1A stalo sa, keď to počuli všetci kráľovia, ktorí boli za Jordánom, na vrchoch i na nížinách, i na celom pobreží Veľkého mora naproti Libanonu: hetejský, amorejský, kananejský, ferezejský, hevejský a jebuzejský,
1 A ciya mo, waato kaŋ bonkooney kaŋ yaŋ go Urdun daaranta, tondey laabey ra, da Safela* ra, da teeku beero me gaa Liban jine, ngey: Hittancey, da Amorancey, da Kanaanancey, da Perizancey, da Hibancey, da Yebusancey maa baaro,
2že sobrali sa dovedna bojovať s Jozuom a s Izraelom jednomyseľne.
2 kal i margu ka te me fo zama ngey ma Yasuwa nda Israyla wongu.
3Ale obyvatelia Gibeona počujúc to, čo učinil Jozua Jerichu a mestu Haj,
3 Amma Jibeyon borey, waato kaŋ i maa haŋ kaŋ Yasuwa te Yeriko nda Ayi se,
4učinili aj oni chytre. Lebo odišli a vydávali sa za poslov z ďaleka a vzali vetché vrecia na svojich poslov i staré vetché kožice na víno, potrhané a pozaväzované,
4 i na dabari te da hiila. I na ngey boŋ himandi danga diyayaŋ. I koy ka hindoonayyaŋ sambu, ka bufu zeenoyaŋ dake farkayyaŋ boŋ, da duvan* humbur zeenoyaŋ ra, kaŋ yaŋ tooru-tooru, kaŋ yaŋ maa taayaŋ gumo,
5i starú, zodranú obuv plátenú na svojich nohách i vetché rúcho zodrané na sebe, i všetok chlieb ich potravy na cestu bol suchý a zdrobený.
5 da taamu zeenoyaŋ ngey cey gaa, kaŋ yaŋ hanseyaŋ baa gumo, da bankaaray zeenoyaŋ ngey jindey gaa. I hindoonayey buurey kulu koogu kal i bunkus.
6A tak odišli k Jozuovi do tábora v Gilgale a riekli mu i mužovi Izraelovmu: Prišli sme z ďalekej zeme, a tak teraz učiňte s nami smluvu.
6 I koy Yasuwa do k'a gar hala gata do Jilgal ka salaŋ nga nda Israyla borey se. I ne: «Iri wo, laabu mooro fo do no iri fun. Sohõ binde, wa sappe nda iri.»
7A muž Izraelov riekol Hevejovi: Možno, že ty bývaš v mojom strede, jakože potom učiním s tebou smluvu?
7 Israyla borey binde ne Hibancey se: «Hambara araŋ nangora si kal iri bindo ra. Mate no iri ga te ka sappe nda araŋ?»
8Na to povedali Jozuovi: Sme tvoji služobníci. A Jozua im riekol: Kto ste a odkiaľ ste prišli?
8 I ne Yasuwa se: «Iri ya ni bannyayaŋ no.» Yasuwa ne i se: «Araŋ no may yaŋ? Man no araŋ fun?»
9A oni mu povedali: Tvoji služobníci prišli z veľmi ďalekej zeme, pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli jeho povesť i všetko to, čo učinil v Egypte,
9 I ne a se: «Laabu fo kaŋ ga mooru gumo no iri, ni bannyey wo fun, Rabbi ni Irikoyo maa sabbay se. Zama iri maa a beera baaru, da hay kulu kaŋ a te Misira laabo ra,
10i všetko to, čo učinil dvom kráľom Amoreja, ktorí boli za Jordánom, Síchonovi, kráľovi Chešbona, a Ógovi, kráľovi Bázana, ktorý býval v Aštaróte.
10 da hay kulu kaŋ a te Amorancey bonkooni hinka din kaŋ yaŋ go Urdun daarante se, Hesbon bonkoono Sihon, da Basan bonkoono Og, kaŋ go Astarot.
11Preto nám povedali naši starší i všetci obyvatelia našej zeme a riekli: Naberte do svojej ruky potravy na cestu a iďte im vústrety a poviete im: Sme vašimi služobníkmi, a tak teraz učiňte s nami smluvu.
11 Iri arkusey d'iri nangoray borey kulu mo salaŋ iri se ka ne: ‹Wa sambu hindoonayyaŋ araŋ kambey ra fonda sabbay se, ka koy k'i kubay. Araŋ ma ne i se: Iri ya araŋ bannyayaŋ no. Wa te iri se amaana.›
12Toď hľa, náš chlieb! Teplý sme si ho vzali zo svojich domov na cestu toho dňa, keď sme vyšli, aby sme išli k vám, a teraz hľa, je už suchý a je podrobený.
12 Buurey wo, idungo no iri n'i sambu ka te hindoonay ka fondo wo gana, hano kaŋ hane iri dira fu ka kaa araŋ kubayyaŋ. A go mo, sohõ kal i koogu ka bunkus.
13A toto sú kožice na víno, ktoré sme boli naplnili nové, a hľa, už sú dotrhané. A toto naše rúcho a naša obuv, zodraly sa od cesty, veľmi dlhej.
13 Humburey wo mo kaŋ ra duvan go, waato kaŋ iri n'i toonandi, itajiyaŋ no. I go mo, sohõ i tooru-tooru. Baa iri bankaaray d'iri taamey, fonda moora se kal i kulu zeen.»
14A mužovia vzali z ich potravy a neopýtali sa úst Hospodinových.
14 Israyla borey binde kaa i hindoonayey ra, amma i mana saaware ceeci Rabbi gaa.
15A Jozua učinil s nimi pokoj a uzavrel s nimi smluvu, že ich zachová pri živote a prisahali im aj kniežatá obce.
15 Yasuwa mo na amaana te i se ka alkawli sambu i se mo, ka ne nga g'i fundey naŋ. Jama jine borey mo ze i se.
16A stalo sa po troch dňoch, po tom, čo spravili s nimi smluvu, že počuli, že sú z blízka neho, Izraela, a že bývajú v jeho strede.
16 I go no, jirbi hinzanta banante, alkawlo teeyaŋ banda, kal i koy ka maa baaru, wiiza, i gorokasinyaŋ no! I goono ga goro i bindo ra.
17A synovia Izraelovi sa rušali a prišli k ich mestám, tretieho dňa. A ich mestá boly Gibeon, Kefíra, Beerót a Kirjat-jearím.
17 Kaŋ Israyla izey dira, jirbi hinzanta day, kal i to i birney gaa. I birney ga ti Jibeyon, da Kefira, da Beyerot, da Ciriyat-Yeyarim.
18Ale ich nepobili synovia Izraelovi, lebo im prisahali kniežatá obce na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto reptala celá obec proti kniežatám.
18 Israyla izey man'i kar mo, zama jama jine borey jin ka ze i se da Rabbi, Israyla Irikoyo. Kala jama kulu soobay ka jine borey jance.
19A riekly všetky kniežatá celej obci: My sme im prisahali na Hospodina, Boha Izraelovho, a preto sa ich teraz nemôžeme dotknúť.
19 Amma jine borey kulu ne jama kulu se: «Iri jin ka ze i se da Rabbi, Israyla Irikoyo. Sohõ binde, iri si hin ka i ham.
20Toto im urobíme a necháme ich žiť, aby nebolo na nás hnevu pre prísahu, ktorú sme im prisahali.
20 Haŋ kaŋ iri ga te i se neeya: iri m'i naŋ da fundi, zama Rabbi futa ma si kaŋ iri boŋ, zeyaŋo kaŋ iri ze i se din sabbay se.»
21A tak im povedaly kniežatá: Nech žijú. A rúbali drevo a nosili vodu celej obci, tak ako im vraveli kniežatá.
21 Jine borey ne i se mo: «W'i naŋ da ngey fundey.» Yaadin cine no i ciya tuuri beerikoyaŋ da hari gurukoyaŋ jama se, danga mate kaŋ cine jine borey ci i se din.
22A Jozua ich povolal, hovoril im a riekol: Prečo ste nás preľstili hovoriac: Sme veľmi ďalekí od vás, a vy hľa, bývate v našom strede.
22 Yasuwa na boro fo daŋ k'i ce. A salaŋ i se ka ne: «Ifo se no araŋ n'iri fafagu ka ne: ‹Iri ga mooru araŋ gumo,› kaŋ a go, wiiza, iri game ra no araŋ bara ga goro?
23Preto teraz zlorečení ste, a vždy bude z vás sluha, a budú takí, ktorí rúbu drevo a nosia vodu domu môjho Boha.
23 Day, sohõ araŋ ya laalante yaŋ no. Araŋ ra i si jaŋ bannyayaŋ, kaŋ ga tuuri beeri, da borey kaŋ yaŋ ga hari guru ay Irikoyo windo se.»
24A oni odpovedali Jozuovi a riekli: Preto, lebo s istotou bolo oznámené tvojim služobníkom to, čo prikázal Hospodin, tvoj Bôh, Mojžišovi, svojmu služobníkovi, dať vám celú túto zem a zahladiť všetkých obyvateľov zeme zpred vašej tváre, preto sme sa veľmi báli pred vami o svoje životy, a tak sme vykonali túto vec.
24 I tu Yasuwa se ka ne: «Haciika i na iri, ni bannyey no baaru ka ne kaŋ Rabbi ni Irikoyo, a na nga tamo Musa lordi ka ne a ma laabo kulu no araŋ se. A ne araŋ ma laabo gorokoy kulu halaci araŋ jine mo. Woodin no ka naŋ iri mo, iri humburu araŋ gumo iri fundey sabbay se, a se no iri na woodin te.
25A teraz hľa, sme v tvojej ruke; tak ako je dobré a jako spravedlivé v tvojich očiach nám učiniť, učiň.
25 Guna mo sohõ, iri go ni kambe ra. Haŋ kaŋ ni di ga boori, kaŋ ga saba ni diyaŋ gaa, ni ma te iri se woodin.»
26A učinil im tak a vytrhol ich z ruky synov Izraelových, a nepobili ich.
26 Yaadin mo no a te i se. A n'i faaba Israyla izey kambey ra, kaŋ ga naŋ i ma si i wi.
27A Jozua ich dal toho dňa, aby rúbali drevo a nosili vodu obci a oltáru Hospodinovmu, a robia to až do tohoto dňa, na miesto, ktoré kedy vyvolil Hospodin.
27 Yasuwa mo, han din hane no a n'i ciya tuuri beerikoyaŋ da hari gurukoyaŋ jama se, da Rabbi sargay feema wane mo, hala ka kaa sohõ, nangu kulu kaŋ Rabbi ga suuban.