1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
1 Ayuba ye ka nga misa sambu ka ne:
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
2 «Doŋ d'ay go mate kaŋ ay go waato, handu bandey ra! Sanda jirbey kaŋ ra Irikoy go ga haggoy d'ay,
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
3 Saaya kaŋ cine a fitilla ga kaari ay boŋ, A kaaro ra mo no ay ga dira kubay ra.
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
4 Doŋ day ya ye ka te mate kaŋ cine ay go waato kaŋ ay ya sahãkooni no, Waato kaŋ Irikoy corotara g'ay nangora batu!
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
5 Saaya din ra Hina-Kulu-Koyo go ay banda jina, Ay izey mo go g'ay windi.
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
6 Saaya din cine i g'ay ce taamey nyun nda haw ji, Tondi mo go ga ji dooru ay se danga gooru cine.
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
7 Saaya din cine, kaŋ ay ga fatta ka koy gallu meyo gaa, Ay g'ay nangora soola batama windanta ra,
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
8 Arwasey ga di ay, i ga tugu, Dottijey mo ga tun ka kay.
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
9 Mayraykoyey na sanney naŋ, I na kambe dake ngey meyey gaa ka dangay siw!
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
10 Boro beerey jindey dangay, I deeney naagu i daaney gaa.
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
11 Waato, hanga kaŋ maa ay se g'ay sifa, Saaya kaŋ mo di ay mo, a g'ay seeda.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
12 Zama ay na alfukaaru kaŋ hẽ faaba, Nga nda alatuumi mo kaŋ sinda gaako.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
13 Boro kaŋ go buuyaŋ me gaa albarka zumbu ay gaa. Ay na wayboro kaŋ kurnye bu bine daŋ a ma doon farhã sabbay se.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
14 Ay na adilitaray daŋ, a ciya ay se bankaaray. Ay cimo go sanda kwaay, boŋtobay mo no.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
15 Ay ciya danaw se mo, Ay ya ce no simbarko se.
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
16 Ay ya baaba no alfukaaru se. Boro kaŋ ay s'a kalima bay mo, ay n'a fintal.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
17 Ay na boro laaley hinjey ceeri-ceeri, K'a duure hamay ka kaa a hinjey game ra.
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
18 Gaa mo ay ne: ‹Ay ga bu ay fito ra, Ay ga naŋ ay jirbey ma baa sanda taasi cine.›
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
19 Ay kaajo mo salle ka guna naŋ kaŋ hari go, Harandaŋ mo go ay kambey boŋ cino kulu.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
20 Darza taji no ay se waati kulu, Ay birawo mo go ga tajandi ay kambe ra.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
21 Ay se no borey doona ka hanga jeeri, I goono g'ay batu. I dangay siw, k'ay saawara hangan.
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
22 Ay salaŋ ka ban yaŋ banda boro cindey kulu si ye ka salaŋ, Ay sanney ga dooru i boŋ.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
23 I n'ay batu sanda mate kaŋ boro ga beene hari batu, I na ngey me fiti danga heemar hari sabbay se.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
24 Ay na mumusu taŋ i se saaya kaŋ cine i go sikka ra, I mana ay moyduma kaaro ye hay fo kayna bo.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.
25 Ay na fondo suuban i se, ay go jine boro goray ra. Wongu marga ra ay goro sanda bonkooni, Sanda boro kaŋ ga bine saraykoyey yaamar cine.