1Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;
1 Daahir, nzarfu guusu go no, Wura kaŋ i ga hanse mo, a nango go no.
2železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.
2 Ganda laabo ra no i ga guuru fansi, Tondi ra mo no i ga guuru-say mannandi.
3Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.
3 Boro ga hirri daŋ kubay se, A ga koy tondi ceeciyaŋ hala kubay da kubay bi tik ra, Hala hirro me gaa.
4Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.
4 A ga guusu fansi mo kaŋ ga mooru naŋ kaŋ borey ga goro. Nango dinya boro ce taamey gaa, Borey se nangu mooro i ga taŋ ka sooli.
5Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.
5 Zama laabo wo, a ra no ŋwaari ga fun, A cira mo i g'a bare, danga mate kaŋ danji ga te.
6Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,
6 Laabo tondey ra no i ga safir* gudey kaa, I ga du wura a gudey ra.
7chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;
7 Curo kaŋ ga ham ŋwa si fonda din bay, Gabu moy mana di a ce fo.
8nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.
8 Ganji hamey kaŋ ga zankam mana noodin taamu, Muusu beeri futo mana bisa noodin.
9Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;
9 A ga nga kambe salle captu tondi boŋ, A ga tondi kuukey sambu mo hala i tiksey gaa, K'i ganandi.
10rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;
10 A na hari zuray fondo fansi tondey ra, A moy goono ga di hay kulu kaŋ gonda darza.
11hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...
11 A ga goorey lutu hal i ma si zuru, Haŋ kaŋ go tugante mo, a g'a kaa taray kaari ra.
12Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
12 Amma man gaa no i ga laakal gar? Fahamay mo, man no a go?
13Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.
13 Boro s'a hay bay, I s'a gar mo fundikooney laabo ra.
14Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.
14 Guusuyaŋ ne: ‹A si ay ra.› Teeku ne: ‹Manti ay banda no a go.›
15Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.
15 Wura si naŋ boro ma hin ka du a, I si nzarfu mo neesi ka ne i g'a hay bana.
16Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.
16 I s'a nooru kosu nda Ofir wura, Wala nda oniks* kaŋ nooro ga baa, wala safir tondi.
17Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.
17 Wura wala diji sinda hina ka ciya a wadde, I s'a barmay te mo da wura hanno jinay.
18Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.
18 I si koral* wala kristal* ciine te, Oho, laakal nooru bisa tondi hiir'ize caadante.
19Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.
19 Etiyopi laabo topaz*, i s'a kar a gaa, I si nga nda wura zalla deedandi care gaa ka neesi mo.
20A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?
20 To, mana gaa binde no laakal wo ga fun? Mana gaa no fahamay nango go?
21Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
21 Za kaŋ tugante no a go fundikooni kulu se, Daabante mo no a go beene curey se.
22Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.
22 Halaciyaŋ nda buuyaŋ ne: ‹Iri maa a baaru nda hanga maayaŋ.›
23Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.
23 Irikoy hinne no ga faham d'a fonda, Nga mo no g'a nango bay.
24Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.
24 Zama a ga guna hala ndunnya me, A ga di hay kulu kaŋ go beena cire.
25Keď robil vetru váhu a meral vody mierou
25 Saaya kaŋ a na tiŋay daŋ haw se, Oho, hal a na harey neesi nda deedandiyaŋ hari,
26robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,
26 Saaya kaŋ a na lordi te beene hari se, Da fondo mo koyne maliyaŋ kaatiyaŋey se,
27vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.
27 Waato din no a di laakal, a n'a baaru dede mo. A n'a sinji, oho, a n'a gundu kaa taray.
28A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.
28 Boro mo se a ne: ‹Guna, boro ma humburu Koy Beero, nga no ga ti laakal. Boro ma fay da goy laaley mo, nga no ga ti fahamay.› »