1Ja Nabuchodonozor som bol na pokoji vo svojom dome a prekvitajúc šťastím a blahom vo svojom paláci
1 Bonkoono Nebukadnezzar tira neeya kaŋ ga koy borey da kundey da deeney da ndunnya gorokoy kulu do: «Baani ma yulwa araŋ se!
2videl som sen, ktorý ma naľakal, a myšlienky, ktoré mi prichádzaly na mojom ležišti, a videnia mojej hlavy ma predesily.
2 Ay di kaŋ a ga boori ay ma alaamayaŋ da dambara hariyaŋ bangandi kaŋ Irikoy kaŋ ga beeri nda ikulu din te ay se.
3A bol odo mňa vydaný rozkaz, aby doviedli hore predo mňa všetkých mudrcov Babylona, aby mi oznámili výklad sna.
3 Man a alaamey beeray misa! Man a hino kaŋ ga dambarandi beeray misa! A mayra, mayray duumikoy no. A koytara mo zamana ka koy zamana no.
4Vtedy prišli hore učenci, hvezdári, Chaldeji a veštci, a povedal som pred nimi sen, ale mi neoznámili jeho výkladu.
4 Ay, Nebukadnezzar, ay go ay kwaara, fulanzamyaŋ waate. Ay go ga zaada ay faada ra.
5Až napokon prišiel hore predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a v ktorom je duch svätých bohov, a povedal som mu sen a riekol som:
5 Kal ay na hindiri fo te kaŋ n'ay humburandi. Fonguyaŋey kaŋ ay go ga te ay dima boŋ, da ay boŋ bangandey, i n'ay taabandi.
6Baltazáre, knieža učencov, ja viem, že je v tebe duch svätých bohov, a že ti niktoré tajomstvo nepôsobí ťažkosti, nuž povedz videnia môjho sna, ktorý som videl, i jeho výklad.
6 Woodin se no ay lordi ka ne i ma kande Babila laakalkooney kulu ay jine zama i m'ay bayrandi nda hindiro feerijo.
7A toto sú videnia mojej hlavy na mojom ležišti. Videl som a hľa, prostred zeme stál strom, ktorého výška bola náramná.
7 Saaya din ngey, moodabalkoyey da handariya ceecikoy da Kaldancey da dobokoyey, i furo. Ay na hindiro dede mo i jine, amma i man'ay bayrandi nd'a feerijo.
8Strom bol veľký a mohutný, a jeho výška dosahovala do neba, a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme.
8 Kala i kulu banda, Daniyel furo ay jine, nga kaŋ i ga ne a maa se Beltesazzar, ay irikoyo maa boŋ, nga kaŋ koy hanney biya goono ga goro a ra. Nga mo koyne, ay na hindiro ci a jine. Ay ne:
9Jeho lístie bolo krásne, a ovocia mal mnoho, a bolo na ňom potravy pre všetko. Pod ním mala tôňu poľná zver, a na jeho konároch bývali nebeskí vtáci, a z neho sa kŕmilo každé telo.
9 Ya Beltesazzar, moodabal-teekoy koyo, zama ay bay kaŋ koy hanney biya go ni ra, gundu mo si no kaŋ bisa nin gaabi, kala ni ma ci ay se hindiro kaŋ ay di bangando d'a feerijo kulu.
10Potom som videl vo videniach svojej hlavy na svojom ležišti, že hľa, strážca a svätý sostúpil z neba
10 Mate kaŋ ay miila ra bangandey bara ay dima boŋ, ngey neeya: ay go no, ay go ga guna, kala ay di tuuri-nya fo go ndunnya bindo ra, a kuuyaŋo mo ga beeri.
11volajúc silným hlasom a takto hovoril: Zotnite strom a osekajte jeho konáre; otrhajte jeho lístie a rozmecte jeho ovocie; nech ujde zver zpopodeň, a vtáci nech uletia s jeho konárov!
11 Kala tuuri-nyaŋo beeri, a te gaabi, a kuuyaŋo mo to kala beena gaa, i g'a fonnay mo hala ndunnya me.
12Avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba, a nech má svoj podiel so zverou na zemskej byline.
12 A kobtey gunayaŋ ga boori, a izey mo iboobo no, a ra mo gonda ŋwaari kaŋ ga wasa boro kulu se. Ganji hamey gonda ngey bi a cire, beene curey mo go ga goro a kambey boŋ. A gaa no fundikooni kulu ga du ŋwaari.
13Jeho srdce nech je zmenené na rozdielne od srdca človeka, a nech sa mu dá zvieracie srdce a nech prejde ponad neho sedem časov.
13 Ay miila ra bangando ay dima boŋ, ay go ga guna, kal ay di batuko hanno fo zumbu ka fun beena ra.
14Usúdením strážcov Božích je daný taký rozkaz, a slovo svätých je taká žiadosť, až prijde ta, že poznajú živí, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, a že komu len chce, tomu ho dá, a poníženého z ľudí povyšuje a ustanovuje nad ním.
14 A na jinde tunandi ka ne i ma tuuri-nyaŋo beeri, i m'a kambey pati-pati, i m'a kobtey kokobe, i m'a izey say-say. Ganji hamey ma fun a cire, curey mo ma fay d'a kambey.
15Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, a ty, Baltazáre, povedz jeho výklad, pretože niktorý mudrc zo všetkých mudrcov môjho kráľovstva mi nemohol oznámiť jeho výklad; ale ty môžeš, pretože duch svätých bohov je v tebe.
15 Kulu nda yaadin, kal i ma fay d'a tiksa laabo ra. I m'a haw da guuru-bi da guuru-say hawyaŋ hari, k'a windi saajo subu taya ra. A ma soobay ka tay da beena harandaŋ. A ma du nga baa ganji hamey banda, laabo subu taya ra.
16Vtedy sa preľakol Daniel, ktorému bolo meno Baltazár, a zhrozený stál asi za jednu hodinu, a jeho myšlienky ho desily. A kráľ odpovedal a riekol: Baltazáre, nech ťa nedesí sen ani jeho výklad! Na to odpovedal Baltazár a riekol: Môj pane, nech platí sen tým, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom.
16 A laakalo ma barmay, a ma si ciya borey wane dumi no, amma i m'a no alman laakal. Woodin banda mo, alwaati iyye ma bisa a gaa.
17Strom, ktorý si videl, veľký a mohutný, ktorého výška sahala do neba, a ktorý bol viditeľný celej zemi,
17 Ciiti woodin batukoy din sanno boŋ no, misa mo hanantey lordo boŋ, hala fundikooney ma bay kaŋ nga kaŋ ga beeri nda ikulu goono ga may da nga koytara borey mayra ra. A g'a no boro kaŋ se a ga ba. Boro kaŋ ga kayna nda ikulu mo, a g'a daŋ koytaray.
18ktorého lístie bolo krásne, a ktorého ovocia bolo mnoho, a na ktorom pokrmu pre všetko, pod ktorým bývala poľná zver, a na ktorého konároch bývali nebeskí vtáci
18 Hindiro din, ay wo, Bonkoono Nebukadnezzar, ay di a. Ni mo, ya Beltesazzar, kala ni m'a feerijo bangandi, za kaŋ ay mayra laakalkooney kulu sinda hina k'ay bayrandi nd'a feerijo, amma nin wo ga hina, zama koy hanney biya go ni ra.»
19to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným, tvoja veľkosť sa rozmohla a dosiahla až do neba, a tvoje panstvo až po koniec zeme.
19 Saaya din Daniyel, kaŋ se i ga ne Beltesazzar, a goono ga dambara, a fonguyaŋey mo n'a kankam kala guuru fo kubay. Kala bonkoono tu ka ne: «Ya Beltesazzar, ma si naŋ hindiro wala a feerijo ma ni boŋ haw.» Beltesazzar tu ka ne: «Ya ay Bonkoono, hindiro ma ye borey kaŋ yaŋ konna nin boŋ, a feerijo mo ni ibarey gaa.
20A to, že kráľ videl strážcu a svätého, sostupujúceho s neba, ktorý povedal: Zotnite strom a zkazte ho, avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, dokiaľ neprejde ponad neho sedem časov,
20 Tuuri-nyaŋo kaŋ ni di din kaŋ beeri, a te gaabi, a kuuyaŋo to kala beene, i ga di a hala ndunnya kulu me,
21toto je výklad, ó, kráľu, a je to usúdenie Najvyššieho, ktoré prišlo na môjho pána kráľa:
21 a kobtey gunayaŋ ga boori, a izey mo iboobo no, a ra mo borey kulu ŋwaari go no, a cire ganji hamey goono ga goro, a kambey boŋ mo beene curey gonda ngey nangora --
22Vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom a budú ťa máčať nebeskou rosou, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.
22 nin no, ya Bonkoono. Ni te beeray, ni te gaabi, zama ni beera beeri, a to kala beena gaa, ni mayra mo to hala ndunnya me.
23A to, že povedali ponechať kmeň koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ti bude stáť, odkedy poznáš, že panujú nebesia.
23 Woodin banda kaŋ bonkoono di batuko hanno fa din kaŋ zumbu ka fun beene, a goono ga ne: ‹I ma tuuri-nyaŋo beeri k'a halaci, amma i m'a tiksa naŋ laabo ra hala nda guuru-bi nda guuru-say hawyaŋ hari, saajo subu taya ra. I ma naŋ a ma tay da beena harandaŋ, a ma du nga baa ganji hamey banda hala alwaati iyye ma bisa a gaa.›
24Preto, ó, kráľu, prijmi moju radu a lám svoje hriechy spravedlivosťou a svoje neprávosti činením milosrdenstva utrápeným, ak by azda bolo nejako predĺženia tvojmu pokoju.
24 Ya Bonkoono, a feerijo neeya: Nga kaŋ beeri nda i kulu sanni no go kaa koyo ay bonkoono gaa.
25No, všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora.
25 I ga ni gaaray borey ra. Ni ga ye ganji hamey banda ka goro. I ga naŋ ni ma subu ŋwa danga haw cine. Ni ga tay da beena harandaŋ. Alwaati iyye mo ga bisa ni gaa kala alwaati kaŋ ni ga bay kaŋ nga kaŋ ga beeri nda ikulu ga may borey mayra ra, a g'a no mo boro kaŋ a ga ba se.
26Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone
26 Za kaŋ i lordi ka ne i ma tuuri-nyaŋo tiksa naŋ, ni mayra ga ye ka tabbat ni se, waati kaŋ ni du ka bay kaŋ Beena no ga koytaray te ganda.
27takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?!
27 Kala mo, ya Bonkoono, ma yadda k'ay saawara ta: ni ma ni zunubey barmay da adilitaray, ilaala mo da suuji cabeyaŋ talkey se. Hambara ni laakal kana ga ku ka tonton.»
28Ešte bola reč v ústach kráľa, keď padol hlas s neba: Tebe hovoria, kráľu Nabuchodonozore, že kráľovstvo odišlo od teba,
28 Woodin yaŋ kulu kaa ay, Bonkoono Nebukadnezzar gaa.
29a vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.
29 Handu way cindi hinka banda a goono ga bar-bare Babila koyey faada ra.
30V tú istú hodinu sa vyplnila reč pri Nabuchodonozorovi, a bol vyhnaný zpomedzi ľudí a jedol bylinu jako voly, a jeho telo bolo máčané nebeskou rosou, až narástly jeho vlasy veľké jako perie orlov a jeho nechty jako pazúry vtákov.
30 Bonkoono salaŋ ka ne: «Manti woone no ga ti Babila bambata kaŋ ay cina koytaray goray se bo, d'ay hino gaabo, ay darza beera se mo?»
31A ku koncu tých dní, ja Nabuchodonozor, pozdvihol som svoje oči k nebesiam, a môj rozum sa navrátil ku mne, dobrorečil som Najvyššiemu a Živého na veky som chválil a oslavoval, ktorého panstvo je večným panstvom, a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.
31 Sanno go bonkoono me ra, kala jinde kaa ka fun beene ka ne: «Ya Bonkoono Nebukadnezzar, ni se no ay go ga salaŋ. Koytara ga fay da nin.
32A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš?
32 I ga ni gaaray ka kaa borey ra. Ni nangora ga ciya ganji hamey banda. I ga naŋ ni ma subu ŋwa danga haw cine. Alwaati iyye mo ga gana ka bisa ni gaa, kala waati kaŋ ni bay kaŋ nga kaŋ ga beeri nda ikulu ga may borey mayra ra, a g'a no mo boro kaŋ a ga ba se.»
33Toho istého času sa navrátil môj rozum ku mne, a čo do slávy môjho kráľovstva, i moja dôstojnosť i môj lesk sa navrátil ku mne, a hľadali ma moji radcovia a moji veľmoži, a zase som bol postavený nad svojím kráľovstvom a bola mi pridaná ešte väčšia sláva.
33 Saaya din no haya kaŋ i ci Nebukadnezzar se kubay a boŋ. I n'a gaaray Adam-izey ra, a go ga subu ŋwa danga haw cine, a gaahamo mo tay da beena harandaŋ, hal a hamney ku danga zeeban hamni cine, a kambe camsey mo danga curo ce camse cine no.
34Teraz tedy ja Nabuchodonozor chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky diela sú pravdou a jeho cesty súdom, a ktorý tých, ktorí chodia v pýche, môže ponížiť.
34 Kaŋ jirbey kubay ngey me, ay Nebukadnezzar, ay n'ay boŋ sambu ka beena guna. Ay laakal ye ka kaa ay gaa koyne, ay na nga kaŋ ga beeri nda ikulu albarka sifa, ay n'a saabu, ay n'a beerandi, nga kaŋ ga funa hal abada, zama a mayra ya mayray duumikoy no. A koytara mo za izeyaŋ ka koy i izey gaa no.
35 Ndunnya gorokoy kulu mo, A g'i himandi danga i manti hay fo no, A ga goy nga miila boŋ beena kundey kulu ra, Da ndunnya nangorayey ra mo. A kamba gaayko si no mo. Boro kulu si ne a se mo: «Ifo no ni go ga te wo?»
36 Alwaato din mo ay fahama ye ka kaa ay gaa. Ay mayra darza se mo ay beera d'ay booro ye ka kaa ay gaa. Ay faadancey d'ay koy kayney ye k'ay ceeci, ay sinji mo koyne ay mayra ra. Ay du beeray ka bisa waato wano.
37 Sohõ binde ay, Nebukadnezzar, ay ga Koyo kaŋ go beene sifa, ay g'a beerandi, ay g'a beera saabu mo. Zama a goyey kulu cimi no, a fondey mo cimi ciiti no. Boro kaŋ yaŋ ga dira boŋbeeray ra, a ga hin k'i kaynandi.