¹Potom obrátiac sa išli sme hore cestou do Bázana. Tu vyšiel proti nám Óg, kráľ Bázana, on i všetok jeho ľud, do boja do Edrei.

¹ Gaa no iri bare ka ziji ka Basan haray fonda gana. Basan bonkoono Og mo fatta ka kaa iri gaa, nga nda nga jama kulu, ka kande iri gaa tangami Edrey haray.

²A Hospodin mi riekol: Neboj sa ho, lebo som ho vydal do tvojej ruky i všetok jeho ľud i jeho zem a učiníš mu, jako si učinil Síchonovi, amorejskému kráľovi, ktorý býval v Chešbone.

² Kala Rabbi ne ay se: «Ma si humbur'a, zama ay na nga nda nga jama kulu d'a laabo mo daŋ ni kambe ra. Ni ga te a se mate kaŋ cine ni te Amorancey bonkoono Sihon se, nga kaŋ goro Hesbon ra doŋ.»

³A Hospodin, náš Bôh, vydal do našej ruky aj Óga, kráľa Bázana, i všetok jeho ľud, a bili sme ho, až mu nezostal nikto nažive.

³ Yaadin no Rabbi iri Irikoyo na Basan bonkoono Og daŋ iri kambe ra d'a, nga nda nga jama kulu. Iri n'a kar k'a mallaka mo kala baa boro folloŋ mana cindi a se.

⁴Toho času sme zaujali všetky jeho mestá. Nebolo mesta, ktorého by sme neboli od nich vzali, šesťdesiat miest, celú oblasť Argób, kráľovstvo Óga v Bázane.

⁴ Waato din gaa no iri n'a kwaarey kulu di. I sinda baa kwaara fo kaŋ iri mana ta i gaa, kwaara waydu no kaŋ yaŋ go Argob laabo ra, Og mayra kaŋ go Basan nooya.

⁵Všetky tieto mestá boly ohradené vysokými múrami, opatrené bránami a zasúvacími závorami, krome neohradených miest, ktorých bolo veľmi mnoho.

⁵ Kwaarey din kulu, i n'i gaabandi nda birni cinari kuuku yaŋ, da birni me daabirji yaŋ da karangaleyaŋ. Woodin yaŋ baa si mo, kawye kayna kaŋ sinda birni cinari boobo go no.

⁶Zarieknuc ich na záhubu vyhladili sme ich tak, ako sme učinili Síchonovi, kráľovi Chešbona, zahladiac, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti.

⁶ Iri n'i kulu mallaka mo, mate kaŋ cine iri te Hesbon bonkoono Sihon se. Iri n'a kwaarey kulu halaci parkatak, alborey da wayborey da zankey mo.

⁷A všetok dobytok a korisť miest pobrali sme sebe za plen.

⁷ Amma almaney kulu da kwaarey din arzakey, iri n'i sambu wongu riiba iri boŋ se.

⁸Tedy toho času sme vzali zem z ruky dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom od potoka Arnona až po vrch Hermon,

⁸ Alwaato din no iri na laabo din mayra ta Amorance bonkooni hinka din kambe ra kaŋ yaŋ go Urdun daŋanta, za Arnon gooro gaa ka to hala Hermon tondi kuuko gaa.

⁹- Sidonci volajú Hermon Sirion, a Amoreji ho volajú Senír -

⁹ (Hermon se no Zidonancey ga ne Siriyon, Amorancey mo ga ne a se Senir.)

¹⁰všetky mestá tej roviny jako i celý Gileád i celý Bázan až po Salchu a Edrei, mestá kráľovstva Ógovho v Bázane.

¹⁰ I na kwaarey kulu kaŋ yaŋ go batama ra ŋwa mo, da Jileyad da Basan laabu kulu mo. Iri to hala Saleka nda Edrey, kwaara hinka kaŋ go Og mayra ra, Basan laabo ra.

¹¹Lebo len Óg, kráľ Bázana, bol pozostal z ostatku obrov. Hľa, jeho posteľ bola posteľ zo železa a je ešte až do dnes v Rabbate synov Ammonových: deväť lakťov je dlhá a štyri lakte široká podľa dĺžky lakťa obyčajného človeka.

¹¹ (Zama Basan bonkoono Og wo, nga hinne no ka cindi Refayimyaŋ ra. Guna mo, a dima guuru-bi dima no. Manti a go noodin Amon izey kwaara Rabba ra? A kuuyaŋo kambe kar yagga no, a hayyaŋo mo kambe kar taaci, Adam-ize neesiyaŋ boŋ.)

¹²Toho času tedy zaujali sme tú zem do dedičstva, a oblasť od Aroera, ktoré leží pri potoku Arnone, a polovicu vrchu Gileáda i jeho mestá som dal Rúbenovcom a Gádovcom.

¹² Laabo din binde, iri n'a mayra ŋwa waato din. Za Arower kaŋ go Arnon gooro ra ka koy Jileyad tudey boŋ laabu jara, da noodin kwaarey kulu, ay n'i no Ruben da Gad kundey se.

¹³A ostatok Gileáda a celý Bázan, kráľovstvo Ógovo, som dal polovici pokolenia Manassesovho, celú oblasť Argób, celý Bázan, ktorý sa volal zemou obrov.

¹³ Jileyad jare fa kaŋ cindi mo, da Basan bonkoono Og laabo kulu, ay n'i no Manasse kunda jara se, sanda Argob laabo kulu, da Basan laabo kulu. (I ga ne noodin se Refayimey laabu mo.)

¹⁴Jair, syn Manassesov, vzal celú oblasť Argób až po hranicu Gešúranov a Maacháťanov a nazval tie kraje po svojom mene, Bázan: Dediny Jairove, a tak sa volajú až do dnešného dňa.

¹⁴ Manasse kunda ize fo Yayir na Argob laabo kulu ŋwa ka to hala Gesur borey da Maaka borey hirro me gaa. A na nangey din mo ce nda nga bumbo maa, danga Basan laabu nooya, ka ne i se Habbot-Yayir hala ka kaa hunkuna.

¹⁵Machírovi som dal Gileád.

¹⁵ Ay na Jileyad mo no Macir se.

¹⁶A Rúbenovcom a Gádovcom som dal z Gileáda, a to oblasť až po dolinu potoka Arnona, po stred tej doliny, a územie a tak až po potok Jabbok, po územie synov Ammonových

¹⁶ Ruben da Gad kundey, ay na Jileyad ka koy to Arnon gooro ra no i se. Gooro bindo ga ciya i se hirri. A ga to Yabok gooro me kaŋ ga ti Amon izey hirro me.

¹⁷a rovinu Arabu a Jordán a jeho územie od Kinereta až po more Araby, po Slané more, pod Ašdót-pizgou, tú oblasť na východ.

¹⁷ I du Gooru Beero batama mo. Noodin Urdun isa te i se hirri, za Cinneret ka koy Gooru Beero Teeko gaa, danga Ciiri Teeko nooya, kaŋ go Pisga tondi kuuko gangara cire, wayna funay haray.

¹⁸A toho času som vám prikázal povediac: Hospodin, váš Bôh, vám dal túto zem, aby ste ju zaujali dedične; ozbrojení pojdete na druhú stranu pred svojimi bratmi, synmi Izraelovými, všetci, ktorí ste silní,

¹⁸ Waato din mo ay n'araŋ lordi ka ne: «Rabbi araŋ Irikoyo n'araŋ no laabo wo a ma ciya araŋ wane. Araŋ soojey kulu ma isa daŋandi d'araŋ wongu jinayey ga koto, ka koy araŋ nya-izey Israyla izey jine.

¹⁹iba vaše ženy a vaše deti a váš dobytok - lebo viem, že máte mnoho dobytka - zostanú vo vašich mestách, ktoré som vám dal,

¹⁹ Amma araŋ wandey d'araŋ zankey d'araŋ almaney (zama ay bay kaŋ araŋ gonda alman boobo) ngey wo ga goro araŋ kwaarey kaŋ ay n'araŋ no din ra.

²⁰dokiaľ nedá Hospodin odpočinutia i vašim bratom, tak ako dal vám, a dokiaľ aj oni nezaujmú do dedičstva zeme, ktorú im dáva Hospodin, váš Bôh, za Jordánom, a potom sa navrátite každý ku svojmu dedičstvu, ktoré som vám dal.

²⁰ Araŋ g'araŋ nya-izey gaa hala waati kaŋ Rabbi ga ngey mo no fulanzamay, mate kaŋ cine a n'araŋ no, hal i ma furo ka laabo kaŋ Rabbi araŋ Irikoyo ga no i se din ŋwa, Urdun se ya-haray. Waato din gaa no araŋ boro fo kulu ga ye nga mayray haro kaŋ ay n'araŋ no din do.»

²¹A Jozuovi som prikázal toho času povediac: Tvoje oči videly všetko, čo učinil Hospodin, váš Bôh, týmto dvom kráľom: tak učiní Hospodin všetkým kráľovstvám, do ktorých pojdeš, ta na druhú stranu.

²¹ Ay na Yasuwa mo lordi waato din ka ne: «Ni moy di hayey din kulu kaŋ Rabbi araŋ Irikoyo te bonkooni hinka din se. Yaadin cine mo no Rabbi ga te mayray kulu kaŋ araŋ ga daŋandi ka koy i do din se.

²²Nebojte sa ich, lebo Hospodin, váš Bôh, je s vami; on bojuje za vás.

²² Araŋ ma si humbur'ey, zama Rabbi araŋ Irikoyo no ga tangam araŋ se.»

²³Toho času som vrúcne prosil Hospodina o milosť a povedal som:

²³ Ay mo na Rabbi gomno ŋwaaray waato din ka ne:

²⁴Panovníku Hospodine, ty si započal ukazovať svojmu služobníkovi svoju veľkosť a svoju premocnú ruku, takže sa pýta človek: Kde je nejaký Bôh silný na nebi alebo na zemi, ktorý by mohol činiť skutky, jako sú tvoje, a ktorý by dokázal hrdinskú silu, jako je tvoja?!

²⁴ «Ya Rabbi, Koy Beero, ni sintin ka ni beera da ni kambe gaabikoono cabe ay, ni tamo se. Zama Irikoy woofo dumi no ka bara beena ra wala ndunnya ra kaŋ ga hin ka ni goyey wala ni teera dabarikooney cine te?

²⁵Daj mi, prosím, aby som prešiel a videl tú krásnu zem dobrú, ktorá je za Jordánom, to krásne pohorie i Libanon!

²⁵ Ay ga ni ŋwaaray, ma naŋ ay ma daŋandi ka di laabu hanna din kaŋ go Urdun se ya-haray, da tondey boŋ laabu hanna din, da Liban mo.»

²⁶Ale Hospodin sa veľmi rozhneval na mňa pre vás a neuslyšal ma, ale mi riekol Hospodin: Nech ti je dosť; nehovor mi viacej o tom.

²⁶ Amma Rabbi dukur ay se araŋ sabbay se, a mana maa ay se mo. Kala Rabbi ne ay se: «A wasa! Ma si ye ka sanni woone ci ay se koyne.

²⁷Vyjdi hore na temeno vrchu Pizga a pozdvihni svoje oči k moru, na západ, i na sever, na juh i na východ a vidz svojimi očima, lebo neprejdeš tohoto Jordána.

²⁷ Ma ziji hala Pisga tondo yolla gaa. Ma ni boŋ sambu mo ka guna wayna kaŋay haray, da azawa kambe da dandi kambe, da wayna funay haray. Ni ma guna nda ni moy, zama ni si Urdun wo daŋandi.

²⁸Ale prikáž Jozuovi, čo má robiť, a posilni ho a posmeľ ho, lebo on pojde pred týmto ľudom a on im rozdelí do dedičstva zem, ktorú uvidíš.

²⁸ Amma ma sanno gaabandi Yasuwa se, k'a no gaabi, k'a bine gaabandi. Zama nga no ga furo jama wo jine ka daŋandi. A ga naŋ mo i ma laabo kaŋ ni ga guna din tubu.»

²⁹A bývali sme v doline naproti Bét-peoru.

²⁹ Iri binde goro noodin gooro kaŋ go Bayt-Peyor jine din ra.