1Slová kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.
1 Dawda ize, bonkoono kaŋ go Urusalima*, Waazukwa sanno neeya:
2Márnosť márností, riekol kazateľ; márnosť márností a všetko márnosť.
2 Waazukwa ne: «Yaamo no, yaamo no, hari kulu yaamo day no.»
3Aký užitok má človek zo všetkej svojej trudnej práce, ktorou sa trudí pod slnkom?
3 Riiba woofo dumi no boro ga du nga goyey kulu kaŋ a te ra beena cire?
4Pokolenie ide, a pokolenie prijde, a zem stojí na veky.
4 Zamana fo ga bisa, afo mo ga kaa, Amma ndunnya wo go no duumi.
5A slnko vychádza a slnko zachádza a chvatom spiecha k svojemu miestu, kde zase vychádza.
5 Koyne, wayna ga fun, a ga koy ka kaŋ, A ga waasu mo ka ye nango kaŋ a ga fun koyne.
6Ide k poludniu a obracia sa k polnoci; obracajúc sa hneď sem hneď ta, tak ide ta vietor, a na svojich okruhoch zase sa navracia vietor.
6 Haw kar ka ne dandi kamba nda zuray, A ye ka bare ka koy azawa kambe. A ga bare ka windi no-haray waati kulu nga fonda ra, Ka ye ka kaa naŋ kaŋ a fun din.
7Všetky rieky tečú do mora, a more nie je preplnené; na to miesto, z ktorého tečú rieky, ta sa zase navracujú, aby zase tiekly.
7 Isey kulu goono ga zuru ka koy teeko ra, Kulu nda yaadin teeko mana to. Nangu kaŋ isey fun, Noodin no i ga ye koyne.
8Všetky veci sú plné trudu; nemohol by to človek vypovedať; oko sa nenasýti hľadenia, a ucho sa nenaplní počúvaním.
8 Hay kulu ga to da farga ka bisa haŋ kaŋ i ga ci. Mo si kungu nda diyaŋ, Hanga mo si to da maayaŋ.
9Čo bolo, to i bude, a čo sa dialo, to sa i bude diať, ani nieto ničoho nového pod slnkom.
9 Haŋ kaŋ jin ka go no, nga no ga ye ka bara. Haŋ kaŋ i jin ka te, nga mo no i ga ye ka te koyne. Yaadin gaa, hari taji fo si no beena cire.
10Ak i je nejaká vec, o ktorej niekto povie: Pozri, toto je nové, už to bolo dávno za vekov, ktoré boly pred nami.
10 Wala hay fo go no kaŋ boro ga du ka salaŋ a boŋ ka ne: «Guna, haya din hari taji no.»? A go no za doŋ me, waato zamaney kaŋ na iri jin ra.
11Nieto pamäti predošlým pokoleniam, ani budúcim, ktoré povstanú, nebude pamäti u tých, ktorí povstanú potom.
11 I si fongu nda waato harey, Wala nda wo kaŋ yaŋ g'i banda gana. Borey kaŋ ga kaa kokor banda, ngey mo si fongu i gaa.
12Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme
12 Ay, Waazukwa, ay ya Israyla bonkooni no Urusalima ra.
13a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.
13 Ay n'ay boŋ daŋ ay ma ceeci laakal do ay ma hay kulu kaŋ i ga te beena cire fintal. Taabi korno hari no, goyo kaŋ Irikoy no Adam-izey se zama a m'i gooji nd'a.
14Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre.
14 Ay di goy kulu kaŋ i te beena cire. Guna, i kulu yaamo day no, da haw kaŋ ga faaru gaarayyaŋ.
15To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať.
15 A si du ka te i ma haŋ kaŋ jin ka siiri kayandi. Haŋ kaŋ si no mo si lasaabu.
16Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti,
16 Ay na saaware te d'ay bina ka ne: «Guna, ay je laakal ra ka bisa borey kulu kaŋ yaŋ n'ay jin ka Urusalima may. Ay bina du laakal da bayray boobo.»
17preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre;
17 Ay n'ay laakal daŋ ay ma laakal bay, ay ma follokomtaray nda saamotaray mo bay. Ay di woodin mo haw gaarayyaŋ day no.
18lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť.
18 Zama laakal boobo ga kande laakal tunay boobo, Boro kaŋ tonton da bayray mo, a tonton da bine saray.