1V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto bude najdený zapísaný v knihe.
1 Alwaati woodin binde no Munkayla ga tun ka kay, nga, jine bora bambata din, kaŋ ga kosaray te ni jama izey se. Taabi jirbiyaŋ ga te kaŋ i cine mana te za ndunnya dumey teeyaŋ hala ka kaa alwaati woodin gaa. Alwaati woodin mo no, i ga ni borey faaba, afo kulu kaŋ maa i gar hantumante tira ra.
2A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zobudia, a to jedni na večný život a druhí na potupu a na večný hnus.
2 Boro boobo mo kaŋ goono ga kani laabu bulungo ra mo ga hay. Afooyaŋ ga koy fundi hal abada ra, afooyaŋ mo ga koy haawi nda foyra kaŋ sinda me ra.
3Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, a tí, ktorí privodia mnohých k spravedlivosti, jako hviezdy na večné veky.
3 Borey kaŋ yaŋ gonda laakal mo ga kaari danga beena batama nyaaleyaŋ. Boro kaŋ na boro boobo bare adilitaray do haray mo ga kaari danga handariyayzeyaŋ hala abada abadin.
4A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú zpytovať, a rozmnoží sa vedomosť.
4 Amma nin, ya Daniyel, ma sanno daabu, ma tira daabu nda kawaatimi hala alwaati bananta. Boro boobo mo ga soobay ka koy-da-ye te da zuray, bayray mo ga tonton.»
5A videl som, ja Daniel, a hľa, dvaja iní stáli, jeden na jednom brehu rieky a druhý na druhom brehu rieky.
5 Saaya din ay Daniyel, ay guna. A go, boro hinka fooyaŋ go ga kay isa me gaa, afa jabu woone gaa, afa mo ya-haray jabo gaa.
6A riekol mužovi, oblečenému v ľanovom rúchu, ktorý stál hore nad vodami rieky: Kedy bude koniec tým divným veciam?
6 Afo mo salaŋ da bora kaŋ go ga faka nda lin taafe, nga kaŋ go isa haro boŋ. A ne: «Man gaa jirbey misa hala dambara haro wo bananta ga to?»
7Na to som počul hovoriť muža, oblečeného v ľanovom rúchu, ktorý stál nad vodami rieky, a videl som, že pozdvihol svoju pravicu i svoju ľavicu k nebu a prisahal na Živého na veky, že na určený čas určených čias a pol času, a keď ukončia rozmetávať silu svätého ľudu, dokoná sa to všetko.
7 Kal ay maa bora kaŋ go ga faka nda lin* taafa din, nga kaŋ go isa haro boŋ, waato kaŋ a na nga kambe ŋwaari nda nga kambe wow sambu ka koy beene haray, a ze mo da nga kaŋ ga funa hal abada din. A ne: «I ga te alwaati nda alwaati hinka da alwaati jare jina. D'i na boro hanantey hino bagu-baguyaŋo te ka ban, gaa no hayey wo kulu ga ban.»
8A ja, keď som to počul, a nerozumel som tomu, povedal som: Môj pane, čo bude po tom po všetkom?
8 Ay maa, amma ay mana faham. Saaya din no ay ne: «Ya ay Koyo, man hayey wo kokora do?»
9A riekol: Idi, Danielu, lebo slová sú zavrené a zapečatené až do času konca.
9 A ne: «Ya nin Daniyel, koy ni koyyaŋ, zama i na sanney daabu k'i kawaatimandi hala jirbey bananta.
10Mnohí budú čistení a bielení a zkúšaní jako v ohni. A bezbožní budú páchať bezbožnosť, a nebudú rozumieť niktorí bezbožní, ale rozumní budú rozumieť.
10 Boro boobo ga ngey boŋ hanandi ka ngey boŋ himandi ikwaarayyaŋ. I ga hanan mo. Amma boro laaley ga goy laaley te. Ilaaley ra mo fahamante si no, amma laakalkooney wo ga faham.
11A od toho času, keď bude odstránená ustavičná obeť, aby na jej miesto bola daná pustošiaca ohavnosť, bude tisíc dvesto deväťdesiat dní.
11 Alwaato kaŋ i ga sargay kaŋ i ga ton kaŋ si fappe din kaa, i na fanta hari laala kaŋ ga kazaamandi mo sinji, i ga te jirbi zambar fo nda zangu hinka nda wayga.
12Blahoslavený ten, kto čaká a dospeje ku dňom tisíc tristo tridsaťpäť.
12 Albarkante mo no boro kaŋ suuru ka to hala jirbi zambar fo nda zangu hinza nda waranza cindi guwa din gaa.
13A ty iď ku koncu a budeš odpočívať a vstaneš ku svojmu losu pri konci tých dní.
13 Amma ni ma koy ni koyyaŋ hala bananta ga to. Zama ni ga fulanzam, ni ga kay ni baa ra mo jirbey bananta ra.»