1Potom sa stalo toto. Absalom, syn Dávidov, mal krásnu sestru, ktorej bolo meno Támar, a miloval ju Amnon, syn Dávidov.
1 Woodin banda a go, Dawda ize Absalom gonda wayme hanno fo, kaŋ se i ga ne Tamar. Amnon, Dawda ize aru fo binde, a ga boona Tamar.
2A Amnonovi bolo tak úzko, že bol až nemocný pre Támar, svoju sestru, pretože bola pannou, a Amnonovi sa videlo nemožným vykonať jej voľačo.
2 Amnon sakulla mo nga waymo Tamar sabbay se hala arwaso sinda baani, zama se wandiyo no. Haya wo kaa ka sandi Amnon se da mate kaŋ nga ga du ka hay fo kulu te a se.
3A Amnon mal priateľa, ktorému bolo meno Jonadáb. Bol to syn Šimu, brata Dávidovho. A Jonadáb bol veľmi múdry muž.
3 Amma Amnon gonda coro fo kaŋ maa Yonadab, Dawda beero Simeya ize no. Yonadab wo mo, boro no kaŋ ga caram gumo.
4A povedal mu: Prečo ty tak chradneš, kraleviču, zo dňa na deň? Či mi nepovieš? A Amnon mu povedal: Támar, sestru Absaloma, svojho brata, milujem.
4 A ne Amnon se:« Ya nin bonkoono izo, ifo se no ni go ga faabu han kulu? Ni si ba ni ma ci ay se, wala?» Amnon ne a se: «Ay ga boona Tamar no, ay baabo izo Absalom waymo.»
5Na to mu povedal Jonadáb: Ľahni si na svoju posteľ a urob sa chorým. A keď ťa prijde vidieť tvoj otec, povieš mu: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a dá mi jesť chlieb a pripraví pokrm pred mojimi očima, aby som to videl a zjedol z jej ruky.
5 Yonadab ne a se: «Kani ni dima boŋ ka te danga ni jante no. Waati kaŋ ni baaba kaa nga ma di nin se, kala ni ma ne a se: ‹Ay ga ni ŋwaaray, ma naŋ ay waymo Tamar ma kaa k'ay no ŋwaari kayna, ya ŋwa. A ma ŋwaari hanse ay jine zama ay ma di a, ay ma ŋwa a kambe ra mo.› »
6A tak si ľahol Amnon a robil sa chorým. A keď prišiel kráľ vidieť ho, povedal Amnon kráľovi: Prosím, nech prijde Támar, moja sestra, a pripraví pred mojimi očima nejaké dva kúsky chutného jedla, aby som pojedol z jej ruky.
6 Amnon binde kani ka te sanda nga jante no. Waato kaŋ bonkoono kaa zama nga m'a guna se, Amnon ne bonkoono se: «Ay ga ni ŋwaaray no, ma naŋ ay waymo Tamar ma kaa ka maasa hinka te ay se ay jine, zama ay ma ŋwa a kambe ra.»
7Vtedy poslal Dávid posla k Támari do domu a povedal: Nože idi do domu Amnona, svojho brata, a priprav mu pokrm.
7 Kala Dawda donton fu Tamar do ka ne: «Koy sohõ ni armo Amnon kwaara ka ŋwaari hanse a se.»
8A Támar odišla do domu Amnona, svojho brata, a on ležal. A ona vezmúc cesto zamiesila a pripravila pred jeho očima a uvarila kúsky toho chutného jedla.
8 Tamar binde koy nga armo Amnon kwaara. Nga mo goono ga kani noodin. Tamar na hamni diibi k'a musay, ka te maasa armo jine, a binde na maasa ton.
9Potom vzala paňvu a vyložila pred neho. Ale nechcel jesť, lež potom povedal Amnon: Spravte, aby všetci mužovia vyšli odo mňa! A tak vyšli všetci mužovia od neho.
9 A na cambu sambu mo k'i bare a jine, amma armo wangu ka ŋwa. Kala Amnon ne: «Alborey kulu m'ay no nango.» Alborey mo, afo kulu fatta k'a no nango.
10Vtedy povedal Amnon Támari: Dones jedlo do ložnice, aby som jedol z tvojej ruky. A Támar vzala kúsky chutného jedla, ktoré bola pripravila, a zaniesla Amnonovi, svojmu bratovi, do ložnice.
10 Amnon ne Tamar se: «Ma kande ŋwaaro kaniyaŋ fu-izo ra, ay ma ŋwa ni kambe ra.» Tamar na maasey kaŋ a ton din sambu, ka kand'ey kaniyaŋ fu-izo ra nga armo Amnon do.
11Ale keď mu podávala, aby jedol, uchopil ju a povedal jej: Poď, lež so mnou, moja sestro!
11 Waato kaŋ a kand'ey a jarga zama a ma ŋwa, kala Amnon na nga waymo di ka ne a se: «Ay waymo, kaa ka kani nda ay.»
12A ona mu odpovedala: Nie, môj brat, neponíž ma urobiac mi násilie, lebo sa nemá tak urobiť v Izraelovi. Nevykonaj toho bláznovstva!
12 Tamar tu a se ka ne: «Abada, ay armo, ma s'ay kaynandi, zama a si hima i ma woone dumi te Israyla ra. Ma si saamotaray woone te.
13Lebo veď kam ja potom zanesiem svoje pohanenie, a ty budeš ako jeden z bláznov-nešľachetníkov v Izraelovi. Preto teraz, prosím, radšej prehovor s kráľom, lebo neodoprie ti ma.
13 Ay wo binde, man no ay ga konda ay haawo? Ni bumbo sanni mo, ni ga ciya sanda boro yaamo cine Israyla ra. Sohõ binde, ay ga ni ŋwaaray, ma salaŋ bonkoono se, zama a si ni ganji ay.»
14No, nechcel počuť na jej hlas, ale, keď sa bránila, bol silnejší ako ona a ponížil ju a ležal s ňou.
14 Kulu nda yaadin armo mana yadda nd'a sanno, amma za kaŋ a bisa waymo gaabi, a hin a k'a kom.
15Avšak hneď potom ju nenávidel Amnon nenávisťou, veľmi velikou, lebo väčšia bola nenávisť, ktorou ju nenávidel, než bola jeho láska, ktorou ju predtým miloval. A Amnon jej povedal: Vstaň, idi!
15 Waato din gaa Amnon ye ka konn'a nda konnari laalo gumo, hala konnaro kaŋ a konn'a nd'a din, a jaase baakasina kaŋ a jin ka ba r'a d'a za sintina. Amnon binde ne a se: «Tun ka fatta.»
16A ona mu riekla: Pre to veľké zlo, väčšie nad iné, ktoré si vykonal pri mne, chceš ma ešte i vyhnať? Ale nechcel ju počuť.
16 Amma waymo ne a se: «Abada, manti yaadin no! Zama taali beeri woone kaŋ ni goono ga te k'ay tuti, a bisa goy laala din kaŋ ni jin ka te ay se.» Amma Amnon wangu ka maa waymo sanno.
17Lež zavolal svojho mládenca, ktorý mu posluhoval, a povedal: Nože vyveďte túto odo mňa ta von, a zamkni za ňou dvere.
17 Gaa no a na nga bannya fo kaŋ ga saajaw a se ce ka ne a se: «Ma waybora din kaa taray ay se, ka fu meyo saafi.»
18A mala na sebe dlhý pláštec rôznych farieb, lebo tak sa odievaly dcéry kráľove, kým boly pannami, plášťami. A jeho sluha ju vyviedol von a zamkol za ňou dvere závorou.
18 Tamar gonda kwaay kuuku nga gaahamo gaa, zama kwaay woodin yaŋ dumi no bonkoono ize wandiyey ga bankaaray d'a. Saaya din Amnon bannya na waybora kaa taray ka fu meyo saafi.
19Vtedy vzala Támar popola na svoju hlavu a pláštec rôznych farieb, ktorý mala na sebe, roztrhla a vložiac svoju ruku na svoju hlavu išla pomaly a kričala.
19 Tamar binde na boosu gusam ka say nga boŋo boŋ ka nga kwaay kuuko kaŋ go a jinda gaa din kortu, ka nga kambe dake nga boŋ ra ka nga diraw te. A ga dira, a ga hẽ da jinde beeri.
20A Absalom, jej brat, jej povedal: Či azda Amnon, tvoj brat, bol s tebou? No, teraz, moja sestro, buď ticho. Je to tvoj brat, neber si tej veci k srdcu. A tak bývala Támar, a to opustená, v dome Absaloma, svojho brata.
20 A armo Absalom ne a se: «Ni arme Amnon go ni banda, wala? Amma sohõ kala ni ma dangay, ya ay waymo, nga wo ni arme no. Ma si woodin gaay ni bina ra.» Tamar binde goro nga armo Absalom windo ra ka nga boŋ seew.
21A kráľ Dávid počul o tom o všetkom a veľmi sa nahneval.
21 Amma waato kaŋ bonkoono Dawda maa hayey wo kulu kaŋ te baaru, a futu gumo.
22Ale Absalom nehovoril s Amnonom ani zlého ani dobrého, lebo Absalom nenávidel Amnona preto, že ponížil Támar, jeho sestru.
22 Amma Absalom mana salaŋ Amnon se, hala gomni wala hasaraw wane, zama Absalom goono ga konna Amnon zama a n'a waymo Tamar hasara.
23A stalo sa po celých dvoch rokoch, že mal Absalom strihačov, ktorí mu strihali ovce, v Bál-chacóre, ktoré je pri Efraime. A Absalom pozval všetkých synov kráľových.
23 A ciya binde, waato kaŋ jiiri hinka timme, Absalom gonda feeji hamni hõsekoyaŋ Baal-Hazor ra, kaŋ go Ifraymu jarga. Absalom mo na bonkoono izey kulu ce i ma kaa bato do.
24A Absalom prišiel ku kráľovi a povedal: Hľa, prosím, tvoj služobník má strihačov, nech ide, prosím, kráľ i jeho služobníci so svojím služobníkom.
24 Absalom binde kaa bonkoono do ka ne: «Guna ay, ni tamo gonda feeji hamni hõsekoyaŋ. Ay ga ni ŋwaaray, da bonkoono yadda, nga nda nga tamey kulu ma kaa ay, ni tamo banda.»
25A kráľ riekol Absalomovi: Nie, môj synu, nežiadaj, prosím, aby sme išli všetci, aby sme ti neboli na ťarchu. A hoci ho nútil, nechcel ísť, ale ho požehnal blahoželajúc mu.
25 Bonkoono ne Absalom se: «Abada, ay izo, iri kulu si koy, zama iri ma si ni tiŋandi.» Kala Absalom n'a faali. Kulu nda yaadin bonkoono mana yadda, amma a na albarka gaara a se.
26Vtedy povedal Absalom: A keď už len nechceš ísť ty, nech ide, prosím, s nami Amnon, môj brat. A kráľ mu povedal: Prečo má ísť s tebou?
26 Waato din gaa no Absalom ne: «Da manti yaadin no, ay ga ni ŋwaaray, ma naŋ ay beere Amnon ma koy iri banda.» Bonkoono ne a se: «Ifo se no a ga koy ni banda?»
27Ale keď len dobíjal Absalom do neho, poslal s ním Amnona i všetkých synov kráľových.
27 Amma Absalom n'a kankam hal a naŋ Amnon da bonkoono izey kulu ma koy Absalom banda.
28A Absalom rozkázal svojim sluhom a povedal: Nože hľaďte, keď sa rozveselí srdce Amnonovo od vína, a poviem vám: Uderte Amnona, vtedy ho zabijete. Nebojte sa, lebo veď či to neurobíte pre to, že som vám ja rozkázal? Buďte silní a buďte zmužilí!
28 Absalom na nga tamey lordi mo ka ne:« Araŋ ma laakal bo, waati kaŋ Amnon bina kaan duvan* haŋyaŋo do. D'ay ga ne araŋ se: ‹Wa Amnon kar!› saaya din araŋ m'a wi, araŋ ma si humburu bo. Manti ay n'araŋ lordi? Araŋ ma te bine-gaabi, wa te alboro-teera.»
29A sluhovia Absalomovi urobili Amnonovi tak, ako rozkázal Absalom. Vtedy vstali všetci synovia kráľovi a vysadnúc každý na svoju mulicu utiekli.
29 Absalom tamey binde te Amnon se sanda mate kaŋ Absalom n'i lordi nd'a. Waato din bonkoono izey kulu tun. Boro kulu na nga alambaana kaaru ka zuru.
30A kým boli ešte na ceste, prišla zvesť k Dávidovi, že vraj Absalom pobil všetkých synov kráľových, takže nepozostal z nich ani jeden.
30 A ciya binde, waato kaŋ i go fonda boŋ ga koy, kala baaro koy ka to Dawda do ka ne: «Absalom na bonkoono izey kulu wi, baa afolloŋ mana cindi!»
31Vtedy vstal kráľ, roztrhol svoje rúcho a padnúc ležal na zemi, a všetci jeho služobníci stál tam, s roztrhnutými rúchami.
31 Bonkoono binde tun ka nga bankaarayey tooru-tooru ka kani ganda. A tamey kulu mo kay a jarga, i bankaarayey go tooranteyaŋ.
32Na to sa ozval Jonadáb, syn Šimu, brata Dávidovho, a povedal: Nech nehovorí môj pán, že všetkých mládencov, synov kráľových, pobili. Ale iba sám Amnon zomrel, lebo tak sa bol zariekol Absalom, a tak mal umienené od toho dňa, ktorého ponížil Támar, jeho sestru.
32 Kala Yonadab, Dawda beero Simeya ize tu ka ne: «Ay koyo ma si tammahã hal i na bonkoono ize arwasey kulu wi no bo. Amnon hinne no ka bu, zama Absalom miila boŋ no i na woodin te za hano kaŋ hane a n'a waymo Tamar hasara.
33A preto teraz nech si neberie môj pán kráľ ničoho takého k srdcu mysliac, že zomreli všetci synovia kráľovi, lebo len sám Amnon zomrel.
33 Sohõ binde koyo ay bonkoono ma si woodin gaay ni bina ra, hala ni ma tammahã hala bonkoono ize arey kulu bu, zama Amnon hinne no ka bu.»
34A Absalom utiekol. A keď pozdvihol mládenec strážca svoje oči, videl, že hľa, ide mnoho ľudu od cesty, ležiacej za ním, od stráne vrchu.
34 Amma Absalom zuru. Arwaso kaŋ goono ga batama batu binde na nga moy feeri ka guna, kal a di nga banda boro boobo go ga kaa. I goono ga tondo caso fonda gana.
35Vtedy povedal Jonadáb kráľovi: Hľa, synovia kráľovi idú! Ako povedal tvoj služobník, tak je.
35 Yonadab mo ne bonkoono se: «Bonkoono izey neeya, i kaa. Sanda mate kaŋ ay, ni tamo ci, yaadin mo no ka te.»
36A stalo sa, keď dopovedal, že tu hľa, už aj prišli synovia kráľovi a pozdvihnúc svoj hlas plakali, a plakal i sám kráľ, i všetci jeho služobníci plakali plačom, veľmi velikým.
36 Waato kaŋ a na sanno ci ka ban, bonkoono izey kaa. I na ngey jindey sambu ka soobay ka hẽ. Bonkoono nda nga tamey kulu mo hẽ da hẽeni korno.
37A Absalom utiekol a odišiel k Talmajovi, synovi Ammihúdovmu, kráľovi Gešúra. A Dávid smútil za svojím synom po všetky tie dni.
37 Amma Absalom zuru ka koy Gesur koyo, Talmay Amihud ize do. Dawda mo na bu kunfa hẽeni te han kulu.
38A Absalom tedy utiekol a odišiel do Gešúra a bol tam tri roky.
38 Yaadin cine no Absalom zuru nd'a. A koy Gesur ka goro noodin jiiri hinza.
39No, potom hynula duša kráľa Dávida túžbou vyjsť k Absalomovi, lebo sa časom potešil nad Amnonom, že zomrel.
39 Bonkoono Dawda binde faaji nda Absalom, zama za kaŋ Amnon jin ka bu, a hin suuru nda woodin.