1Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka.
1 Irikoy wane bonkoono sanney, jawaabo kaŋ a nyaŋo n'a dondonandi nd'a neeya:
2Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov?
2 Ifo no, ya ay izo? Ifo no, ya ay ize gunda? Ifo nooya koyne, ya ay sarti izo?
3Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu.
3 Ma si ni gaabi no wayboro se, ni fondey mo, Ma s'i no boro kaŋ ga koyey halaci se.
4Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? kniežatám.
4 Manti bonkooney muraadu no, ya Irikoy bora, Manti bonkooney muraadu no i ma duvan* haŋ, Wala mo manti koy kayney wane no i ma ba baji!
5Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.
5 A ma si ciya i ma haŋ ka dinya asariya, I ma kankamante fo kulu ciiti sara.
6Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši.
6 I ma baji no boro kaŋ go buuyaŋ me gaa se. Duvan* mo, i m'a no boro kaŋ ga maa taabi nga fundo ra se.
7Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie.
7 A m'a haŋ ka dinya nda nga talkatara, A ma si tonton ka fongu nda nga masiiba.
8Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu.
8 Ma ni meyo feeri zama ni ma beebey gaa, Da borey kaŋ ga ti faaji izey kulu sabbay se mo.
9Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho.
9 Ma ni meyo feeri ka adilitaray ciiti te, Ni ma cimi ciiti te alfukaarey da jaŋaykoyey se.
10Kto najde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly.
10 May no ga du wayboro kaŋ bine ga hanan? Zama a daymi hay ga bisa tondi hiir'ize caadante yaŋ.
11Srdce jej muža jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku.
11 A kurnyo bina ga de a gaa, a si jaŋ riiba mo.
12Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho života.
12 Wando fundo jirbey kulu, A ga gomni te a se, manti laala bo.
13Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami.
13 A ga feeji hamni nda haabu mo ceeci. A gonda himma nga kambe goyey ra.
14Je ako kupecká loď, z ďaleka dováža svoj chlieb.
14 A ga hima danga hiyaŋ kaŋ ga dira ka koy fatawci, Nangu mooro no a ga nga ŋwaaro ceeci ka kande.
15Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.
15 Za cino ga cindi no a ga tun, A ma nga almayaaley no ŋwaari, A ma goy fay-fay nga ize wayey se.
16Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.
16 A ga laakal nda fari hal a ma boori, Gaa a m'a day. Nga kambey riiba no a ga reyzin* kali tilam d'a.
17Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená.
17 A ga guddu nda gaabi ka nga jasey gaabandi.
18Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.
18 A ga faham da nga dillaŋtaray jinayey, Kaŋ riiba ŋwaari hariyaŋ no. A fitilla mo si bu cin.
19Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.
19 A ga nga kambe daŋ bindaari gaa, A kambe izey mo goono ga hanjal gaay.
20Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu.
20 A ga nga kambe salle alfukaarey se, Oho, a ga nga kambey salle jaŋaykoyey se.
21Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom.
21 A si karhã da hargu alwaati nga almayaaley se, Zama a windo kulu goono ga hargu kwaay taalamanteyaŋ daŋ.
22Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev.
22 A ga tangara baanoyaŋ te nga boŋ se, A bankaaray lin* kaymi hanno nda suniya no.
23Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme.
23 A kurnyo mo, i g'a bay faada meyo gaa, Waati kaŋ a ga goro kwaara arkusey game ra.
24Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.
24 Waybora ga lin bankaarayyaŋ te ka neera. A ga guddamayaŋ no nga dillaŋey kambey ra.
25Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu.
25 A daabiro ya gaabi nda beeray no, A laakal si tun alwaatey kaŋ ga kaa se.
26Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku.
26 A ga nga meyo feeri nda laakal, Gomni dondonandiyaŋ go no a deena boŋ.
27Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.
27 A ga laakal nda nga windo muraadey hal a ma boori. A si hawfunay ŋwaari ŋwa.
28Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju:
28 A izey ga tun ka ne a se albarkante, Hala nd'a kurnyo mo, a g'a sifa ka ne:
29Mnohé vraj dcéry si zmužile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky.
29 «Wayboro ize boobo na hari hanno yaŋ te, Amma ni alhaalo bisa i kulu waney.»
30Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená.
30 Gaakuri gonda hiila, sogoyaŋ mo hari yaamo no, Amma wayboro kaŋ ga humburu Rabbi, i g'a sifa.
31Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.
31 W'a no a kambe nafa haro ra. A goyey mo m'a saabu faada meyey ra.