1Potom po týchto udalostiach, keď sa upokojila prchlivosť kráľa Ahasvera, spomenul si na Vastu a na to, čo urobila, jako i na to, čo bolo usúdené proti nej.
1 Woodin banda, waato kaŋ bonkoono Zerses futa zumbu, kal a fongu Basti gaa, da haŋ kaŋ a te, da hin sanni kaŋ i te a boŋ.
2A mládenci kráľovi, ktorí mu posluhovali, riekli: Nech vyhľadajú kráľovi mladice panny krásneho vzozrenia,
2 Saaya din binde bonkoono bannyey kaŋ ga saajaw bonkoono se ne: «Naŋ i ma ceeci bonkoono se wandiyo yaŋ kaŋ ga sogo.
3a nech ustanoví kráľ úradníkov vo všetkých krajinách svojho kráľovstva, ktorí shromaždia všetky mladice panny krásneho vzozrenia na hrad Súsan do domu žien pod ruku Hégeho, komorníka kráľovho, strážcu žien, a nech sa im dá to, čo potrebujú, aby sa očistily a ozdobily.
3 Naŋ bonkoono ma goy-teeriyaŋ daŋ mo nga mayray laabey kulu ra, zama i ma wandiyo sogey kulu margu. I ma kand'ey ka gorandi Susan faada ra, wayborey windo ra. I m'i daŋ bonkoono mantawo Hegay kambe ra, nga kaŋ ga wayborey batu. A m'i no hanandiyaŋ jinay mo.
4A mladica, ktorá sa bude ľúbiť kráľovi, nech kraľuje miesto Vasty. A slovo sa ľúbilo kráľovi a urobili tak.
4 Naŋ mo, wandiya kaŋ bonkoono ga ba din ma ciya bonkoono wande Basti nango ra.» Ciina binde kaan bonkoono se, a te yaadin mo.
5A bol nejaký Žid na hrade Súsane, ktorému bolo meno Mardocheus, syn Jaira, syna Šimeiho, syna Kíšovho, človek z pokolenia Benjaminovho,
5 Yahudance fo mo go no Susan faada ra kaŋ maa Mordekay, Yayir izo, Simay ize, Cis ize, Benyamin boro no.
6ktorý bol prestehovaný z Jeruzalema s prestehovanými, ktorí boli prestehovaní s Jekoniášom, judským kráľom, ktorých prestehoval Nabuchodonozor, babylonský kráľ.
6 Waato a go Urusalima* ra da goray. A go borey ra kaŋ yaŋ i di Yahuda bonkoono Yekoniya banda, kaŋ i n'i ku ka kond'ey, sanda borey kaŋ yaŋ Babila bonkoono Nebukadnezzar ku nooya.
7Ten vychovával Hadasu, ináče Ester, dcéru svojho strýca, lebo nemala ani otca ani matky. A deva bola krásnej postavy a peknej tvári, a po smrti jej otca a jej matky si ju vzal Mardocheus za dcéru.
7 Mordekay mo na Hadasa biiri, kaŋ ga ti Esta, nga hasayze way no, zama koociya sinda nya wala baaba. Wandiya mo ga sogo no, kaŋ gunayaŋ ga kaan. Waato kaŋ a baabo da nyaŋo bu, Mordekay mo n'a sambu k'a ciya nga ize way.
8A stalo sa, keď sa počulo slovo kráľovo a jeho nariadenie, a keď bolo shromažďované mnoho mladíc na hrad Súsan pod ruku Hégeho, že bola vzatá aj Ester do domu kráľovho pod ruku Hégeho, strážcu žien.
8 A ciya mo, waato kaŋ i maa bonkoono lordo d'a feyaŋo, i na wandiyo boobo margu mo Susan faada ra Hegay kambe ra, kal i kande Esta mo bonkoono windo ra, Hegay kambe ra, nga kaŋ ga wayborey batu.
9A deva sa mu ľúbila a našla milosť pred jeho tvárou, a ponáhľal sa dať jej to, čo potrebovala na svoje očistenie a ozdobenie, a jej diely aj jej dať sedem spôsobných mladíc z domu kráľovho a premiestnil ju i jej mladice do najlepšieho miesta domu žien.
9 Wandiya binde kaan a se, a du gaakuri mo Hegay do. Sahãadin-sahãadin mo a n'a no nga hanandiyaŋ jinayey, da nga baa _ŋwaari|_, da wandiyo iyye mo kaŋ ga hima ka goro a banda bonkoono windo ra. A na nga nda nga wandiyey sambu ka kond'ey nangu hanno fo do wayborey windo ra kaŋ boori nda nangu cindey.
10Ale Ester neoznámila svojho ľudu ani svojej rodiny, lebo Mardocheus jej bol prikázal, aby neoznámila.
10 Esta mo mana nga dumo wala nga asulo kaa taray jina, zama Mordekay n'a lordi ka ne a ma si i bangandi.
11A Mardocheus sa prechádzal každého dňa popred dvor domu žien, aby zvedel, ako sa má Ester, a čo sa s ňou deje.
11 Zaari kulu Mordekay ga goro noodin wayborey windo me batama ra zama nga ma du ka bay mate kaŋ no Esta bara nd'a, wala mo haŋ kaŋ ga du a.
12A keď prišiel rad na niektorú mladicu, aby vošla ku kráľovi Ahasverovi, keď sa jej už bolo dialo podľa nariadenia žien za dvanásť mesiacov (lebo tak vypĺňaly sa dni ich prípravy voňavkami, šesť mesiacov myrrhovým olejom a šesť mesiacov rôznymi voninami a ešte inými ženskými voňavými masťami),
12 Waati kaŋ wandiyo kulu muraado to kaŋ a ga furo bonkoono Zerses do, handu way cindi hinka banda kaŋ i ga te a se wayborey alaada boŋ (zama mate kaŋ i hanandiyaŋ jirbey bara nd'a, nga neeya: handu iddu i g'i tuusu nda lubban ji, handu iddu koyne nda waddi ji, nga nda wayboro hanandiyaŋ jinayey.)
13vtedy tak vošla mladica ku kráľovi: dalo sa jej všetko, čo žiadala, aby to išlo s ňou, a to tak z domu žien až do domu kráľovho.
13 Yaadin no wandiyey ga kaa d'a bonkoono do, hay kulu kaŋ a ga ba, Hegay g'a no nd'a. A ma fatta wayborey windo ra ka kaa bonkoono windo ra.
14Večer prišla a ráno sa vrátila do druhého domu žien pod dozor Šaašegaza, komorníka kráľovho, strážcu ženín. Nevošla viacej ku kráľovi, len ak sa ľúbila kráľovi a bola povolaná podľa mena.
14 A ga koy wiciri kambu, susubay a ma ye ka koy wayborey windo ra, fu hinkanta ra, ka furo bonkoono mantawo Sa-Asgaz kambe ra, nga kaŋ ga haggoy da wahayey. Wandiya din si ye ka kaa bonkoono do koyne, kala day da bonkoono ga maa a kaani, i m'a ce mo da nga maa.
15Keď potom prišiel rad na Ester, dcéru Abichaila, strýca Mardocheovho, ktorú si bol vzal za dcéru, aby vošla ku kráľovi, nežiadala si ničoho iba to, čo povedal Hége, komorník kráľov, strážca žien. A Ester našla priazeň v očiach všetkých, ktorí ju videli.
15 Esta, Abihayel kaŋ ga ti Mordekay hasayze wayo, nga kaŋ Mordekay sambu k'a ciya nga ize way, waato kaŋ a muraado to nga ma furo bonkoono do, a mana hay kulu ceeci kala day haŋ kaŋ bonkoono mantawo Hegay, nga kaŋ ga wayborey batu soola. Esta binde du gaakuri borey kulu kaŋ di a do.
16A tak bola Ester vzatá ku kráľovi Ahasverovi, do domu jeho kráľovstva, desiateho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac tébet, siedmeho roku jeho kraľovania.
16 I binde furo nda Esta bonkoono Zerses do a koytara windo ra, handu wayanta ra no, sanda Tebet hando nooya, bonkoono mayra jiiri iyyanta ra.
17A kráľ si zamiloval Ester nado všetky ženy, a našla priazeň a milosť pred ním nado všetky tie panny, a položil kráľovskú korunu na jej hlavu a učinil ju kráľovnou miesto Vasty.
17 Bonkoono binde ba Esta ka bisa wayborey kulu. A du gaakuri nda gomni mo a do ka bisa wandiyey kulu, hal a na koytaray wura fuula dake a boŋo boŋ. A n'a daŋ bonkoono wande Basti nango ra.
18K tomu učinil kráľ veľkú hostinu všetkým svojim kniežatám a svojim služobníkom, hostinu Esterinu, a pripravil krajinám úľavu od poplatkov a dal dary podľa kráľovej možnosti.
18 Alwaati woodin ra binde bonkoono na batu bambata te nga laabukoyey da nga tamey kulu se, danga bato din Esta wane nooya. A na nga laabey no fulanzamay, a na nooyaŋey no mo koytaray alhaali boŋ.
19A keď shromažďovali panny po druhé, a Mardocheus sedel v bráne kráľovej,
19 Waato kaŋ i na wandiyey margu, sanda marguyaŋ hinkanta nooya, Mordekay goro bonkoono windo me gaa.
20Ester neoznámila svojej rodiny ani svojho národa, tak ako jej prikázal Mardocheus, lebo Ester plnila rozkaz Mardocheov tak, ako keď bola u neho v opatere.
20 Esta mo mana nga asulo wala nga dumo cabe jina bo, sanda mate kaŋ Mordekay n'a lordi nd'a, zama Esta ga Mordekay gana, danga day waato kaŋ a goono g'a biiri din cine.
21V tých dňoch, keď sedel Mardocheus v bráne kráľovej, rozhnevali sa Bigtán a Téreš, dvaja komorníci kráľovi zpomedzi strážcov prahu, a hľadali príležitosť vystrieť ruku na kráľa Ahasvera.
21 Jirbi woodin yaŋ ra, waati kaŋ Mordekay goono ga goro bonkoono windo me gaa, bonkoono mantawey ra boro hinka, windi me batukoy ra, Bigtan da Teres nooya, i futu. I ceeci ngey ma bonkoono Zerses wi.
22Keď sa dozvedel o tom Mardocheus, oznámil to kráľovnej Esteri, a Ester to povedala kráľovi v mene Mardocheovom.
22 Mordekay du ka bay i me-hawyaŋo gaa. A n'a ci bonkoono wando Esta se, nga mo n'a seeda bonkoono se Mordekay maa ra.
23A keď bola vec vyšetrená a najdená, obesili obidvoch na šibenici. A bolo to zapísané do knihy letopisov pred kráľom.
23 Waato kaŋ i na sanno fintal, i gar yaadin no a bara, kal i n'i boro hinka kulu sarku bundu gaa. I na woodin baaru hantum mo bonkooney baaru tira ra bonkoono jine.