1A stalo sa vo dňoch Ahasvera (To bol ten Ahasver, ktorý kraľoval od Indie až po Ethiopiu, nad sto dvadsiatimi a siedmimi krajinami),
1 Zerses ga ti boro kaŋ may za Indiya kal a ma koy Etiyopi, laabu zangu nda waranka cindi iyye boŋ. Haŋ kaŋ te Zerses din jirbey ra, nga neeya:
2že v tých dňoch, keď sedel kráľ Ahasver na tróne svojho kráľovstva, ktorý bol na hrade Súsane,
2 Bonkoono Zerses jirbey ra a goono ga goro nga koytaray karga boŋ, kaŋ go Susan faada ra.
3v treťom roku svojho kraľovania, urobil hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom. Vojsko Peržanov a Médov, veľmoži a kniežatá jednotlivých krajín boli pred ním,
3 A mayra jiiri hinzanta ra no a na batu te nga laabukoyey kulu se, da nga bannyey mo se. Persiya nda Maday dabarikooney da koyey kaŋ ga beeri a laabey ra, da koy-izey kulu go a jine.
4keď ukazoval bohatstvo slávy svojho kráľovstva a skvosty, nádheru svojho veličenstva, za mnoho dní, za sto osemdesiat dní.
4 Kal a na nga mayra arzaka darzakoyo cabe i se, da nga gaakuri beeray beero kaŋ bisa i kulu mo, hal a to jirbi boobo, hala jirbi zangu nda wahakku cine.
5A keď sa vyplnily tie dni, urobil kráľ všetkému ľudu, ktorý sa nachádzal na hrade Súsane, od najväčšieho do najmenšieho, hostinu, ktorá trvala sedem dní, v nádvorí, v zahrade paláca kráľovho.
5 Waati kaŋ jirbi woodin yaŋ to, kala bonkoono na jirbi iyye batu te koyne borey kulu kaŋ yaŋ go Susan faada ra se, ikayney da ibeerey. A na bato din te windo batama ra, tuuri boosikoyey game ra kaŋ go bonkoono faada ra.
6Boly tam na kmentových a šarlatových povrázkoch pripevnené biele, zelené a hyacintovomodré čalúny, na strieborných krúžkoch a na stĺpoch z bieleho mramoru, lože, zlaté a strieborné, na dlažbe zo zeleného, bieleho, žltého a čierneho mramoru.
6 Nzarfu korbayyaŋ gaa no i na zaara fooyaŋ dumi sarku marbre tondi bonjare yaŋ gaa, zaara kwaaray da suudi wane yaŋ. I n'i haw da lin* baano korfoyaŋ, ikwaaray da suniya wane. Wura nda nzarfu goray daariyaŋ go no mo marbre daba boŋ, kaŋ gonda iciray da ikwaaray da isay da ibi.
7A nápoj podávali v zlatých nádobách, a to v nádobách iných a iných, a kráľovského vína hojne, podľa kráľovej veľkej možnosti.
7 I g'i no haŋyaŋ hari wura haŋ-gaasiya yaŋ ra, (i kulu dumi-dumi no) da koytaray duvan* mo iboobo, bonkoono gomno boŋ.
8Ale sa pilo podľa nariadenia: nikto nenútil; lebo tak bol naložil kráľ všetkým správcom svojho domu, aby urobili každému podľa toho, jako sa ktorému bude ľúbiť.
8 I ga haŋ mo laabo hin sanni boŋ. I mana yadda boro fo kulu ma afo tilasandi, zama yaadin no bonkoono na nga windi tamey kulu lordi* nd'a, i ma te boro kulu se nga boŋ miila ganayaŋ.
9I kráľovná Vasta spravila hostinu ženám v kráľovskom dome, ktorý patril kráľovi Ahasverovi.
9 Bonkoono wando Basti, nga mo na batu te wayborey se bonkoono Zerses koytaray windo ra.
10Potom siedmeho dňa, keď sa bolo rozveselilo srdce kráľovo vínom, rozkázal Mehúmanovi, Bizetovi, Charbonovi, Bigtovi a Abagtovi, Zetarovi a Karkasovi, siedmim komorníkom, ktorí slúžili pred kráľom Ahasverom,
10 Jirbi iyyanta hane, waato kaŋ bonkoono bina goono ga farhã duvaŋo sabbay se, a na Mehuman lordi, nga nda Bizta, da Harbona, da Bigta, da Abagata, da Zetar, da Karkas, mantaw iyye nooya kaŋ yaŋ ga saajaw bonkoono Zerses se.
11aby doviedli kráľovnú Vastu pred kráľa v kráľovskej korune, aby ukázal národom a kniežatám jej krásu, preto že bola pekného vzozrenia.
11 A ne i ma kande bonkoono wande Basti bonkoono jine. A ne wando ma koytaray fuula daŋ, zama i m'a booriyaŋo cabe laabukoyey da borey kulu se, zama a ga sogo no.
12Ale kráľovna Vasta odoprela prijsť na slovo kráľovo, ktoré poslal po komorníkoch. Vtedy sa veľmi rozhneval kráľ, a jeho prchlivosť horela v ňom ako oheň.
12 Amma bonkoono wande Basti wangu bonkoono lordo mantawey din me ra. Woodin se no bonkoono bine tun, a futa mo dungu a ra.
13A kráľ povedal mudrcom, znajúcim časy (lebo tak sa riešila vec kráľova, pred všetkými znalými zákona a práva;
13 Alwaato din binde bonkoono salaŋ laakalkooney se, sanda borey kaŋ yaŋ ga alaadey bay. (Zama yaadin no bonkoono doona ka te asariya nda alaada baykoy kulu se.
14a najbližší k nemu bol Karšena, Šetár, Admata, Taršíš, Meres, Marsena a Memúchan, sedem kniežat, perzských a médskych, ktorí hľadeli na tvár kráľovu a ktorí sedeli na prvom mieste v kráľovstve):
14 Borey kaŋ yaŋ go a do neeya: Karsena, da Setar, da Admata, da Tarsis, da Meres, da Marsena, da Memukan -- Persiya da Maday koy iyye nooya, kaŋ yaŋ ga di bonkoono moyduma, jine boroyaŋ mo no a mayra ra.)
15Čo urobiť podľa zákona kráľovnej Vaste, keď nevykonala rozkazu kráľa Ahasvera, vyriadeného po komorníkoch?
15 Bonkoono ne: «Ifo no iri ga te bonkoono wande Basti se hin sanni boŋ, za kaŋ a wangu ka bonkoono Zerses sanno kaŋ mantawey ci a se din gana?»
16Vtedy povedal Memúchan pred kráľom a pred kniežatami: Nie len proti samému kráľovi prehrešila sa kráľovna Vasta, ale aj proti všetkým kniežatám a proti všetkým národom, ktoré sú vo všetkých krajinách kráľa Ahasvera.
16 Memukan tu bonkoono nd'a jine borey se ka ne: «Bonkoono wando, manti bonkoono hinne se no a na taali te bo, amma hala nda koyey kulu, da alborey kulu kaŋ go bonkoono Zerses laabey kulu ra mo.
17Lebo to, čo urobila kráľovná, roznesie sa ku všetkým ženám, a bude to na to, aby pohŕdly svojimi mužmi vo svojich očiach, keď povedia: Kráľ Ahasver rozkázal doviesť kráľovnú Vastu pred seba, a neprišla.
17 Za kaŋ bonkoono wando na goy woodin te, a ga to wayborey kulu hangey ra, hal i kurnyey ma ciya donda-caray hari i jine, waato kaŋ i ga kond'a baaro, way, bonkoono Zerses lordi ka ne i ma kande bonkoono wande Basti nga jine, amma nga wo wangu ka kaa.
18Áno, už tohoto dňa to budú hovoriť kňahyne Peržanov a Médov, ktoré počuly o tom, čo urobila kráľovná, všetkým kniežatám kráľovým, a naplodí sa hojne opovrženia a hnevu.
18 Hunkuna zaari woone ra, Persiya nda Maday wayborey kulu kaŋ yaŋ ga maa baaru, haŋ kaŋ bonkoono wande te, i ga salaŋ da sanno din dumi bonkoono boro beerey kulu se. Yaadin gaa donda-caray da dukuri boobo ga tun nooya.
19Jestli sa tedy vidí kráľovi za dobré, nech vyjde kráľovský rozkaz zpred jeho tvári, a nech sa to napíše medzi zákony Peržanov a Médov, aby toho nikto neprekročil, že Vasta neprijde viacej pred kráľa Ahasvera, a jej kráľovstvo nech dá kráľ jej družke, ktorá je lepšia než ona.
19 Hala day bonkoono di a ga boori, naŋ lordi fo ma fun bonkoono do. I m'a hantum mo Maday nda Persiya hin sanni tira ra, zama a ma si tun. I ma ne: ‹Basti ma si ye ka kaa bonkoono Zerses do hal abada. Bonkoono mo m'a koytaray kayyaŋ nango no boro fo kaŋ ga sogo nda Basti se.›
20A keď sa počuje výrok kráľov, ktorý dá vyhlásiť po celom svojom kráľovstve, lebo je veľké, dajú všetky ženy svojim mužom úctu, od najväčšieho do najmenšieho.
20 Waato kaŋ i ga bonkoono lordo kaŋ a ga te din fe a mayra kulu ra (zama laabu boobo yaŋ no), wayborey kulu ga ngey kurnyey beerandi, ikayney da ibeerey.»
21A slovo bolo dobré v očiach kráľa i kniežat. A tak učinil kráľ podľa slova Memúchanovho.
21 Sanno din binde kaan bonkoono nda nga laabukoyey se. Bonkoono goy ka te mo Memukan sanno boŋ.
22A rozoslal listy do všetkých krajín kráľových, do každej krajiny jej vlastným písmom a ku každému národu v jeho vlastnom jazyku, aby bol každý muž pánom vo svojom dome a hovoril to jazykom svojho ľudu.
22 A binde na tirey samba i ma koy bonkoono laabey kulu ra, ka koy laabu kulu da nga hantumo dumo, ka koy dumi kulu gaa mo koyne nga ciina ra. I ma lordo fe mo dumi kulu se nga borey sanno boŋ ka ne alboro kulu ma goro nga boŋ windo mayko.