¹Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.

¹ Kala Rabbi na Natan donton Dawda gaa. Nga mo kaa Dawda do ka ne a se: «Waato no boro hinka fooyaŋ go birni fo ra. Boro fa arzakante no, afa mo alfukaaru no.

²Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.

² Arzakanta din gonda haw kuru nda feeji kuru boobo

³Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.

³ amma alfukaaro wo sinda hay kulu kala feeji way folloŋ kaŋ a day ka kuru. Feejo beeri bora din d'a izey mo banda. Feejo ga ŋwa bora baa ŋwaaro ra, a ma haŋ mo bora gullayzo ra, a ma kani bora ganda ra. A ciya mo bora se danga day a ize way fo cine.

⁴No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.

⁴ Kala naaruko fo kaa arzakanta do. Nga mo bakar nga feeji kuro da haw kuro se, sanda nga ma di i ra haŋ kaŋ nga ga soola yawo kaŋ kaa nga do din se. Kal a na alfukaaro din feeji wayo din di, k'a hanse bora kaŋ kaa nga do din se.»

⁵Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!

⁵ Kala Dawda bina tun da korni bora din se gumo. A ne Natan se: «Ay ze da Rabbi fundikoono, bora kaŋ na woodin te, a to i m'a wi!

⁶A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.

⁶ A ga feejo bana mo hala labu care taaci, za kaŋ a na woodin te, bakaraw man'a di mo.»

⁷Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.

⁷ Natan ne Dawda se: «Nin no ga ti bora din! Rabbi, Israyla Irikoyo sanno neeya: Ay na ji soogu ni boŋ, ni ma ciya bonkooni Israyla boŋ. Ay na ni kaa mo Sawulu kambe ra.

⁸A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.

⁸ Ay na ni arkuso windo da ni arkuso wandey mo no ni se ni gande ra. Ay na ni no mo Israyla nda Yahuda dumo mayra. Hala mo baa day woodin kayna no, doŋ ay ga hay fo ya-cine nda ya-cine yaŋ tonton ni se.

⁹Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.

⁹ Ifo se no ni donda Rabbi sanno hala ni ma laala woodin te a diyaŋ gaa kaŋ ni na Uriya Hittanca kar nda takuba, ni n'a wando sambu zama a ma ciya ni wande, ni na Uriya wi mo da Amonancey takuba.

¹⁰Preto teraz neuhne meč z tvojho domu až na veky, pretože si mnou opovrhol a vzal si ženu Uriáša Hetejského, aby ti bola ženou.

¹⁰ Sohõ binde takuba si fay da ni windo hal abada, zama ni donda ay. Ni na Uriya Hittanca wando sambu zama a ma ciya ni wande.

¹¹Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto slnca.

¹¹ Yaa no Rabbi ci: Guna, ay ga laala tunandi ni se ni windo ra. Ay ga ni wandey sambu ni jine, ay m'i no ni gorokasin se. A ga kani da ni wandey zaari kwaaray.

¹²Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom.

¹² Daahir, nin wo, tuguyaŋ ra no ni na woodin te, amma ay wo, ay ga woone te Israyla kulu jine zaari kwaaray.»

¹³Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hospodinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hospodin preniesol tvoj hriech, nezomrieš.

¹³ Dawda ne Natan se: «Ay na zunubi te Rabbi se.» Natan mo ne Dawda se: «Rabbi na ni zunubey ganandi, ni si bu bo.

¹⁴Ale preto, že si dal tou vecou nepriateľom Hospodinovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie.

¹⁴ Kulu nda yaadin, za kaŋ goy woodin teeyaŋ do ni na Irikoy kaynandiyaŋ sabaabu boobo nooyandi Rabbi ibarey se, izo kaŋ i hay ni se din, sikka si a ga bu.»

¹⁵Potom odišiel Nátan do svojho domu. A Hospodin ranil dieťa, ktoré porodila žena Uriášova Dávidovi, takže ťažko onemocnelo.

¹⁵ Natan tun ka koy nga kwaara. Rabbi mo na izo kaŋ Uriya wando hay Dawda se din kar hal a jante gumo.

¹⁶A Dávid hľadal Boha prosiac za chlapca a postil sa, vošiel a ležal cez noc na zemi.

¹⁶ Dawda binde na Irikoy ŋwaaray zanka kayna se. A mehaw mo, a koy ka kani ganda cino me muudu.

¹⁷Potom prišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zodvihli so zeme, ale nechcel vstať ani nejedol s nimi chleba.

¹⁷ A windi arkusey binde tun ka kay a boŋ zama ngey m'a tunandi ganda. Amma a wangu, a mana ŋwa mo i banda.

¹⁸A stalo sa siedmeho dňa, že zomrelo dieťa. A služobníci Dávidovi sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, dokiaľ ešte žilo dieťa, keď sme mu hovorili, neposlúchol nášho hlasu, jakože mu máme povedať teraz, že zomrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé?

¹⁸ Zaari iyyanta hane binde zanka kayna bu. Dawda tamey binde humburu ngey ma ci a se ka ne koociya bu, zama i ne: «A go, za koociya gonda fundi, iri salaŋ a se, a mana hangan iri sanney se. Sanku fa binde sohõ a bine ga sara d'iri ne a se koociya bu?»

¹⁹Ale keď videl Dávid, že si jeho služobníci pošuškávajú čosi, porozumel, že zomrelo dieťa. A Dávid riekol svojim služobníkom: Či azda zomrelo dieťa? A povedali: Zomrelo.

¹⁹ Amma waato kaŋ Dawda faham da nga tamey, i goono ga ciinay care se, Dawda faham kaŋ koociya bu no. Dawda mo ne nga tamey se: «Koociya si no, wala?» I ne a se: «A si no.»

²⁰Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a pomazal sa a premenil svoje rúcho a vojdúc do domu Hospodinovho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svojho domu, pýtal si jesť, a keď mu predložili chlieb, jedol.

²⁰ Saaya din binde Dawda tun ganda ka nyumay, ka nga gaahamo tuusu nda ji, ka nga bankaarayey barmay. A kaa mo Rabbi windo ra ka sududu, gaa no a kaa nga kwaara. Waato kaŋ a na ŋwaari ceeci, i kand'a se ŋwaari, a ŋwa mo.

²¹Vtedy mu povedali jeho služobníci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte žilo, si sa postil a plakal si, a teraz, keď zomrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb?

²¹ Gaa no a tamey ne a se: «Ifo no woone kaŋ ni te wo? Ni na mehaw da hẽeni te koociya se za a gonda fundi, amma kaŋ koociya bu, ni tun ka ŋwaari ŋwa.»

²²A riekol: Dokiaľ ešte žilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Možno, že sa Hospodin zmiluje nado mnou, a dieťa bude žiť.

²² A ne: «Kaŋ koociya gonda fundi jina ay mehaw, ay hẽ mo, zama ay ne: May no ga bay hala Rabbi ga gomni te ay se, hala koociya din ma funa?

²³Ale teraz, keď zomrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môžem ešte vrátiť? Ja pojdem za ním, ale ono sa nevráti ku mne.

²³ Amma sohõ kaŋ a jin ka bu, ifo se no ay ga mehaw? Ay gonda hina ka ye ka kand'a no, wala? Ay ga koy a do, amma nga wo si ye ka kaa ay do koyne.»

²⁴Potom potešil Dávid Bat-šebu, svoju ženu, a vošiel k nej a ležal s ňou. A porodila mu syna, a nazval jeho meno Šalamún. A Hospodin ho miloval.

²⁴ Kala Dawda na nga wande Bat-Seba kunfa nda tilas. A furo a do ka kani nd'a. Kal a na ize alboro hay a se k'a maa daŋ Suleymanu. Rabbi ga baa r'a mo.

²⁵A poslal slovo po prorokovi Nátanovi, ktorý nazval jeho meno Jedidja, pre Hospodina.

²⁵ A donton mo annabi Natan kambe ra, nga mo n'a maa daŋ Yedidiya, (danga boro kaŋ Rabbi ga baa) Rabbi sabbay se.

²⁶A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto.

²⁶ Yowab binde na Rabba, Amonancey kwaara wongu, a n'i bonkoono birno ŋwa.

²⁷Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd.

²⁷ Yowab binde na diyayaŋ donton Dawda gaa ka ne: «Ay na Rabba wongu, oho, hal ay na birni harikoyo ŋwa.

²⁸Preto teraz sober ostatok ľudu a polož sa táborom proti mestu a zaujmi ho, aby som nezaujal mesta ja, a bolo by nad ním menované moje meno.

²⁸ Sohõ binde kala ni ma boro cindey kulu margu ka birno windi ka wongu marga kayandi a se. Ni ma kwaara ŋwa, zama ay wo, ay ma si birno ŋwa, i m'ay maa daŋ a gaa mo.»

²⁹Vtedy sobral Dávid všetok ľud a odišiel do Rabby a bojoval proti nemu a zaujal ho.

²⁹ Dawda binde na borey kulu margu ka koy Rabba k'a wongu, a n'a ŋwa mo.

³⁰A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a mala vrubené drahé kamene, a bola položená na hlavu Dávidovi. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho.

³⁰ A n'i bonkoono koytaray fuula sambu ka kaa a boŋo gaa. A tiŋay mo kilo waytaaci cindi gu cine no, wura wane. A ra mo gonda tondiyaŋ kaŋ gonda nooru boobo. I n'a dake Dawda boŋo boŋ. A fatta nda birno arzaka mo kaŋ ga baa gumo nda cimi.

³¹A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a ku strojom, režúcim železo, a k železným sekerám a dal ich zaviesť do tehelní. A tak učinil všetkým mestám synov Ammonových. Potom sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.

³¹ A na borey kaŋ yaŋ go a ra mo ku, k'i daŋ garze goy ra, da fansiji, da guuru deesi yaŋ. A n'i daŋ mo fareeje tonyaŋ. Yaadin no a te da Amonancey birney kulu. Dawda nda nga borey kulu mo ye Urusalima.