¹A stalo sa, keď počul Adonicédek, kráľ Jeruzalema, že Jozua zaujal Haj a že zarieknuc ho na záhubu zahubil ho docela, a že jako učinil Jerichu a jeho kráľovi, tak učinil i mestu Haj a jeho kráľovi, a že obyvatelia Gibeona učinili pokoj s Izraelom a sú v ich strede,

¹ A ciya mo, Adoni-Zedek, Urusalima* kwaara koyo maa baaru kaŋ Yasuwa na Ayi ŋwa, a n'a kulu halaci parkatak mo. Danga mate kaŋ cine a te Yeriko da nga koyo se, yaadin no a te Ayi da nga koyo mo se. A maa baaru kaŋ Jibeyon borey, nga da Israyla na care no amaana, i goono ga goro i game ra mo.

²všetci sa báli veľmi, lebo Gibeon bolo veľké mesto jako jedno z miest kráľovstva, a že bolo väčšie ako Haj, a k tomu ešte i všetci jeho mužovia boli udatní.

² Waato kaŋ a maa, kala humburkumay n'i di gumo. Zama Jibeyon wo birni beeri no, danga koytaray wane, a beeri nda Ayi mo. A alborey kulu mo gaabikooniyaŋ no.

³A Adonicédek, kráľ Jeruzalema, poslal poslov k Hohámovi, kráľovi Hebrona, k Pirámovi, kráľovi Jarmúta, k Jafiovi, kráľovi Lachiša, a k Debírovi, kráľovi Eglona, povediac:

³ Woodin se no Adoni-Zedek, Urusalima koyo donton Hebron koyo Hoham gaa da Yarmut koyo Piram, da Lacis koyo Yafiya, da Eglon koyo Debir mo do.

⁴Poďte hore ku mne a pomôžte mi, zbijeme Gibeon, pretože učinil pokoj s Jozuom a so synmi Izraelovými.

⁴ A ne i se: «Wa kaa k'ay gaakasinay, iri ma Jibeyon kar, zama i na amaana no Yasuwa nda Israyla izey se.»

⁵A shromaždili sa a išli hore piati kráľovia Amoreja, kráľ Jeruzalema, kráľ Hebrona, kráľ Jarmúta, kráľ Lachiša, kráľ Eglona, oni i všetky ich vojská, a rozložili sa táborom proti Gibeonu a bojovali proti nemu.

⁵ Amorancey koy guwa din binde, danga Urusalima koyo, da Hebron koyo, da Yarmut koyo, da Lacis koyo, da Eglon koyo nooya, i margu. I ziji ngey nda i kundey kulu. I na gata sinji Jibeyon se, zama ngey m'a wongu.

⁶A mužovia Gibeona poslali posolstvo k Jozuovi do tábora do Gilgala s odkazom: Neuťahuj svojej ruky od svojich služobníkov! Prijdi rýchle hore k nám a zachráň nás a pomôž nám, lebo sa sobrali proti nám všetci kráľovia Amoreja, ktorí bývajú na vrchoch.

⁶ Jibeyon borey mo donton Yasuwa gaa. A go Jilgal gata do haray. I ne: «Ni ma si forgay ni bannyey do haray. Ma kaa iri do da waasi k'iri faaba, m'iri gaakasinay mo. Zama Amorancey koyey, tondey ra gorokoy, i margu iri boŋ.»

⁷Vtedy vyšiel Jozua z Gilgala hore, on i všetok ľud, súci do boja, s ním i všetci udatní mužovia silní.

⁷ Yasuwa binde tun Jilgal, nga nda soojey da yaarukomey kulu nga banda.

⁸A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich! Lebo som ich dal do tvojej ruky; nikto z nich neobstojí pred tebou.

⁸ Rabbi ne Yasuwa se: «Ma si humbur'ey, zama ay jin k'i daŋ ni kambey ra. Afo si no i ra kaŋ ga hin ka kay ni jine.»

⁹A tedy prišiel Jozua náhle proti ním; celú noc išiel hore z Gilgala.

⁹ Yasuwa binde n'i jirsi ka kaŋ i boŋ, zama waato kaŋ a tun Jilgal a hanna ka dira no.

¹⁰A Hospodin ich predesil pred Izraelom, a porazil ich veľkou porážkou v Gibeone a honil ich cestou, ktorá ide hore do Bét-chórona, a bil ich až po Azéku a po Makkédu.

¹⁰ Rabbi n'i taabandi mo Israyla jine. A n'i wi Jibeyon jarga, wiyaŋ bambata no. A n'i gaaray mo ka zijandi fonda kaŋ ga koy Bayt-Horon din gaa. A n'i kar kal a koy nd'ey Azeka, kala Makkeda mo.

¹¹A stalo sa, keď utekali pred Izraelom a keď boli na svahu Bét-chórona, že Hospodin metal na nich veľké kamene s neba až po Azéku a mreli. Viacej bolo tých, ktorí zomreli od kameňov toho krupobitia, ako bolo tých, ktorých pobili synovia Izraelovi mečom.

¹¹ Waato kaŋ i goono ga zuru Israyla jine, za i go Bayt-Horon gangara gaa, kala Rabbi mo n'i catu nda tondi bambata yaŋ ka koy hala Azeka hal i bu mo. Borey kaŋ yaŋ gari tondi wi, i ga baa ka bisa borey kaŋ yaŋ Israyla izey wi da takuba.

¹²Vtedy hovoril Jozua Hospodinovi, v deň, v ktorý vydal Hospodin Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred očami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon!

¹² Saaya din no Yasuwa salaŋ Rabbi se, zaaro kaŋ ra Rabbi na Amorancey daŋ Israyla izey kambe ra. Israyla izey jine no a ne: «Nin, wayna, ni ma kay tak! Jibeyon boŋ. Hando, ni mo ma koy Ayyalon gooro ra.»

¹³A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokiaľ sa nepomstil národ na svojich nepriateľoch. Či nie je to napísané v knihe Spravedlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť tak asi celý deň.

¹³ Wayna kay mo tak! Hando mo gay, hala waato kaŋ cine jama na fansa sambu ngey ibarey boŋ. Manti i na woodin hantum Yasar tira ra bo? Wayna kay mo beena bindo ra, a mana cahã da kaŋyaŋ mo zaari fo deedandi cine.

¹⁴A nebolo takého dňa pred tým ani potom, aby bol Hospodin takto počul na hlas človeka, lebo Hospodin bojoval za Izraela.

¹⁴ Zaari fo mana bay ka te woodin cine ce fo za doŋ, wala a jine mo, hal i ma du ka ne Rabbi na Adam-ize sanno hangan, zama Rabbi no ka wongu Israyla se.

¹⁵Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora, do Gilgala.

¹⁵ Yasuwa binde ye Jilgal gata do haray, nga nda Israyla kulu a banda.

¹⁶A tí piati kráľovia utiekli a skryli sa v jaskyni v Makkéde.

¹⁶ Koy guwa din binde zuru ka koy tugu Makkeda tondi guusu fo ra.

¹⁷A Jozuovi bolo oznámené, vraj našli sa piati kráľovia skrytí v jaskyni v Makkéde.

¹⁷ I ci Yasuwa se ka ne: «I di koy guwa din. I goono ga tugu Makkeda tondi guusu fo ra.»

¹⁸A Jozua riekol: Privaľte veľké kamene k otvoru jaskyne a postavte ku nej mužov, aby ich strážili.

¹⁸ Yasuwa ne: «Wa tondi beeri yaŋ gunguray guuso me gaa ka guuso daabu. Araŋ ma alboroyaŋ daŋ kaŋ g'i batu.

¹⁹Ale vy sa nezastavujte; hoňte svojich nepriateľov a bite ich zadné voje; nedajte im, aby vošli do svojich miest, lebo Hospodin, váš Bôh, ich dal do vašej ruky.

¹⁹ Amma araŋ wo ma si kay bo. Wa araŋ ibarey gana k'i gaaray k'i banda waney kar. Wa si ta i ma furo ngey birney ra, zama Rabbi araŋ Irikoyo n'i daŋ araŋ kambey ra.»

²⁰A stalo sa, keď ich už bol Jozua pobil i synovia Izraelovi poraziac ich porážkou, veľmi velikou, takže im urobil koniec, a ubehlíci, ktorí pozostali z nich, vošli do opevnených miest,

²⁰ A ciya mo, waato kaŋ Yasuwa nda Israyla izey te zaama i boŋ ka ban da zaamayaŋ bambata, hal i n'i alandaaba. Borey kaŋ yaŋ ga cindi i ra mo jin ka furo birney kaŋ gonda cinari kuuku yaŋ ra.

²¹že sa všetok ľud vrátil do tábora k Jozuovi do Makkédy v pokoji. Nikto ani len svojím jazykom nehnul proti nikomu zo synov Izraelových.

²¹ Waato din gaa no jama kulu ye ka kaa Yasuwa do i Makkeda gata ra baani samay. Boro kulu no mana baa me nyooti Israyla izey afo kulu boŋ.

²²Potom povedal Jozua: Otvorte ústie jaskyne a vyveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne.

²² Gaa no Yasuwa ne: «Wa tondi guuso me fiti ka koy guwa din kaa taray ay se, i ma fun guuso ra.»

²³A učinili a vyviedli tých piatich kráľov z jaskyne k nemu, kráľa Jeruzalema, kráľa Hebrona, kráľa Jarmúta, kráľa Lachiša a kráľa Eglona.

²³ I na woodin te ka koy guwa din kaa taray a se guuso ra: Urusalima koyo, da Hebron koyo, da Yarmuk koyo, da Lacis koyo, da Eglon koyo.

²⁴A stalo sa, keď vyviedli tých kráľov k Jozuovi, že Jozua povolal všetkých mužov Izraelových a riekol vojvodom bojovníkov, ktorí išli s ním: Pristúpte, položte svoje nohy na krky týchto kráľov! A pristúpiac položili svoje nohy na ich krky.

²⁴ A ciya binde, saaya kaŋ cine i na koyey din kaa taray Yasuwa se, kala Yasuwa na Israyla alborey kulu ce. A salaŋ mo wongu jine borey kaŋ yaŋ koy a banda se ka ne: «Wa maan ka ce dake koyey jindey boŋ.» Kal i maan ka ngey ce dake i jindey boŋ.

²⁵A Jozua im riekol: Nebojte sa ani sa nestrachujte! Buďte silní a pevní, lebo takto učiní Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete.

²⁵ Gaa no Yasuwa ne i se: «Wa si humburu, araŋ ma si joote mo, amma wa gaabandi ka te bine-gaabi. Zama yaadin no Rabbi ga te araŋ ibarey kulu kaŋ araŋ ga wongu nd'ey se.»

²⁶Potom ich Jozua zbil a zabil ich a obesil ich na päť stromov, a viseli na stromoch až do večera.

²⁶ Kokor banda Yasuwa na koyey sarku k'i wi. A n'i sarku bundu gu gaa, i goro noodin mo kala wiciri kambo to.

²⁷A stalo sa o čase, keď zapádalo slnko, že Jozua rozkázal, a sňali ich so stromov a pohádzali ich do jaskyne, v ktorej sa boli ukryli, a nakládli veľkých kameňov na otvor jaskyne, kde sú až do dnešného dňa.

²⁷ Wayna kaŋyaŋ waate mo Yasuwa lordi ka ne i m'i zumandi ka kaa bundey gaa. I n'i catu tondi guuso kaŋ ra i tugu din ra ka guuso me daabu nda tondi beeriyaŋ. I go noodin hala hõ.

²⁸I Makkédu zaujal Jozua toho istého dňa a zbil ju ostrím meča i jej kráľa zabil; úplne ich zahladil, i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal nikoho živého, a učinil kráľovi Makkédy, jako učinil kráľovi Jericha.

²⁸ Zaari woodin ra no Yasuwa na Makkeda ŋwa. A n'a kar da takuba, nga nd'a koyo kulu. A n'i halaci parkatak, ngey nda fundikooni kulu kaŋ go noodin. A mana hay kulu cindi noodin. Mate kaŋ cine a te Yeriko koyo se, yaadin no a te Makkeda koyo mo se.

²⁹Potom Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne.

²⁹ Noodin Makkeda no Yasuwa gana ka bisa ka koy Libna, nga nda Israyla kulu nga banda ka Libna wongu.

³⁰A Hospodin dal i ju do ruky Izraela i jej kráľa, a pobil ju ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal v nej nikoho živého a učinil jej kráľovi tak, ako učinil kráľovi Jericha.

³⁰ Rabbi na nga nda nga koyo kulu daŋ Israyla kambe ra. A n'a kar da takuba, da fundikooni kulu kaŋ go a ra, a mana hay kulu cindi a ra. Mate kaŋ cine a te Yeriko koyo se, yaadin no a te Libna koyo mo se.

³¹A Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Libny do Lachiša a rozložil sa pri ňom táborom a bojoval proti nemu.

³¹ Za Libna no Yasuwa gana ka bisa ka koy Lacis, nga nda Israyla kulu a banda. I na gata sinji k'a wongu.

³²A Hospodin vydal Lachiš do ruky Izraela, a zaujal ho druhého dňa a pobil ho ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v ňom, všetko tak, ako učinil Libne.

³² Rabbi na Lacis mo daŋ Israyla kambe ra. A n'a ŋwa zaari hinkanta hane. A n'a kar da takuba, nga nda fundikooni kulu kaŋ go a ra, danga mate kaŋ cine a te Libna se.

³³Vtedy vyšiel hore Horam, kráľ Gézera, pomôcť Lachišu. Ale Jozua ho porazil i jeho ľud tak, že mu neponechal nikoho živého.

³³ Waato din gaa no Horam, Gezer koyo, nga mo kaaru ka kande Lacis se gaakasinay. Yasuwa na nga mo kar, nga nda nga jama kulu. A mana boro kulu cindi a se.

³⁴A Jozua prešiel i všetok Izrael s ním z Lachiša do Eglona, a rozložili sa pri ňom táborom a bojovali proti nemu.

³⁴ Noodin Lacis, Yasuwa kaaru ka bisa kala Eglon, Israyla kulu go a banda. I na gata sinji ka wongu nd'a.

³⁵A zaujali ho toho dňa a pobili ho ostrím meča, i všetky duše, ktoré boly v ňom, zahladil celkom toho dňa, zarieknuté na záhubu, všetko tak, ako učinil Lachišu.

³⁵ Han din hane i n'a ŋwa. I n'a kar da takuba. Fundikooni kulu kaŋ go a ra mo, Yasuwa n'i halaci zaari woodin ra, parkatak! danga mate kulu kaŋ cine a te Lacis se.

³⁶Potom odišiel Jozua i celý Izrael s ním z Eglona hore do Hebrona, a bojovali proti nemu.

³⁶ Eglon banda Yasuwa bisa koyne ka koy Hebron, nga nda Israyla kulu nga banda, k'a wongu.

³⁷A zaujali ho a pobili ho ostrím meča i jeho kráľa i všetky jeho mestá i všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého, všetko tak, ako učinil Eglonu, a zahladil ho, zarieknuc ho na záhubu, i všetky duše, ktoré boly v ňom.

³⁷ I n'a ŋwa mo, k'a kar da takuba, nga nd'a koyo, d'a birney kulu, da fundikooni kulu kaŋ go i ra. Yasuwa mana hay kulu cindi i se, danga mate kulu kaŋ cine a te Eglon se. Amma a n'i kulu halaci parkatak! nga da fundikooni kulu kaŋ go a ra.

³⁸Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do Debíra, a bojovali proti nemu.

³⁸ Yasuwa bare, nga nda Israyla kulu a banda, ka zaa ka koy Debir k'a wongu.

³⁹A zaujal ho i jeho kráľa i všetky jeho mestá, a pobili ich ostrím meča a zahladili, zarieknuté na záhubu, všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého. Jako učinil Hebronu, tak učinil aj Debíru i jeho kráľovi, a jako učinil Libne i jej kráľovi.

³⁹ A n'a ŋwa, nga nd'a koyo kulu, d'a kwaarey kulu. I n'i kar da takuba. I na fundikooni kaŋ go i ra kulu halaci parkatak! A mana i cindi. Danga mate kaŋ cine a te Hebron se, yaadin cine no a te Debir da nga koyo mo se, da mate kaŋ a te Libna da nga koyo mo se.

⁴⁰A Jozua zbil celú tú zem, vrch i juh, nížinu aj úbočia i všetkých ich kráľov. Neponechal nikoho živého a zahladil i všetky duše, zarieknuté na záhubu, tak ako prikázal Hospodin, Bôh Izraelov.

⁴⁰ Yaadin no Yasuwa na laabo kulu kar d'a: tondi kuukey da Negeb* laabo, da Safela, da laabu zumbanta, d'i koyey kulu. A mana i cindi, amma a n'i halaci parkatak! hay kulu kaŋ ga fulanzam da niine, danga mate kaŋ Rabbi Israyla Irikoyo n'a lordi nd'a.

⁴¹A tak ich pobil Jozua, všetkých od Kádeš-barnee až po Gazu i celú zem Góšen a až po Gibeon.

⁴¹ Yasuwa n'i kar za Kades-Barneya kala Gaza, da Gosen laabo kulu, kal a ma koy Jibeyon.

⁴²A všetkých tých kráľov aj ich zem zaujal Jozua na jeden raz, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, bojoval za Izraela.

⁴² Diraw folloŋ ra no Yasuwa na laabey din da ngey koyey kulu ŋwa, zama Rabbi, Israyla Irikoyo, nga no goono ga wongu Israyla se.

⁴³A tak sa navrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora do Gilgala.

⁴³ Yasuwa binde bare ka ye Jilgal gata do haray, nga nda Israyla kulu nga banda.