1Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.
1 Woodin banda no Ayuba na nga me fiti ka nga hayyaŋ zaaro laali.
2A tak odpovedal Job a riekol:
2 A sintin ka ne:
3Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.
3 «Naŋ zaaro kaŋ i n'ay hay din ma halaci. Cino din kaŋ i ne: ‹I du ize alboro,› Nga mo ma halaci.
4Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;
4 Zaari woodin ma ciya kubay. Irikoy kaŋ go beena ma s'a baaru ceeci, Kaari mo ma si kaari a boŋ.
5nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!
5 Kubay da buuyaŋ biya ma ne a se ngey wane. Beene hirriyaŋ ma soobay ka goro a boŋ. Hay kulu kaŋ ga wayna ciya kubay ma zaaro din humburandi.
6Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!
6 Kubay bi ma cino din di, I ma s'a kabu jiiro jirbi cindey banda, A ma si furo mo handey jirbey lasaabuyaŋ ra.
7Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!
7 Oho, naŋ cino din ma ciya waygunu. Farhã jinde kulu ma si te a ra.
8Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!
8 Laaliyankoyey ma zaaro din laali, Ngey kaŋ yaŋ ga waani ka Lebiyatan* tunandi.
9Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,
9 A almaari handariyayzey ma te kubay. A ma kaari ceeci, amma a ma si du a. A ma si di mo boyaŋ.
10pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.
10 Zama a mana ay nyaŋo gunda daabu, A mana taabi tugu mo ay moy se.
11Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?
11 Ifo se no ay mana bu za gunde ra? Ifo se no yan'ay fundo taŋ za waati kaŋ ay fun gunde ra?
12Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?
12 Ifo se no kangey n'ay ta? Ifo se no fafa go no binde, Hal ay ma du k'a sunsum?
13Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,
13 Zama doŋ ay kani ka dangay, Doŋ ay jirbi ka fulanzam,
14s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,
14 In da ndunnya koyey da ngey faadancey care banda, Wo kaŋ yaŋ na kurmu zeeney cina koyne ngey boŋ se.
15alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.
15 Wala in da koyey kaŋ yaŋ gonda wura care banda, Wo kaŋ yaŋ na ngey windey toonandi nda nzarfu.
16Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?
16 Ifo se no i man'ay nuusu sanda gunde hasaraw cine, Sanda attaciriya kaŋ mana di annura baa ce fo?
17Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.
17 Noodin no laalakoyey ga taabandiyaŋ naŋ, Noodin mo no fargantey ga fulanzam.
18Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.
18 Noodin mo no borey kaŋ yaŋ go hawante ga fulanzam care banda, I si ye ka maa barzukoy jinde koyne.
19Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.
19 Ikayney da ibeerey kulu go noodin. Bannya mo fun nga koyo kambe ra.
20Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!
20 Ifo se no i ga kaari no boro kaŋ go ga di bone se? Wala fundi mo borey kaŋ bine saray baa se?
21Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?
21 Borey kaŋ yaŋ goono ga beeje ngey ma bu se amma buuyaŋ si kaa. I goono ga fansi k'a ceeci ka bisa baa arzaka tugante.
22Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?
22 I ga farhã nda cimi, I ga maa kaani d'i hin ka du saaray.
23Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?
23 Ifo se no i ga kaari no boro kaŋ fonda ga tugu se, Bora kaŋ Irikoy windi nda sinkita?
24Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,
24 Zama bine jisiyaŋ go ga kaa ay gaa waati kaŋ ay di ay ŋwaaro. Ay duray-duray yaŋey mo go ga gusam sanda hari cine,
25pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.
25 Zama haya kaŋ ay joote din, Nga no ka kaŋ ay boŋ! Haŋ kaŋ n'ay humburandi mo no du ay.
26Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.
26 Ay fundo siino ga maa kaani, Ay sinda daama fo kulu, Ay sinda fulanzamay mo, kala day taabi.»