1A Mojžiš svolal všetok izraelský ľud a povedal im: Čuj, Izraelu, ustanovenia a súdy, ktoré ja dnes hovorím vo vaše uši, naučíte sa im a budete ostríhať, aby ste ich činili.
1 Musa na Israyla kulu ce ka ne i se: Ya Israyla, wa hangan ka maa hin sanney da farilley kaŋ yaŋ ay ga salaŋ araŋ hangey ra hunkuna, hal araŋ m'i dondon ka haggoy k'i te.
2Hospodin, náš Bôh, učinil s nami smluvu na Horebe.
2 Rabbi iri Irikoyo sappe nda iri yongo Horeb ra.
3Nie s našimi otcami učinil Hospodin tú smluvu, ale s nami, s nami samými, ktorí tu dnes všetci žijeme.
3 Sappa wo mo, Rabbi man'a te da iri kaayey, amma nda iri bumbey, iri wo kaŋ yaŋ iri kulu go ne da fundi hunkuna.
4Tvárou v tvár hovoril Hospodin s vami na vrchu zprostred ohňa.
4 Rabbi salaŋ araŋ se me-da-me tondo boŋ, jinda fun danji bindo ra.
5Ja som stál medzi Hospodinom a medzi vami toho času, aby som vám oznámil slovo Hospodinovo, lebo ste sa báli ohňa a nevyšli ste na vrch. A Hospodin povedal:
5 (Waato din binde ay kay araŋ da Rabbi game ra, k'araŋ cabe Rabbi sanno. Zama araŋ go ga humburu danjo sabbay se, hal araŋ mana ziji ka kaaru tondo boŋ.) A ne araŋ se mo:
6Ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov.
6 «Ay no Rabbi ni Irikoyo, kaŋ kande nin ni ma fun Misira laabo ra, noodin tamtaray windo ra.
7Nebudeš mať iných bohov predo mnou.
7 Ni ma si bara nda de-koy* waani fo, kal ay hinne.
8Neučiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou.
8 Ni ma si te ni boŋ se himandi jabante, wala hay kulu himandi kaŋ go beena ra beene, wala haŋ kaŋ go ndunnya ra ganda, wala haŋ kaŋ go hari ra laabo se ganda.
9Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hospodin, tvoj Bôh, som silný Bôh revnivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch ešte i na treťom i na štvrtom pokolení tých, ktorí ma nenávidia,
9 Ni ma si ni boŋ sumbal i jine, ni ma si may i se mo. Zama ay, Rabbi ni Irikoyo ya Irikoy cansekom no. Ay ga baaba laala bana izey gaa hala haamey da hangasi-hamey gaa, borey kaŋ yaŋ ga konna ay se.
10a činím milosť tisícim, tým, ktorí ma milujú a ktorí ostríhajú moje prikázania.
10 Ay ga baakasinay goy cabe mo hala banda-ka-zumbu zambar, borey kaŋ yaŋ ga ba ay k'ay lordey gana mo se.
11Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez pomsty toho, kto by vzal jeho meno nadarmo.
11 Ni ma si ze da Rabbi ni Irikoyo maa yaamo, zama Rabbi si bora kaŋ n'a maa ci yaamo guna sanda a sinda taali.
12Ostríhať budeš deň soboty, aby si ho svätil, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh.
12 Wa haggoy da fulanzamyaŋ zaaro zama ni m'a fay waani, mate kaŋ Rabbi ni Irikoyo na ni lordi nd'a.
13Šesť dní budeš pracovať a budeš konať hocijakú svoju prácu.
13 Jirbi iddu no ni ga taabi ka ni goyo kulu kubandi.
14Ale siedmy deň je sobotou Hospodinovi, tvojmu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce, ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoj vôl ani tvoj osol ani niktoré tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach, aby si odpočinul tvoj sluha i tvoja dievka jako ty.
14 Amma zaari iyyanta ya fulanzamay hane no kaŋ ni ga haggoy Rabbi ni Irikoyo se. A ra ni ma si goy kulu te, nin wala ni ize aru, wala ni ize way, wala ni bannya, wala ni koŋŋa, wala ni yeeji, wala ni farka, wala ni alman fo kulu, wala ni ce-yaw kaŋ go ni windo ra. Zama ni bannya da ni koŋŋa, ngey mo ma fulanzam ni banda.
15A budeš pamätať na to, že si bol sluhom v Egyptskej zemi, a že ťa vyviedol odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh, silnou rukou a vystretým ramenom, preto ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby si svätil sobotný deň.
15 Ni ma fongu mo mate kaŋ ni bumbo goro bannya Misira laabo ra. Amma Rabbi ni Irikoyo na ni kaa noodin da kambe gaabikooni, da kambe sallante mo. Woodin sabbay se mo no Rabbi ni Irikoyo na ni lordi ka ne ni ma haggoy da fulanzamay hano.
16Cti svojho otca i svoju mať, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby sa predĺžily tvoje dni, a aby ti bolo dobre na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.
16 Ni ma ni baaba nda ni nya beerandi, sanda mate kaŋ cine Rabbi ni Irikoyo na ni lordi nd'a, zama ni aloomaro ma ku, ni ma goro nda baani mo laabo kaŋ Rabbi ni Irikoyo ga ni no din ra.
17Nezabiješ!
17 Ni ma si boro wi.
18Nezosmilníš!
18 Ni ma si zina.
19Neukradneš!
19 Ni ma si zay.
20Nepovieš na svojho blížneho falošného svedoctva!
20 Ni ma si tangari seeda te ni gorokasin boŋ.
21Nepožiadaš ženy svojho blížneho, ani si nezaželáš domu svojho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho dievky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho.
21 Ni ma si ni gorokasin wando bini. Ni ma si ni gorokasin windi bini, wala a fari, wala a bannya, wala a koŋŋa, wala a yeejo, wala a farka, wala hay kulu kaŋ ga ti ni gorokasin wane.»
22Tie slová hovoril Hospodin všetkému vášmu shromaždeniu na vrchu zprostred ohňa, oblaku a mrákavy veľkým hlasom a nepridal k tomu. A napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne.
22 Sanney din binde, Rabbi n'i salaŋ araŋ jama kulu se noodin tondo boŋ. Jinda fun danjo bindo ra, da buro ra, da kubay bi tik ra. A n'i fe nda jinde bambata mo. A mana tonton i gaa. A n'i hantum mo tondi walhã hinka gaa k'i no ay se.
23A stalo sa, keď ste počuli hlas zprostred tmy a videli ste, že vrch horí ohňom, pristúpili ste ku mne, všetky hlavy vašich pokolení i vaši starší,
23 A ciya mo, waato kaŋ araŋ maa jinda kaŋ kaa ka fun kuba ra, araŋ di tondi beero mo kaŋ go ga di nda danji, kal araŋ kaa ka maan ay gaa, sanda araŋ kundey kulu jine borey da araŋ arkusey nooya.
24a povedali ste: Hľa, Hospodin, náš Bôh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, a jeho hlas sme počuli zprostred ohňa; dnešného dňa sme videli, že Bôh hovoril s človekom, a žije.
24 Araŋ ne: «Guna, Rabbi iri Irikoyo na nga darza nda nga beera bangandi iri se. Iri maa a jinda mo kaŋ fun danjo bindo ra. Hunkuna iri di kaŋ Irikoy ga salaŋ Adam-ize se, bora go ga funa mo.
25A tedy prečo máme teraz zomrieť, lebo veď nás strávi tento veľký oheň, ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hospodina, svojho Boha, a pomrieme.
25 Amma sohõ, ifo se no iri ga bu? Zama danji bambata wo g'iri ŋwa. Woodin banda, d'iri ye ka maa Rabbi iri Irikoyo jinda koyne, kulu iri ga bu.
26Lebo ktože je, akékoľvek telo, ktoré by počulo hlas živého Boha, hovoriaceho zprostred ohňa, ako my, aby žilo?!
26 Zama may no ka bara fundikooney kulu ra, kaŋ maa Irikoy fundikoono jinda go ga salaŋ ka fun danji bindi ra, danga mate kaŋ cine iri maa r'a, a koy go ga funa mo ka goro?
27Ty sa priblíž a počuj všetko, čo povie Hospodin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všetko, čo bude hovoriť Hospodin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť.
27 Ni ma koy ka maan ka maa hay kulu kaŋ Rabbi iri Irikoyo ga ne. Ni ma salaŋ iri se mo ka ci hay kulu kaŋ Rabbi iri Irikoyo ga ci ni se. Iri mo ga maa r'a k'a te.»
28A Hospodin uslyšal hlas vašich slov, keď ste mi to hovorili, a Hospodin mi riekol: Počul som hlas slov tohoto ľudu, ktoré ti hovorili. Dobre hovorili všetko, čo hovorili.
28 Rabbi maa araŋ sanney jinde mo, waato kaŋ araŋ salaŋ ay se. Rabbi ne ay se: «Ay maa jama wo sanney jinda, wo kaŋ i salaŋ ni se. I sanney kulu kaŋ i ci ni se, i boori.
29Oj, aby mali také srdce, jako toto, aby sa ma báli a aby ostríhali všetky moje prikázania po všetky dni, aby im bolo dobre aj ich synom na veky!
29 Doŋ day i ma bara nda bine wo dumi ngey ra! I ma humburu ay, i m'ay lordey kulu gana mo duumi, zama i ma goro baani, ngey nda ngey izey hal abada!
30Idi, povedz im: Navráťte sa do svojich stánov!
30 Ma ye i do ka ne i se: ‹Araŋ boro kulu ma ye araŋ kuuru-fuwey do.›
31A ty stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všetky prikázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť, aby ich činili v zemi, ktorú im ja dám, aby ju zaujali dedične.
31 Amma ni bumbo ciina ra, ni ma kay ne ay jarga. Ay mo ga salaŋ ni se ka ci lordey da hin sanney da farilley kulu kaŋ ni g'i dondonandi nd'ey. Ngey mo m'i goy te laabo kaŋ ay g'i no mayray hari din ra.»
32A tedy pozorujte, aby ste činili tak, ako vám prikázal Hospodin, váš Bôh; neuchýlite sa ani napravo ani naľavo.
32 Araŋ binde, araŋ ma haggoy ka te mate kulu kaŋ Rabbi araŋ Irikoyo n'araŋ lordi nd'a. Araŋ ma si kamba ka koy kambe ŋwaari wala kambe wow haray.
33Po každej tej ceste, ktorú vám prikázal Hospodin, váš Bôh, pojdete, aby ste žili, a aby vám bolo dobre, a aby ste dlho žili v zemi, ktorú zaujmete do dedičstva.
33 Amma araŋ ma fonda kaŋ Rabbi araŋ Irikoyo n'a araŋ lordi nd'a din kulu gana. Yaadin gaa no araŋ ga funa, araŋ ma goro baani, araŋ aloomaro ma ku mo laabo kaŋ araŋ ga du a mayray din ra.