¹A ja som stál v prvom roku Méda Dária, aby som ho posilňoval a bol mu na pomoc.

¹ Medanca Dariyus jiiri sintina ra, ay tun ka kay zama ay m'a sinji se, ay m'a gaabandi mo.

²A teraz ti oznámim pravdu. Hľa, ešte traja kráľovia budú stáť Perzii, a štvrtý nadobudne veľkého bohatstva, viac od nich od všetkých. A keď zmocneje vo svojom bohatstve, zobudí všetko proti gréckemu kráľovstvu.

² Sohõ binde ay ga cimi bangandi ni se. A go, a cindi bonkooni hinza Persiya ra kaŋ ga tun ka kay, itaacanta mo ga bisa i kulu duure. Saaya kaŋ a dawsa nga duura do mo, a ga naŋ borey kulu ma murte Gares mayra gaa.

³A povstane hrdinský kráľ a bude panovať nad veľkým panstvom a bude robiť po svojej vôli.

³ Bonkooni hinkoy fo mo ga tun kaŋ ga mayray da koytaray beeri te, a ma te mate kaŋ ga kaan nga se.

⁴A vtedy, keď už bude stáť, bude skrúšené jeho kráľovstvo a bude rozdelené vo štyri nebeské vetry, ale nie medzi jeho potomstvo, ani to už nebude panstvo jaké bolo jeho panstvo, nad ktorým panoval, lebo jeho kráľovstvo bude vykorenené a dostane sa iným, mimo nich.

⁴ D'a du beeray mo, a mayra ga ceeri ka fay beene haw taaca do haray, i s'a fay a banda se bo. Mayra si goro mo nda hina danga waato kaŋ a go a kambe ra cine, zama i g'a mayra dagu, i m'a fay boro fooyaŋ se kaŋ manti a banda.

⁵A zmocneje kráľ na juhu, a jedno z jeho kniežat, a bude mocnejšie nad neho a bude panovať, a jeho panstvo bude veľkým panstvom.

⁵ Dandi kambe haray bonkoono mo ga te gaabi, amma a bonkooney ra afo ga bis'a gaabi. A g'a koytara ŋwa, a mayra mo ga ciya mayray beeri.

⁶Ale po niekoľkých rokoch sa spolčia, a dcéra kráľa juhu prijde ku kráľovi severa, aby učinila mier. Ale nezadrží v sebe sily ramena, ani neobstojí on ani jeho ramä, lež bude vydaná ona i tí, ktorí ju dovedú, i ten, ktorý ju splodil, ako i ten, ktorý ju posilňoval v tých časoch.

⁶ Jiiri fooyaŋ banda mo i ga ye ka margu. Dandi kambe bonkoono ize way mo ga kaa azawa bonkoono do zama ngey ma saba, amma a si du ka nga kambe gaabo gaay. Albora si kay, a gaabo mo si kay. Waybora mo, i g'a nooyandi, nga nda borey kaŋ yaŋ kand'a, da bora kaŋ n'a hay, da bora kaŋ n'a gaabandi jirbi woodin yaŋ ra.

⁷No, potom povstane muž z mládnika jej koreňov na jeho mieste a prijde k vojsku a vojde do pevnosti kráľa severa a bude konať proti nim a zmocní sa ich.

⁷ Amma waybora kaajey gaa, kambe fo ga fun ka kay a nango ra, nga mo ga kande wongu marga ka furo azawa kambe bonkoono wongu fuwo ra, a ga wongu nd'ey, a ga hin ey mo.

⁸Áno, aj ich bohov s ich kniežatami, s ich vzácnymi nádobami, zo striebra a zo zlata, zavedie do zajatia do Egypta a on bude stáť nejaké roky dlhšie od kráľa severa

⁸ A g'i toorey sambu mo ka kond'ey Misira laabu, ngey nd'i sooguyaŋ himandey d'i taasey, nzarfu nda wura hanno waney yaŋ. Woodin banda a ga te jiiri fooyaŋ a ga fay da azawa kambe bonkoono wongo.

⁹a prijde do kráľovstva kráľa juhu, ale sa navráti do svojej zeme.

⁹ Azawa kambe bonkoono mo ga kaa dandi kambe bonkoono mayra hirro me, amma a ga ye nga kwaara.

¹⁰No, jeho synovia sa dajú do vojny a shromaždia množstvo veľkých vojsk, ktoré prijde a zaplaví zem ako povodeň a prejde, a zase sa dajú do vojny, a prederú sa až k jeho pevnosti.

¹⁰ A izey mo ga wongu soola ka wongu kunda margu. Ngey mo ga jina ŋwa ka sarre ka gana, i ga ye ka kaa ka margu kala dandi kambe bonkoono wongu fuwo ra.

¹¹Na to sa rozhorčí kráľ juhu a vyjde a bude s ním bojovať, s kráľom severa, a postaví veľké množstvo, a to množstvo bude dané do jeho ruky.

¹¹ Dandi kambe bonkoono mo ga tun da futay, a ga fatta ka kaa ka wongu nda azawa kambe bonkoono. Nga mo ga kunda bambata margu, amma i g'a kunda nooyandi dandi kambe bonkoono se.

¹²A pojme množstvo, ale jeho srdce sa povýši, a tak síce porazí desaťtisíce, ale nebude dosť mocný,

¹² I ga kunda din di mo. Dandi kambe bonkoono ga te boŋbeeri, a ga boro zambar boobo zeeri, amma a si te zaama.

¹³lebo zase postaví kráľ severa veľké množstvo, väčšie ako bolo to prvé, a ku koncu časov a rokov prijde s veľkým vojskom a s veľkým imaním.

¹³ Azawa kambe bonkoono ga ye ka kaa, a ga kunda margu kaŋ ga beeri nda ijina. Daahir a ga kaa jiiri fooyaŋ banda nda wongu marga bambata nda wongu jinay boobo.

¹⁴V tých časoch povstanú mnohí proti kráľovi juhu, a synovia násilníkov z tvojho ľudu sa pozdvihnú, aby postavili videnie, a padnú.

¹⁴ Jirbey din ra mo boro boobo ga tun ka gaaba nda dandi kambe bonkoono. Ni borey ra komko fooyaŋ ga tun ka kay i ma bangando tabbatandi se, amma i ga kati ka kaŋ.

¹⁵Potom prijde kráľ severa a nasype val a zaujme opevnené mesto, a neobstoja pomocné ramená juhu ani jeho vybraný ľud ani nebude sily obstáť.

¹⁵ Azawa kambe bonkoono binde ga laabu gusam margu, a ga kwaara kaŋ gonda cinari beero ŋwa. Dandi kambe wongu marga mo si hin ka kay, baa a wongaari suubanantey mo, kayyaŋ gaabi fo mana cindi i se baa kayna.

¹⁶A ten, ktorý prijde proti nemu, bude robiť podľa svojej vôle, a nebude nikoho, kto by obstál pred ním. A postaví sa i v Krásnej zemi, a zkaza bude v jeho ruke,

¹⁶ Amma nga kaŋ kande wongo a gaa ga te haŋ kaŋ nga ga ba. Boro si no mo kaŋ ga hin ka kay a se. Nga mo ga kay laabu darzakoyo din boŋ, a kamba ra mo gonda halaciyaŋ.

¹⁷a obráti svoju tvár, aby prišiel s mocou celého svojho kráľovstva, a úprimní s ním, a bude konať. A dá mu dcéru žien, aby to zkazila; ale ona neobstojí ani nebude za neho.

¹⁷ A ga te anniya ka kaa da nga mayra gaabi kulu ka amaana hanno sasabandi nda dandi kambe bonkoono. A g'a tabbatandi mo. A ga nga ize wayo hiijandi zama i ma mayra halaci se, amma a dabaro si kay, a sinda nafa a se mo.

¹⁸Tu zase obráti svoju tvár k ostrovom a zaujme mnohé z nich; ale knieža urobí prietrž jeho hanobeniu a nad to jeho pohanu obráti na neho.

¹⁸ Woodin banda a ga nga moyduma bare teeko me laabey do haray, a g'iboobo ŋwa, amma wongaari fo ga naŋ wowo kaŋ a ne nga ga candi ka kande a boŋ ma ye ka kaŋ a boŋ.

¹⁹Potom obráti svoju tvár k pevnostiam svojej zeme a klesne a padne ani sa nenajde viacej.

¹⁹ Alwaato din a ga nga moyduma bare ka ye nga laabo wongu fuwey do haray, amma a ga kati ka kaŋ ka daray.

²⁰A na jeho mieste povstane taký, ktorý pošle vyberajúceho dane v sláve kráľovstva, ale bude skrúšený v niekoľkých dňoch, a to nie v hneve ani nie v boji.

²⁰ Gaa no boro fo ga tun ka kaa a kayyaŋ nango ra, nga mo ga jangal taako fo donton koytaray darzanta ra, amma hala jirbi kayna fooyaŋ nga mo ga halaci, manti futay ra, manti mo wongu ra.

²¹A zase na jeho mieste povstane opovržený človek, na ktorého nedajú slávy kráľovstva, ale prijde v pokoji a zmocní sa kráľovstva úlisnosťou.

²¹ A nango ra mo afo ga tun, boro kaŋ i ga dond'a no, kaŋ i s'a no koytaray bo, amma a ga kaa baani waate ra, a ga du koytaray me-kaanay ra.

²²A ramená záplavy budú odplavené sťa povodňou zpred jeho tvári, a budú skrúšení, áno i knieža smluvy.

²² Wongu kundey ga say-say a jine ka ceeri-ceeri danga mate kaŋ hari-yaa ga kwaara ŋwa, ngey nda sappe jine bora mo.

²³Lebo od toho času, jako sa spolčia s ním, bude robiť falošne a prijde hore a zmocní sa kráľovstva s malým počtom ľudu.

²³ Waato kaŋ i na amaana te d'a mo, woodin banda a ga hiila te, zama a ga kaaru ka te gaabi no, da jama kayna gaakasinay.

²⁴V bezpečnosti vnikne i do najtučnejších miest krajiny a bude robiť to, čoho nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov; lúpež a korisť a imanie im bude rozhadzovať, i na opevnené mestá bude vymýšľať svoje výmysly, a to do času.

²⁴ Laakal kanay ra mo a ga kaŋ kwaara fooyaŋ boŋ kaŋ ga bisa cindey albarka laabo ra. A ga goy te kaŋ a kaayey mana te, baa a kaay-kaayey, a ga arzaka nda wongu albarka da nooru say-say i game ra. Oho, jirbi kaynayaŋ se a ga zamba miila ka gaaba nda wongu fuwey.

²⁵A zobudí svoju silu a svoje srdce proti kráľovi juhu s veľkým vojskom. A kráľ juhu sa pustí do boja s náramne veľkým a mocným vojskom; ale neobstojí, lebo vymyslia proti nemu výmysly.

²⁵ A ga nga hina nda nga bine-gaabi tunandi ka wongu da dandi kambe bonkoono ka kond'a gaa wongu kunda bambata. Dandi kambe bonkoono mo ga daaga sinji ka wongu ka kande kunda kaŋ ga beeri gumo nda cimi, kaŋ gonda hina mo. Amma a si kay bo, zama i ga zamba hirrimi te a se no.

²⁶A tí, ktorí jedia jeho kráľovský pokrm, ho skrúšia, a jeho vojsko zaplaví zem, a padnú pobití mnohí.

²⁶ Haciika borey kaŋ yaŋ n'a ŋwaaro ŋwa, ngey no g'a halaci. A wongu marga mo ga say, boro boobo ga kaŋ ka bu.

²⁷Srdce obidvoch tých kráľov bude myslieť urobiť zlé, a za jedným a tým istým stolom budú hovoriť lož, ale sa nepodarí, lebo koniec bude ešte odložený na určený čas.

²⁷ Bonkooni hinka din se binde, i biney ga zamba miila, i ga soobay ka tangari ci taabal folloŋ boŋ, amma a si te nafa fo, zama kulu nda yaadin bananta ga sintin alwaati jisanta ra.

²⁸A navráti sa do svojej zeme s veľkým imaním, a jeho srdce bude proti svätej smluve, a vykoná a navráti sa do svojej zeme.

²⁸ A ga ye nga laabu nda arzaka boobo, a bina mo ga gaaba nda sappa hananta, a ga te mate kaŋ ga kaan nga se, a ga ye nga laabu mo.

²⁹Potom na určený čas sa vráti a prijde na juh, ale to posledné už nebude jako to prvé.

²⁹ Alwaati kaŋ i waadu ra a ga ye ka kaa dandi kambe haray, amma kokor banda si te danga ijina cine bo.

³⁰Lebo priplujú na neho kittejské lode, a ochabne a navráti sa a bude sa zlostiť na svätú smluvu a bude konať. A navráti sa a bude pozorovať na tých, ktorí opustili svätú smluvu.

³⁰ Zama Cittim hiyey no ga kande a gaa wongu. Woodin se no a ga te bine saray ka ye banda. Kaŋ a ye, a ga dukur da sappa hananta. A ga te mate kaŋ ga kaan nga se hal a ma ye ka laakal da boro fooyaŋ kaŋ yaŋ bare ka fay da sappa hananta ganayaŋ.

³¹A budú stáť z jeho strany ramená a poškvrnia svätyňu, pevnosť, a odstránia ustavičnú obeť a dajú na to miesto pustošiacu ohavnosť.

³¹ A wongu kunda mo ga tun ka nangu hananta kazaamandi, kaŋ ga ti wongu fuwo, i ma sargay kaŋ i ga ton kaŋ si fappe din gaay, i ga fanta hari laala sinji kaŋ ga kazaamandi.

³²A tých, ktorí sa bezbožne chovajú voči smluve, zvedie k pokrytstvu lichoteniami. No, ľudia znajúci svojho Boha, sa zmocnia a vykonajú hrdinstvo.

³² Boro woodin yaŋ kaŋ ga goy laalo te ka gaaba nda sappa, a g'i halaci me kaanay do. Amma borey kaŋ ga ngey Irikoyo bay, i ga goy da bine-gaabi.

³³A rozumní z ľudu dajú rozumieť mnohým, ale budú klesať od meča a od plameňa, v zajatí a v zboji určené dni.

³³ Ngey mo kaŋ gonda fahamay borey ra, i ga boro boobo dondonandi. Kulu nda yaadin, i ga kaŋ takuba nda danji balaaw, da tamtaray da wongu ra hala jirbi boobo.

³⁴A keď budú klesať, dostane sa im nejaká malá pomoc, a pripoja sa k nim mnohí v úlisnosti.

³⁴ Saaya kaŋ i kaŋ mo, i ga du gaakasinay kayniyo, amma boro boobo no ga boŋ margu nd'ey da munaficitaray.

³⁵A niektorí z tých rozumných klesnú prečistiť medzi nimi sťa ohňom, očistiť ich a zbieliť až do konečného času, lebo to tak potrvá ešte až do určeného času.

³⁵ Fahamantey ra mo, afooyaŋ ga kaŋ zama i m'i hanse k'i hanandi, i ma ciya ikwaarayyaŋ hala jirbey bananta, amma alwaati jisanta mana to jina.

³⁶A rečený kráľ bude robiť podľa svojej vôle a bude sa povyšovať a zvelebovať nad každého boha, i proti silnému Bohu bohov bude hovoriť podivné veci, a šťastne sa mu bude vodiť, dokiaľ sa nedovŕši zúrivý hnev, lebo to, čo je určené, sa vykoná.

³⁶ Bonkoono din ga goy nga miila boŋ, a ga nga boŋ sifa, a ga nga boŋ beerandi mo irikoytaray kulu boŋ, a ga ruubu kaŋ ga dambarandi ci ka gaaba nda de-koyey Irikoyo. A ga te zaama mo hala waati kaŋ Irikoy futa ga to, zama haya kaŋ a waadu ga te.

³⁷Nebude dbať o bohov svojich otcov ani o pôvab žien ani o niktorého boha nebude dbať, lebo sa bude zvelebovať nad to nado všetko.

³⁷ A baa si nda nga baabo de-koyey wala wayboro beeja, a baa si mo nda Irikoy wala de-koy kulu, zama a ga nga boŋ beerandi no ikulu boŋ.

³⁸Ale na to miesto bude ctiť boha pevnosti, a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami.

³⁸ Amma a koytara ra a ga nangu hanantey kaŋ gonda gaabi de-koyo beerandi, hal a ma de-koy fo beerandi koyne kaŋ a kaayey mana bay. A g'a beerandi nda wura nda nzarfu nda tondi caadanteyaŋ da hari kaano yaŋ.

³⁹A narobí hradieb pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná, obdarí veľkou slávou, a takým dá, aby panovali nad mnohými, a za odmenu im rozdelí zem.

³⁹ Yaadin no a ga te wongu fuwey kaŋ gonda gaabi ka bisa ra, de-koy yawo din gaakasina do. Boro kaŋ n'a gana mo ga beeray tonton a se, a ga naŋ i ma boro boobo may, a ga laabo fay riiba se.

⁴⁰A v tom čase, keď tomu bude mať byť koniec, podŕga sa s ním kráľ juhu. A kráľ severa prijde na neho jako víchrica s vozmi a s jazdcami a s mnohými loďami a prijde do zemí, zaplaví a prejde.

⁴⁰ Jirbey bananta ra mo dandi kambe bonkoono ga gurjay d'a. Azawa kambe bonkoono mo ga tun a se da gaabi danga alma haw, da wongu torkoyaŋ a banda nda bari-kariyaŋ da hi boobo. A ga furo laabey ra ka gana ka bisa ka bambari.

⁴¹Potom prijde do Krásnej zeme, a mnohé zeme klesnú, ale títo uniknú z jeho ruky: Edom a Moáb a prvotina synov Ammonových.

⁴¹ A ga furo mo laabu darzakoyo din ra. Boro boobo mo ga halaci, amma woone yaŋ ga faaba a kambe ra: Edom da Mowab da Amon izey gaabikooney do haray.

⁴²A vystrie svoju ruku na zeme, a Egyptská zem neunikne.

⁴² A ga nga kambe salle mo laabey boŋ, Misira laabo mo si yana.

⁴³A bude vládnuť nad pokladmi zlata a striebra a nad všetkými drahocennosťami Egypta. A budú ho sledovať Lýbovia i Ethiopi.

⁴³ Amma a ga du hina wura jinay da nzarfu wane boŋ, da Misira laabu jinay caadantey kulu. Libiyaŋcey da Etiyopiyancey mo g'a banda gana.

⁴⁴Ale ho predesia zvesti od východu a od severa, preto vyjde vo veľkom vzteku, aby zahladil a zničil mnohých.

⁴⁴ Amma wayna funay da azawa kambe haray baaru g'a laakal tunandi. A ga fatta mo da futay bambata zama nga ma boro boobo halaci, a m'i kar ka say-say.

⁴⁵A postaví stány svojho paláca medzi morami a medzi vrchom krásy svätosti. Potom prijde k svojmu koncu, a nebude mať spomocníka.

⁴⁵ A ga nga faada tanda sinji teeko nda tondi hanante darzakoyo game ra. Kulu nda yaadin a ga ban, boro kulu s'a gaa mo.