1Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:
1 Kala Elifaz Teman bora tu ka ne:
2Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!
2 «D'i ceeci i ma salaŋ da nin, ni si dukur, wala? Day may no ga hin ka dangay?
3Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;
3 A go, nin wo, ni na boro boobo yaamar, Ni na kambe londi-buunay-koyey gaabandi.
4tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.
4 Ni sanney doona ka borey kaŋ ga ba ka kaŋ kayandi, Borey kaŋ yaŋ kangey londi bu, ni n'i gaabandi.
5A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.
5 Amma sohõ kaŋ a kaa ni gaa, ni gaze, wala? Kaŋ a lamba ni gaa, ni laakalo tun, wala?
6Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?
6 Ni Irikoy cimandiyaŋo mana wasa ni se deyaŋ, bo? Ni fundo adilitara mo mana wasa ni se beeje hari, bo?
7Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?
7 Ma fongu day, ay ga ni hã, Boro kaŋ sinda taali doona ka halaci, wala? Wala man no i na adilante pati ce fo?
8Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.
8 Ay diyaŋ gaa, borey kaŋ yaŋ ga laala fansi ka fari soola, Da borey kaŋ yaŋ ga taabi duma, I ga haŋ kaŋ i duma din wi heemar.
9Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.
9 Irikoy funsaro no g'i halaci, A futay dunga no g'i ŋwa.
10Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;
10 Muusu beeri ga dundu, Muusu izey mo ga follay jinde tunandi, Amma muusu daŋ kaso hinjey no ga ceeri.
11starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.
11 Muusu beeri futo ga bu ham jaŋay se, Muusu way izey mo ga say-say.
12Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.
12 Han fo i na sanni fo ciinay te ay se. Ay hanga maa ciina din.
13V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,
13 Cin hindiri fonguyaŋ ra no, Saaya kaŋ cine jirbi tiŋo ga boro di.
14nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.
14 Kala humburkumay da gaaham jijiriyaŋ n'ay di, A n'ay gaa biriyey kulu jijirandi mo.
15Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.
15 Kala biya fo gaaru ka bisa ay jine. Ay gaa-haabiya kulu kay.
16Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:
16 Haya din binde ye ka kay, Amma ay mana hin k'a himando fayanka. Himandi fo go ga kay ay jine. Sum! Kal ay maa jinde kaŋ ne:
17Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?
17 ‹Boro kaŋ ga bu, A adilitara ga bisa Irikoy wane no? Boro beeri ga ciya hanante ka bisa nga Takakwa, wala?
18Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.
18 Guna, a mana nga tamey te deyaŋ hari, A malaykey mo, a na taali dake i boŋ,
19A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.
19 Sanku fa binde woone yaŋ kaŋ goono ga goro laabu fuyaŋ ra, Borey kaŋ yaŋ i ganda sinjiyaŋ si kala laabu bulungu ra, Ngey kaŋ yaŋ i g'i mutukuru danga naana-baano cine.
20Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.
20 Susuba nda wiciri kambu game ra no i g'i bagu-bagu, I ga halaci hal abada, boro kulu si saal.
21Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.
21 I n'i fundi korfa pati, I ga bu laakal-jaŋay ra mo.›