1A teraz, Izraelu, počúvaj na ustanovenia a na súdy, ktoré vás ja učím činiť, aby ste žili a vošli a dedične zaujali zem, ktorú vám dáva Hospodin, Bôh vašich otcov.
1 Sohõ binde, ya Israyla, wa hangan ka maa hin sanney da ciiti sanney kaŋ ay go g'araŋ dondonandi. Araŋ m'i te mo hal araŋ ma funa, araŋ ma du ka furo mo ka du laabo kaŋ Rabbi araŋ kaayey Irikoyo g'araŋ no.
2Nepridáte k slovu, ktoré vám ja prikazujem, ani neujmete ničoho z neho, ostríhajúc prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám ja prikazujem.
2 Araŋ ma si tonton sanno kaŋ ay goono g'araŋ lordi nd'a din gaa, araŋ ma si zabu a gaa mo. Amma araŋ ma Rabbi araŋ Irikoyo lordey gana, wo kaŋ yaŋ ay dake araŋ boŋ.
3Vaše vlastné oči videly to, čo učinil Hospodin pre Bál-peora, že každého človeka, ktorý išiel za Bál-peorom, zahladil Hospodin, tvoj Bôh, z tvojho stredu.
3 Araŋ moy di haŋ kaŋ Rabbi te Baal-Peyor sabbay se, zama alborey kulu kaŋ yaŋ na Baal-Peyor teera gana, Rabbi ni Irikoyo n'i halaci k'i kaa ni game ra.
4A vy, ktorý ste sa pridŕžali Hospodina, svojho Boha, ste všetci živí dnes.
4 Amma araŋ kaŋ na Rabbi araŋ Irikoyo di da gaabi, araŋ kulu go ga funa hala ka kaa hunkuna.
5Hľaď, učil som vás ustanoveniam a súdom, tak ako prikázal Hospodin, môj Bôh, aby ste tak činili v zemi, do ktorej idete, aby ste ju zaujali dedične.
5 Guna, ay n'araŋ dondonandi hin sanney da farilley mate kaŋ cine Rabbi ay Irikoyo n'ay lordi nd'a, hal araŋ ma te yaadin laabo kaŋ araŋ ga furo ka du a mayray din ra.
6A tedy budete ostríhať a budete činiť, lebo to je vaša múdrosť a vaša rozumnosť pred očima národov, ktoré keď počujú všetky tieto ustanovenia, povedia: Je to len naozaj múdry ľud a rozumný, tento veliký národ!
6 W'i haggoy fa, k'i goyey te mo, zama woodin ga ciya araŋ se laakal da fahamay dumi cindey jine. Ngey wo, i ga maa hin sanney din kulu baaru ka ne: «Haciika, dumo wo kaŋ ga beeri, a borey gonda laakal da fahamay.»
7Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je Hospodin náš Bôh, blízky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k nemu!
7 Zama dumi beeri woofo no ka bara i cine kaŋ gonda Irikoy kaŋ ga maan i gaa mate kaŋ cine Rabbi iri Irikoyo go no saaya kulu kaŋ iri g'a ce?
8Alebo kde máš ktorý veliký národ, ktorý by mal také spravedlivé ustanovenia a súdy, jako je celý tento zákon, ktorý ja dnes predkladám pre vás?!
8 Wala dumi beeri woofo no ka bara kaŋ gonda hin sanni da farilla yaŋ kaŋ gonda adilitaray sanda asariya wo kulu cine, kaŋ ay go ga daŋ araŋ jine hunkuna?
9Len sa maj na pozore a veľmi ostríhaj svoju dušu, aby si nezabudol vecí, ktoré videly tvoje oči, a aby neuhli z tvojho srdca po všetky dni tvojho života, a oznámiš ich svojim synom i synom svojich synov.
9 Kala day ni ma haggoy da ni boŋ. Ma haggoy mo da ni bina da himma, hala ni ma si dinya hayey wo kulu kaŋ ni moy jin ka di. I ma si fatta ni bine ra mo kala ni fundo ma to nga me. Amma ni ma ni izey da ni haamey bayrandi nd'ey.
10Najmä nezabudni na deň, ktorého si stál pred Hospodinom, svojím Bohom, na Horebe, keď mi povedal Hospodin: Shromaždi mi ľud, a dám, aby počuli moje slová, ktorým sa budú učiť, aby sa báli po všetky dni, dokiaľ len budú žiť na zemi, a budú učiť aj svojich synov.
10 Ma fongu hano kaŋ hane ni kay Rabbi ni Irikoyo jine Horeb tondo cire, waato kaŋ Rabbi ci ay se ka ne: «Ma jama kulu margu ay jine. Ay mo ga naŋ i ma maa ay sanney, hal i ma dondon ka humburu ay, jirbey kulu kaŋ i ga funa laabo ra. I ma ngey izey mo dondonandi nd'ey.»
11Vtedy ste sa priblížili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava.
11 Han din mo araŋ kaa ka kay tondo cire, tondo go ga di nda danji ka to hala beene kuuro gaa mo. Kubay mo go no, da buru yuumay da kubay bi tik!
12A Hospodin vám hovoril zprostred ohňa; hlas slov ste počuli, ale nevideli ste nijakej podoby, krome čo ste počuli hlas.
12 Kala Rabbi salaŋ araŋ se, jinda fun danjo bindo ra. Araŋ maa a sanney jinda, amma araŋ mana di alhaali kulu, kala day araŋ maa jinde fo.
13Oznámil vám svoju smluvu, ktorú vám prikázal činiť, desať slov, a napísal ich na dve kamenné dosky.
13 A na nga sappa mo fe araŋ hangey ra, wo kaŋ a n'araŋ lordi ka ne araŋ ma te, sanda lordi waya din nooya. A n'i hantum mo tondi walhã hinka gaa.
14A mne prikázal Hospodin toho času, aby som vás učil ustanoveniam a súdom, aby ste ich činili v zemi, do ktorej idete, hen na druhú stranu, nato, aby ste ju zaujali dedične.
14 Koyne, woodin banda, Rabbi ye k'ay lordi ka ne ay ma hin sanni da ciiti sanni yaŋ dondonandi araŋ se, zama araŋ ma i goy te laabo kaŋ araŋ ga daŋandi ka koy ka du a mayra din ra.
15Pozorujte veľmi na svoje duše, lebo ste nevideli nijakej podoby v deň, v ktorý vám hovoril Hospodin na Horebe zprostred ohňa.
15 Woodin sabbay se no araŋ ma haggoy d'araŋ boŋ gumo, zama araŋ mana di alhaali dumi kulu han din hane kaŋ Rabbi salaŋ araŋ se Horeb tondo ra, jinda fun danjo bindo ra.
16Aby ste sa neporušili a neučinili si nejakej rytiny, podoby nejakého obrazu, nech už by bol jakýkoľvek, nejakej podobizne muža alebo ženy,
16 Araŋ ma si goy ziibiyaŋ te hal araŋ ma koy ka tooru jabante te araŋ boŋ se. Araŋ ma si alhaali wala himandi fo kulu te, kaŋ ga hima alboro wala wayboro,
17podobizne nejakého hoväda, jakéhokoľvek, ktoré je na zemi; ani podobizne nejakého vtáka s krýdlami, ktorý lieta v povetrí;
17 wala alman fo kaŋ go ndunnya ra himandi, wala curo fatakoy fo kaŋ ga deesi beene himandi,
18nijakej podobizne nijakého zemeplaza, ktorý sa plazí po zemi; nijakej podobizne ryby, ktorá je vo vode pod zemou.
18 wala wo kaŋ ga noru ganda laabo ra himandi, wala hari ham fo kaŋ go haro ra laabo cire himandi.
19A aby si nepozdvihol svojich očí k nebesiam a keby si videl slnko, mesiac a hviezdy, všetko vojsko nebies, aby si nebol pohnutý k tomu, že by si sa im klaňal a slúžil im, ktoré to veci udelil Hospodin, tvoj Bôh, všetkým národom pod celým nebom.
19 A ma si te ka ciya mo ni ma ni moy basu beene. Da ni di wayna da hando da handariyayzey, sanda beena ra marga kulu, i ma ni candi ni ma koy ka sududu i se ka may i se. Zama Rabbi ni Irikoyo na beena ra marga waadu dumey kaŋ yaŋ go beena cire kulu se.
20Ale vás vzal Hospodin a vyviedol vás zo železnej pece, z Egypta, aby ste mu boli ľudom dedičstva, jako je tomu dnes.
20 Amma Rabbi n'araŋ suuban, a n'araŋ kaa taray araŋ ma fun guuru-bi dudal ra, kaŋ ga ti Misira laabo. A n'araŋ suuban araŋ ma ciya nga bumbo jama d'a wane mayray hari, mate kaŋ a go d'a hunkuna.
21Ale Hospodin sa nahneval na mňa pre vás a prisahal, že neprejdem cez Jordán a že nevojdem do tej krásnej zeme dobrej, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva.
21 Woodin baa si mo, Rabbi dukur ay se araŋ sabbay se. A ze ka ne ay si du ka Urdun daŋandi. Ay si furo laabu hanna din ra, nga kaŋ Rabbi ni Irikoyo ga ni no ni m'a tubu.
22Lebo ja zomriem v tejto zemi, neprejdem cez Jordán, ale vy prejdete a zaujmete tú krásnu zem dobrú do dedičstva.
22 Amma a ga tilas ay ma bu ne laabo wo ra, ay ma si Urdun daŋandi. Amma araŋ wo, araŋ g'a daŋandi ka du laabu hanna din, araŋ mayray hari no.
23Vystríhajte sa, aby ste nezabudli na smluvu Hospodina, svojho Boha, ktorú učinil s vami, a učinili by ste si nejakú rytinu, podobu nejakej veci, nech už by bola jakákoľvek, čo ti zakázal Hospodin, tvoj Bôh.
23 Wa haggoy d'araŋ boŋ fa, hal araŋ ma si dinya Rabbi araŋ Irikoyo sappa kaŋ a te nga nda araŋ game ra. Araŋ ma si koy ka himandi jabante fo te araŋ boŋ se kaŋ gonda hay kulu alhaali kaŋ Rabbi ni Irikoyo n'araŋ ganji.
24Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je spaľujúci oheň, silný Bôh horlivý.
24 Zama Rabbi ni Irikoyo ya danji kaŋ ga ŋwa no. Irikoy ya cansekom mo no.
25Keď splodíš synov a vnukov, a zostariete sa v zemi, a zkazíte sa a učiníte si rytinu nejakej podoby, podoby čohokoľvek, a budete robiť to zlé v očiach Hospodina, tvojho Boha, aby ste ho popudzovali k hnevu,
25 Da ni hay izeyaŋ, hala ni du haamayaŋ, hala mo araŋ gay gumo laabo ra, da waato din araŋ ga koy k'araŋ boŋ sara, ka himandi jabante te kaŋ gonda hay kulu alhaali, ka hay kulu te mo kaŋ ga laala Rabbi ni Irikoyo jine, k'a dukurandi mo,
26už dnes volám nebesia i zem za svedkov proti vám vyhlasujúc vám, že istotne rýchle zahyniete s povrchu zeme, do ktorej pojdete cez Jordán, aby ste ju zaujali dedične. Nebudete dlho žiť na nej, lebo istotne budete vyhladení.
26 ay ga ze da beene nda ganda mo hunkuna, i ma te seeda araŋ boŋ. D'araŋ na woodin te, araŋ ga tara ka halaci parkatak. Araŋ ga ban laabo kaŋ araŋ ga Urdun daŋandi ka du din ra. Araŋ si te aloomar kuuku a ra, amma i g'araŋ halaci, parkatak!
27Hospodin vás rozptýli medzi národy, a pozostane vás malý počet medzi pohanskými národami, kam vás zavedie Hospodin.
27 Rabbi g'araŋ say-say mo ndunnya dumey game ra. Araŋ ga cindi boro ciraariyaŋ dumi cindey game ra, naŋ kaŋ Rabbi g'araŋ candi ka konda araŋ.
28A tam budete slúžiť bohom, dielu rúk človeka, drevu a kameňu, ktoré ani nevidia ani nečujú ani nejedia ani nečuchajú.
28 Nangey din mo araŋ ga may tooruyaŋ se, Adam-izey kambe goy wane yaŋ, kaŋ i n'i te da bundu da tondi mo. I si di, i si hangan ka maa, i si ŋwa, i si mani ka maa mo.
29Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou,
29 Amma hala day noodin araŋ ga Rabbi ni Irikoyo ceeci, ni ga ye ka du a koyne, waati kaŋ ni n'a ceeci da ni bina kulu da ni anniya kulu mo.
30keď ti raz bude úzko, a keď prijdú na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas.
30 Waati kaŋ ni go taabi ra, kaŋ hayey din kulu kaa ni gaa, kokor banda ni ga ye ka kaa Rabbi ni Irikoyo do ka maa a sanno se.
31Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútostivý; neopustí ťa ani ťa nezkazí ani nezabudne na smluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal.
31 Zama Rabbi ni Irikoyo ya suujikoy no. A si ni furu, a si ni halaci, a si dinya mo alkawlo kaŋ a sambu ka ze ni kaayey se.
32Lebo veď sa len pýtaj na prvé, dávne dni, ktoré boly pred tebou, odo dňa, ktorého stvoril Bôh človeka na zemi, a to od jedného konca nebies až po druhý koniec nebies, či sa voľakedy stala nejaká taká veľká vec ako toto, alebo či aj len bolo voľakedy slýchať niečo také?
32 Kala ni ma koy sohõ ka za doŋ-doŋ jirbey kaŋ yaŋ na ni jin sanney din hã. Wa guna za hano kaŋ hane Irikoy na boro taka ndunnya ra, za beena me fa gaa ka koy hal a me fa gaa. Wa hã hala hari bambata wo dumi jin ka te ce fo, wala baa i maa a cine baaru?
33Či počul voľakedy niektorý ľud hlas Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako si ty počul a bol by predsa žil?
33 A jin ka te ce fo no, kaŋ dumi fo ga maa Irikoy jinde kaŋ salaŋ a se ka fun danji ra, mate kaŋ cine ni wo ni maa r'a, ni go ga funa hala hõ mo?
34Alebo či sa voľakedy pokúsil nejaký boh, aby prijdúc vzal sebe národ zprostred iného národa zkúšaním, znameniami a zázrakmi, vojnou a silnou rukou a vystretým ramenom a strašnými vecami veľkými, jaké bolo všetko to, čo učinil Hospodin, váš Bôh, pre vás v Egypte pred tvojimi očima?
34 Wala a bay ka te Irikoy ma fatta ka koy ka dumi fo sambu nga boŋ se dumi waani fo game ra? A m'i kaa i game ra da siyaŋ, da alaamayaŋ, da dabari goyyaŋ, da wongu, da kambe gaabikooni, da kambe sallante, da humburkumay hari bambata yaŋ no? Hayey din kulu mo Rabbi araŋ Irikoyo n'i te araŋ se Misira laabo ra, araŋ jine.
35Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, že Hospodin je Bôh, a že niet iného krome neho.
35 Ni se mo no i na woodin kulu cabe zama ni ma bay kaŋ Rabbi ya Irikoy no. Afo si no mo kala nga.
36Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa vyučil, a na zemi ti dal vidieť svoj veľký oheň, a jeho slová si počul zprostred ohňa.
36 A naŋ ni ma maa nga jinda kaŋ fun beene, zama a ma ni dondonandi. Ndunnya boŋ mo a naŋ ni ma di nga danji beero. Ni maa a jinda mo kaŋ fun danjo bindo ra.
37A preto, že miloval tvojich otcov, vyvolil si ich semeno po nich a vyviedol ťa svojou tvárou a svojou veľkou silou z Egypta,
37 Zama a ga ba ni kaayey mo, woodin se no a n'i banda-ka-zumbey suuban. Nga bumbo no ka ni kaa taray da nga gaabi bambata ni ma fun Misira ra.
38aby vyhnal národy, väčšie a mocnejšie ako si ty, zpred tvojej tvári a aby teba ta voviedol a dal ti ich zem do dedičstva, jako je tomu dnes.
38 A na dumiyaŋ gaaray ni jine mo, borey kaŋ yaŋ baa da nin, i bisa ni gaabo mo. A furo nda nin mo, k'i laabo no ni se, a ma ciya ni mayray hari, mate kaŋ a go d'a hunkuna.
39A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že Hospodin je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného.
39 Woodin sabbay se, hunkuna ni ma bay, ni m'a jisi ni bina ra mo, kaŋ nga, Rabbi ya Irikoy no beena ra beene da ndunnya ra mo ganda. Afo kulu si no.
40A tedy budeš ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby bolo dobre tebe i tvojim synom po tebe, a aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a tedy ich budeš ostríhať po všetky dni.
40 Ni m'a hin sanney d'a lordey mo gana, kaŋ yaŋ ay go g'araŋ lordi nd'ey hunkuna, zama albarka ma goro ni gaa, da ni izey mo gaa ni banda. Ni aloomaro ma ku mo laabo din kaŋ Rabbi ni Irikoyo ga ni no hal abada ra.
41Vtedy oddelil Mojžiš tri mestá za Jordánom, na východe slnka,
41 Waato din gaa no Musa na kwaara hinza suuban k'i fay waani, i go Urdun daŋanta wayna funay haray.
42aby sa ta utiekol vrah, ktorý by zabil svojho blížneho znenazdania a ktorý ho predtým nemal v nenávisti, a tedy sa utečie do niektorého z tých miest a bude žiť,
42 I ga te boro-wi kaŋ na nga gorokasin wi se, amma manti ibaay boŋ no, sanda a mana konn'a za doŋ. Bora din koy ma zuru ka koy kwaarey din afo ra, a ma funa mo.
43oddelil Bécer na púšti, na rovinastej zemi, Rúbenovcom, a Rámot v Gileáde, Gádovcom, a Gólan v Bázane, Manassesovcom.
43 Kwaarey maayey neeya: Bezer kaŋ go saajo ra, batama laabo ra, Ruben kunda laabo ra, da Ramot kaŋ go Jileyad, Gad kunda laabo ra, da Golan mo kaŋ go Basan ra, Manasse kunda laabo ra.
44To je zákon, ktorý predložil Mojžiš synom Izraelovým,
44 Woone wo mo, nga no ga ti asariya kaŋ Musa daŋ Israyla izey jine.
45a to sú svedoctvá, ustanovenia a súdy, ktoré hovoril Mojžiš synom Izraelovým, keď vyšli z Egypta,
45 Ngey mo ga ti seedey da hin sanney da farilley kaŋ Musa salaŋ Israyla izey se waato kaŋ i fun Misira.
46za Jordánom, na doline, naproti Bét-peoru, v zemi Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, ktorého porazil Mojžiš a synovia Izraelovi, keď vyšli z Egypta.
46 I go noodin Urdun daŋanta, gooro din ra kaŋ go Bayt-Peyor tanjay, Amorancey bonkoono Sihon laabo ra, nga kaŋ goro Hesbon kwaara doŋ. Nga no Musa nda Israyla izey ŋwa waato kaŋ i kaa ka fun Misira.
47A zaujali jeho zem do dedičstva jako i zem Óga, bázanského kráľa, dvoch amorejských kráľov, ktorí vládli za Jordánom, na východe slnka,
47 Israyla n'a laabo di mo a ma ciya ngey mayray hari, nga nda Basan bonkoono Og laabo. Amorancey bonkooni hinka nooya, kaŋ waato i go Urdun daŋanta wayna funay haray.
48od Aroera, ktoré leží na brehu potoka Arnona, až po vrch Sion, to jest Hermon,
48 Laabo ga di za Arower kwaara kaŋ go Arnon gooro me gaa, ka koy to Sihon tondo gaa (danga Hermon nooya.)
49i celú rovinu za Jordánom na východ až po more Araby, pod Ašdót-pizgou.
49 A go mo Gooru Beero ra Urdun daŋanta wayna funay haray ka koy hala Gooru Beero Teeko do, Pisga tondi beero gangara cire.