1Potom spravil kráľ Nabuchodonozor zlatý obraz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šírka šesť lakťov. Postavil ho na poli Dúra v krajine Babylona.
1 Bonkoono Nebukadnezzar na tooru fo te, wura wane, kaŋ a beene kuuyaŋ ga to kamba kar waydu, a tafayyaŋ mo kamba kar iddu. A n'a sinji Dura gooro batama ra, Babila laabo ra.
2A kráľ Nabuchodonozor poslal shromaždiť satrapov, vojvodov, náčelníkov, sudcov, pokladníkov, znalcov zákona, radcov a všetkých vladárov krajín, aby prišli na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
2 Kala bonkoono Nebukadnezzar donton ka ne i ma koy kayney kulu da maga-nyaŋey da mayraykoyey da alkaaley da jisirikoyey da faadancey da ciitikoy da laabey kulu dabarikoy mo margu. I ma kaa tooro feeriyaŋo do, kaŋ bonkoono Nebukadnezzar sinji.
3Vtedy sa shromaždili satrapovia, vojvodovia, náčelníci, sudcovia, pokladníci, znalci zákona, radcovia a všetci vladári krajín na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor, a stáli pred obrazom, ktorý postavil Nabuchodonozor.
3 Saaya din ngey din, koy kayney da maga-nyaŋey da mayraykoyey da alkaaley da jisirikoyey da faadancey da ciitikoy da laabey kulu dabarikoy, i margu tooro kaŋ bonkoono Nebukadnezzar sinji din feeriyaŋ bato do. I kay mo tooro kaŋ Nebukadnezzar sinji din jine.
4A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa rozkazuje, ľuďom, národom a jazykom:
4 Saaya din fekwa na jinde sambu ka ne: «I n'araŋ lordi, ya araŋ jamayaŋ, da dumey da deeney:
5Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár, gajdy a všelijakú hudbu, padnite na svoju tvár a klaňajte sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor!
5 alwaato kaŋ araŋ maa hilli da seese da moolo da jidiga da gooje da algayta da gaani hari kulu karyaŋo, kal araŋ ma ye ganda ka sududu wura tooro kaŋ bonkoono Nebukadnezzar sinji din se.
6A kto by nepadol a neklaňal sa, tej istej hodiny bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
6 Koyne, boro kaŋ mana ye ganda ka sududu a se, kala sahãadin i m'a koy catu danji dudal kaŋ ga futu gumo ra.»
7Preto v ten istý čas, keď počuli všetci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár a všelijakú hudbu, padli všetci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
7 Woodin se no alwaato din kaŋ borey kulu maa hillo kaatiyaŋo da seesa da moola da jidiga nda gooja da gaani hari kulu, borey da kundey da deeney kulu ye ganda ka sududu wura tooro kaŋ bonkoono Nebukadnezzar sinji din se.
8Preto v ten istý čas pristúpili niektorí chaldejskí mužovia a žalovali na Židov.
8 Alwaato din binde Kaldance fooyaŋ maan ka kande Yahudancey kalima.
9Odpovedali a hovorili kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľu, ži na veky!
9 I ne Bonkoono Nebukadnezzar se: «Ya Bonkoono, ni aloomaro ma tonton!
10Ty si, ó, kráľu, vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padol a klaňal sa zlatému obrazu,
10 Ya Bonkoono, ni fe ka ne boro kulu kaŋ maa hilli hẽeno da seese da moolo da jidiga nda gooje da algayta da gaani hari kulu, kal a ma ye ganda ka sududu wura tooro se.
11a že keby niekto nepadol a neklaňal sa, bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
11 Boro kulu kaŋ mana ye ganda ka sududu mo, i m'a catu dudal kaŋ ga fortu da danji gumo din bindi ra.
12A hľa, sú mužovia Židia, ktorých si ustanovil nad správou Babylonskej krajiny, Sadrach, Mézach a Abednégo, títo mužovia, kráľu, nedbajú na tvoj rozkaz, tvojich bohov nectia a zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa neklaňajú.
12 To. Yahudance fooyaŋ go no kaŋ ni daŋ Babila laabo muraadey boŋ, kaŋ yaŋ ga ti Sadrak da Mesak da Abednego. Boro woodin yaŋ, ya Bonkoono, i baa si nda nin, i siino ga may ni de-koyey se, i mana sududu mo wura tooro kaŋ ni sinji din se.»
13Vtedy rozkázal Nabuchodonozor v rozzúrení a v prchlivosti, aby doviedli Sadracha, Mézacha a Abednéga, a vtedy doviedli tých mužov pred kráľa.
13 Saaya din Nebukadnezzar futa ra da nga bine tunay dunga ra, a lordi ka ne i ma kande Sadrak da Mesak da Abednego. Kal i kande borey din bonkoono jine.
14Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate?
14 Nebukadnezzar tu ka ne i se: «Ya Sadrak da Mesak da Abednego, da gangan no araŋ mana may ay de-koyey se, araŋ mana sududu mo wura tooro kaŋ ay sinji din se?
15Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?!
15 Sohõ binde, d'araŋ soola, alwaato kaŋ araŋ maa hillo hẽeno da seese da moolo da jidiga nda gooje da algayta da gaani hari kulu dumi, araŋ ga ye ganda ka sududu tooro kaŋ ay te se, to! A boori! Amma d'araŋ mana sududu, alwaati din i g'araŋ catu dudal danji kaŋ ga fortu gumo ra. May no binde irikoyo kaŋ g'araŋ faaba ay kambe ra?»
16Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo.
16 Sadrak da Mesak da Abednego tu bonkoono se ka ne: «Ya Nebukadnezzar, manti tilas no iri ma tu ni se sanni woone ra.
17Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu!
17 Da yaadin no, Irikoy, iri wano kaŋ iri goono ga may a se, a gonda hina k'iri faaba dudal danji kaŋ ga fortu gumo din ra. A g'iri faaba ni kambey ra mo, ya nin Bonkoono.
18Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať.
18 Amma da manti yaadin no, ni ma bay, ya Bonkoono, kaŋ iri si may ni de-koyey se bo, iri si sududu mo wura tooro kaŋ ni sinji din se.»
19Vtedy sa naplnil Nabuchodonozor prchlivosťou, a obraz jeho tvári sa zmenil proti Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, a odpovediac riekol, aby rozpálili pec sedemkrát nad to, jako bolo ináče treba rozpáliť.
19 Saaya din Nebukadnezzar to da futay, a moyduma alhaalo barmay mo Sadrak da Mesak da Abednego do haray. Woodin se no a salaŋ ka lordi ka ne i ma dudal danjo funsu hala sorro iyye ka bisa wo kaŋ i doona k'a funsu din.
20A rozkázal mužom, mohutným v sile, ktorí boli v jeho vojsku, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a vrhli ich do ohnivej pece rozpálenej.
20 A na boro gaabikooni fooyaŋ kaŋ go a wongaarey ra lordi ka ne i ma Sadrak da Mesak da Abednego haw. I m'i catu dudal danjo kaŋ ga fortu gumo din ra.
21Vtedy boli tí mužovia poviazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení doprostred ohnivej pece rozpálenej.
21 Saaya din i na borey wo haw ngey muduney d'i boŋtobayey d'i alkubey d'i bankaaray cindey ra. I n'i catu dudal danjo kaŋ ga fortu gumo bindo ra.
22No, preto, že kráľov rozkaz súril, a že pec bola veľmi rozpálená, mužov, ktorí dopravili Sadracha, Mézacha a Abednéga hore, usmrtil plameň ohňa.
22 Za kaŋ bonkoono lordo gonda kankami, dudalo mo ga fortu gumo, danji beela na borey kaŋ na Sadrak da Mesak da Abednego sambu din wi.
23A tí traja mužovia, Sadrach, Mézach a Abednégo, padli doprostred ohnivej pece rozpálenej poviazaní.
23 Boro hinza din binde, Sadrak da Mesak da Abednego, i kaŋ hawante dudal danjo kaŋ ga fortu gumo din bindo ra.
24Vtedy sa predesil kráľ Nabuchodonozor a vstal rýchle a odpovediac riekol svojim radcom: Či sme neuvrhli troch mužov doprostred ohňa poviazaných? Odpovedali a riekli kráľovi: Je pravda, kráľu.
24 Kala bonkoono Nebukadnezzar te dambara. A tun da cahãyaŋ, a salaŋ mo ka ne nga faadancey se: «Manti boro hinza no iri catu hawante danjo bindo ra bo?» I tu ka ne bonkoono se: «Haciika, ya Bonkoono.»
25Odpovedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch mužov nepoviazaných, ktorí slobodne chodia prostred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvrtý je na pohľad podobný synovi bohov.
25 A tu ka ne: «Amma ay ya go ga di boro taaci taŋante yaŋ. I go ga bar-bare danjo bindo ra, i sinda doori mo. Itaacanta si hima kala irikoyey ize.»
26Vtedy sa priblížil Nabuchodonozor čelustiu ohnivej pece rozpálenej, odpovedal a riekol: Sadrach, Mézach a Abednégo, služobníci Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte von! Vtedy vyšli Sadrach, Mézach a Abednégo zprostred ohňa.
26 Saaya din Nebukadnezzar maan dudal danji forta kaŋ ga koroŋ gumo din gaa. A salaŋ ka ne: «Ya Sadrak da Mesak da Abednego, araŋ, Irikoy kaŋ ga beeri nda i kulu bannyey, wa fatta ka kaa neewo.» Saaya din Sadrak da Mesak da Abednego fatta danjo bindo ra.
27A shromaždili sa satrapovia, vojvodovia, náčelníci a radcovia kráľovi a hľadeli na tých mužov, že oheň nemal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrklý, a ich plášte neboly zmenené, ani neprešiel na nich zápach ohňa.
27 Ngey, koy kayney da maga-nyaŋey da mayraykoyey da koyo faadancey margu, i di borey wo, kaŋ danjo mana du hina i gaahamey boŋ. Baa i boŋ hamni mo mana ton nda danji, i muduney himayaŋ mana barmay, danjo farre mo mana lamba i gaa.
28Vtedy odpovedal Nabuchodonozor a riekol: Nech je požehnaný Bôh Sadrachov, Mézachov a Abednégov, ktorý poslal svojho anjela a vytrhnul svojich služobníkov, ktorí dúfali v neho tak, že neposlúchli ani rozkazu kráľovho, ale vydali svoje telá v záhubu, aby neslúžili ani aby sa neklaňali niktorému bohu krome svojmu Bohu.
28 Nebukadnezzar salaŋ ka ne: «I ma Irikoy sifa, Sadrak da Mesak da Abednego wano, nga kaŋ na nga malayka donton, a na nga bannyey kaŋ de nga gaa din faaba. I na bonkoono sanno barmay, i na ngey gaahamey salle zama ngey ma si may tooru fo kulu se, wala ngey ma sududu a se, kala ngey Irikoyo hinne.
29A preto nariaďujem, aby každý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by povedal niečo rúhavé proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednégovmu, bol rozsekaný na kusy, a jeho dom aby bol obrátený na hnojisko, pretože nieto iného Boha, ktorý by mohol vytrhnúť ako on.
29 Woodin se ay go ga lordi ka ne boro kulu nda kunda kulu nda deene kulu se: boro kaŋ ga gaaba sanni te Sadrak da Mesak da Abednego Irikoyo se, i ga bora din dumbu-dumbu k'a windo ciya begunu. Zama Irikoy fo si no kaŋ gonda hina ka faaba te deedando wo boŋ.»
30Vtedy zase zvelebil kráľ Sadracha, Mézacha a Abednéga, takže sa mali dobre v krajine Babylona.
30 Waato din gaa no bonkoono na Sadrak nda Mesak nda Abednego tonton jina, Babila laabo ra.
31Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš pokoj!
32Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Bôh.
33Aké veľké sú jeho znamenia a jaké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenia.