1A Hospodin hovoril Mojžišovi na vrchu Sinai a riekol:
1 Rabbi salaŋ Musa se koyne Sinayi tondo ra, ka ne:
2Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, svätiť bude zem sobotu Hospodinovi.
2 «Ma salaŋ Israyla izey se ka ne: D'araŋ furo laabo kaŋ ay g'araŋ no din ra, kala laabo ma fulanzamay haggoy Rabbi se.
3Šesť rokov budeš osievať svoje pole a šesť rokov budeš orezávať svoju vinicu a spratávať jej úrodu.
3 Jiiri iddu no ni ga ni faro duma. Jiiri iddu mo no ni ga ni reyzin* kalo hanse k'a izey kosu.
4Ale siedmeho roku bude zemi sobota odpočinku, sobota Hospodinovi; nebudeš osievať svojho poľa ani nebudeš orezávať svojej vinice.
4 Amma jiiri iyyanta ga ciya sududuyaŋ fulanzamay Rabbi se. Ma si ni faro duma, ma si ni reyzin kalo hanse mo.
5Toho, čo samo narastie tvojho žniva, nebudeš žať ani nebudeš oberať hrozna svojej neorezanej vinice. Rok odpočinku bude mať zem.
5 Jarawo kaŋ ga te heemaro waate, ni ma s'a wi. Reyzin izey kaŋ ni kalo kaŋ ni mana hanse din ga hay mo, ni ma s'i kosu. Fulanzamay hanno jiiro nooya laabo se.
6A úroda, ktorú vydá sobota zeme, bude vám za pokrm, tebe i tvojmu sluhovi i tvojej dievke, tvojmu nájomníkovi i cudziemu tvojmu spoluobyvateľovi dočasnému, ktorí pohostínia u teba,
6 Haŋ kaŋ laabo ga hay nga boŋ se fulanzamay jiiro ra a ga te araŋ se ŋwaari, nin da ni bannya da ni koŋŋa, da ni goy-ize, da ni ce-yawo mo.
7tvojmu hovädu i zveri, ktorá je v tvojej zemi, bude celá jej úroda za pokrm.
7 A ga te mo ni almaney se, da laabo ganjo ra ham kulu se -- i se no jaraw kulu ga te ŋwaari.
8A napočítaš si sedem sobôt rokov, sedemkrát sedem rokov, aby ti bolo dní siedmich sobôt rokov, štyridsaťdeväť rokov.
8 Koyne, ni ga fulanzamay jiiri iyye lasaabu ni boŋ se, sanda jiiri iyye hala sorro iyye. Jirbey kulu hala fulanzamay jiiri iyya ma kubay ga to jiiri waygu afo si nooya.
9A siedmeho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca dáš všade trúbiť na trúbu radostného pokrikovania. Na deň pokrytia hriechov dáte trúbiť na trúbu po celej svojej zemi.
9 Waato din gaa ni ma kaakaaci kar da gaabi ka fe handu iyyanta ra, a jirbi waya hane. Sasabandiyaŋ zaaro nooya kaŋ araŋ ga kaakaaci kar ka fe araŋ laabo me-a-me ra.
10A posvätíte rok päťdesiatich rokov a vyhlásite slobodu v zemi všetkým jej obyvateľom. Bude vám to rokom plesania, a navrátite sa každý ku svojmu državiu, ku svojmu vlastníctvu, aj sa každý navrátite ku svojej čeľadi.
10 Araŋ ma jiiri wayguwanta ciya hanante. Araŋ ma burcinitaray fe laabo kulu ra, laab'izey kulu se. A ga goro Yubili* araŋ se. Boro fo kulu ga ye nga mayray haro do. Boro kulu mo ga ye nga fu borey do.
11A teda rokom plesania vám bude rok päťdesiatich rokov; nebudete siať ani nebudete žať toho, čo v ňom narastie samo od seba, ani nebudete oberať jeho neorezaných viníc.
11 Jiiri waygo din ga ciya araŋ se Yubili. Araŋ ma si duma, araŋ ma si jaraw wi mo jiiro din ra. Reyzin nyaŋey kaŋ yaŋ araŋ mana hanse mo, wa s'i kosu.
12Lebo je to rok plesania, svätý vám bude, priamo s poľa budete jesť jeho úrodu.
12 Zama Yubili no. A ma hanan araŋ se, araŋ m'a albarka kaŋ ga fun fari ra ŋwa.
13V tomto roku plesania navrátite sa každý do svojho državia.
13 Yubili jiiro din ra mo, boro kulu ga ye fu nga mayray haro do.
14A keď predáš niečo svojmu blížnemu alebo kúpiš z ruky svojho blížneho, nebudete sa navzájom utiskovať.
14 Da ni na hay fo neera ni gorokasin se, wala ni na hay fo day a gaa, araŋ ma si zamba te care se.
15Za cenu podľa počtu rokov po roku plesania kúpiš od svojho blížneho, a podľa počtu rokov úrod ti predá.
15 Mate kaŋ cine Yubili banda jiirey baa nd'a, yaadin no ni ga day ni gorokasin gaa. Mate kaŋ jiirey baa kaŋ i ga farey wi no a g'a neera ni se.
16Čím viacej bude rokov, tým väčšia bude jeho kúpna cena, a čím menej bude rokov, tým menšia bude jeho kúpna cena, pretože ti predá iba počet úrod.
16 D'i na jiirey lasaabu kaŋ i baa, yaadin cine no i ga daymi nooro tonton. Da jiirey mana baa, yaadin cine no i ga daymi nooro zabu, zama heemar wiyaŋ lasaabu no a g'a neera ni se d'a.
17A nebudete utiskovať blížny svojho blížneho, ale sa budeš báť svojho Boha, lebo ja som Hospodin, váš Bôh!
17 Araŋ ma si care zamba mo, amma ni ma humburu ni Irikoyo, zama ay ya Rabbi araŋ Irikoyo no.
18Ale budete činiť moje ustanovenia, budete ostríhať moje súdy a budete ich činiť a tak budete bezpečne bývať na zemi.
18 Woodin sabbay se, araŋ m'ay hin sanney te, ka haggoy d'ay farilley k'i te, araŋ ga goro laabo ra mo baani samay.
19A zem dá svoje ovocie, a budete jesť do sýtosti a budete v nej bývať bezpečne.
19 Laabo mo ga nga albarka hay. Araŋ ma ŋwa ka kungu, ka goro a ra baani samay.
20A keby ste povedali: A čože budeme jesť siedmeho roku, keď hľa, nebudeme siať ani nebudeme spratávať svojej úrody?
20 D'araŋ ga ne: ‹Ifo no iri ga ŋwa jiiri iyyanta ra? Zama guna, iri si duma, iri si daŋ barma ra mo.›
21Nuž rozkážem svojmu požehnaniu, aby prišlo hojne na vás šiesteho roku, a donesie vám úrodu na tri roku.
21 Kal ay m'ay albarka lordi araŋ boŋ jiiri iddanta ra a ma albarka hay kaŋ ga naŋ a ma wasa araŋ se jiiri hinza din se.
22A budete siať ôsmeho roku a jesť zo starej úrody až do deviateho roku. Dokiaľ neprijde jeho úroda, budete jesť staré.
22 Jiiri ahakkanta araŋ ga duma ka soobay ka barma zeeney ntaaso ŋwa. Hala jiiri yagganta heemaro ga furo, araŋ ga ŋwa barma zeeney gaa.
23A zem sa nebude predávať navždy, lebo zem je moja, pretože vy ste pohostínmi a dočasnými usadlíkmi u mňa.
23 I ma si laabo neera hal abada, zama laabo ya ay wane no. Araŋ mo yawyaŋ no kaŋ yaŋ zumbu ay gaa.
24Po celej zemi svojho državia dáte zemi možnosť výkupu.
24 Araŋ mayray laabo kulu ra mo, araŋ ma yadda i ma laabu fansa.
25Keby schudobnej tvoj brat a predal by niečo zo svojho državia, a prišiel by jeho výkupník, blízky jemu, nuž vykúpi predané svojho brata.
25 Da ni nya-ize te talka hal a na nga mayray haro jara neera, waato din gaa no a dumi kaŋ dumitara ga maan g'a kaa. Haŋ kaŋ a nya-izo neera din, a m'a fansa*.
26A keby niekto nemal toho, kto by ho vykúpil, ale keby časom sahala po to jeho vlastná ruka, a získal by toľko, že by sa mohol sám vykúpiť,
26 Da bora din sinda boro kulu kaŋ g'a fansa, nga bumbo ye ka te arzaka mo, kaŋ ga naŋ a ga du k'a fansa,
27spočíta roky svojho predaja a zbývajúce vráti človekovi, ktorému to predal, a navráti sa do svojho državia.
27 kal a ma jiirey lasaabu za alwaato kaŋ i n'a neera. Haŋ kaŋ cindi mo a ma bana bora din kaŋ se i n'a neera din se. Koyo ga ye ka furo nga mayray haro ra.
28Ale keby nenahľadala jeho ruka toľko, aby mu mohol vrátiť, zostane jeho predané v ruke toho, kto to kúpil, až do roku plesania, a vyjde v roku plesania, a on sa navráti do svojho državia.
28 Amma d'a mana hin ka du a nga boŋ se, kala haya kaŋ a neera ma goro bora kaŋ n'a day din kambe ra kala Yubili jiiro waate. Yubili jiiro ra mo a ga fatta. Koyo ga ye nga mayra do.
29A keby niekto predal dom na bývanie v ohradenom meste, bude mať právo vykúpiť ho, až dokiaľ sa neskončí rok jeho predaja. Celý rok bude mať právo vykúpiť ho.
29 Da boro fo na fu neera kwaara birni cinarikoy ra, a ga hin k'a fansa hala jiiri fo ga kubay a neerayaŋo banda. Hala jiiri fo ga kubay a gonda fondo a m'a fansa.
30Ale keď sa nevykúpi, kým sa mu nevyplní celý rok, zostane dom, ktorý je v ohradenom meste, navždy tomu, kto ho kúpil, po jeho pokoleniach; nevyjde v roku plesania.
30 Amma d'i man'a fansa hala jiiri fo ga kubay, kala fuwo kaŋ go birno ra, i m'a tabbatandi duumi bora kaŋ n'a day din se, hala nga zamaney me. A si fatta Yubili waate.
31Avšak domy v dedinách, ktoré nemajú hradby dookola, budú čo do predaja, považované za rovnaké s poľom zeme; taký dom bude môcť byť vykúpený; a v roku plesania vyjde ten, kto ho kúpil.
31 Amma kawyey ra fuwey, naŋ kaŋ sinda birni cinari kwaara windanta, i g'i lasaabu farey banda laabo ra, i gonda fansa. I ga fatta mo Yubili waate.
32Ale čo do miest Levitov, domov v mestách ich državia, Levitovia budú mať večne možnosť výkupu.
32 Kulu nda yaadin, Lawitey kwaarey ciine ra, da fuwey kaŋ yaŋ go i mayra kwaarey ra, Lawitey gonda fondo i m'i fansa waati kulu.
33No, ten, kto vykúpi, nech je z Levitov, a tak vyjde predaj v domu alebo mesta jeho državia v roku plesania, lebo domy miest Levitov sú ich državím medzi synmi Izraelovými.
33 Amma da Lawi boro fo mana nga fuwo fansa, kulu fuwo kaŋ i neera kwaara ra kaŋ ga ti mayray haro ga fatta Yubili waate. Zama fuwey kaŋ yaŋ go Lawitey kwaarey ra, ngey no ga ti i mayray haro Israyla izey game ra.
34A pole obvodu ich miest sa nepredá, lebo je to ich večným državím.
34 Amma i kwaarey kurey nangey si neera, zama ngey wo i wane no duumi.
35Keby schudobnel tvoj brat, a jeho ruka by klesla u teba, podoprieš ho, i keby bol pohostín alebo dočasný usadlík, a bude žiť u teba;
35 Da ni nya-izo kaŋ ga maan nin te talka hal a gaze, ni m'a kambu za. A ma goro ni do sanda yaw wala boro kaŋ kaa ka zumbu ni do.
36neber od neho úžery ani úroku, ale sa budeš báť svojho Boha, a tvoj brat sa bude živiť u teba.
36 Ma si nooru nda hari wala tontoni daŋ a gaa. Amma ni ma humburu ni Irikoyo ka naŋ ni nya-izo ma goro ni do.
37Nedáš mu svojich peňazí na úžeru ani mu pre zisk nedáš svojho pokrmu.
37 Ni ma si ni nooro garaw a se da hari; hala hõ, ni ma si ŋwaari no a se ka riiba ta.
38Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby som vám dal zem Kanaána, aby som vám bol Bohom.
38 Ay ya Rabbi no, araŋ Irikoyo, kaŋ n'araŋ fattandi araŋ ma fun Misira laabo ra, ay m'araŋ no Kanaana laabo; ay ma ciya araŋ Irikoyo.
39A keby schudobnel tvoj brat u teba a predal by sa ti, nebudeš na ňom robiť otrockej roboty.
39 Da ni nya-ize kaŋ ga ti ni gorokasin te talka hal a na nga boŋ neera ni se, kulu ni ma s'a daŋ tamtaray danga bannya.
40Bude u teba jako nájomník a jako dočasný usadlík, slúžiť bude u teba až do roku plesania,
40 A ga goro ni do danga goy-ize, danga yaw kaŋ zumbu. A ga may ni se kala Yubili jiiro.
41A vyjde od teba on i jeho synovia s ním a navráti sa ku svojej čeľadi a k državiu svojich otcov sa navráti.
41 Gaa no a ga fun ni do, nga nda nga izey a banda. A ga ye nga bumbo fu borey do. A ga ye nga kaayey mayray haro ra.
42Lebo sú to moji služobníci, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme; nepredajú sa, jako sa predáva otrok.
42 Zama ay tamyaŋ no, ngey kaŋ yaŋ ay fattandi i ma fun Misira laabo ra. I ma si i neera danga bannyayaŋ.
43Nebudeš nad ním panovať krute, ale sa budeš báť svojho Boha.
43 Ni ma s'a may da laala, amma ni ma humburu ni Irikoyo.
44A tvoj sluha a tvoja dievka, ktorých budeš mať, budú z pohanských národov, ktoré sú vôkol vás. Z tých si kúpite sluhu alebo dievku.
44 Ni bannyey da ni koŋŋey kaŋ yaŋ ni ga du ciine ra binde, kal araŋ m'i day dumey kaŋ yaŋ go araŋ windanta gaa, bannyayaŋ nda koŋŋayaŋ.
45Aj zo synov cudzích usadlíkov, ktorí pohostínia u vás, od tých budete kupovať a z ich čeľade, ktorá je u vás, ktorých splodili vo vašej zemi, a budú vám majetkom.
45 Woodin banda, yawey kaŋ kaa ka goro araŋ game ra, i izey d'i dumi kaŋ i ga hay araŋ laabo ra gaa no araŋ ga day. Ngey no ga ciya araŋ waney.
46Budete ich mať dedične pre svojich synov po sebe, aby ich mali za majetok; na nich budete povždy pracovať, ale nad svojimi bratmi, nad synmi Izraelovými, niekto nad svojím bratom, nebudeš nad ním panovať krute.
46 Araŋ m'i ciya tubu hari araŋ izey se araŋ banda. I m'i gaay mayray hari. Araŋ m'araŋ tamey suuban i ra hala abada. Amma araŋ nya-ize Israyla izey, araŋ ma si care may da laala.
47Keby sa zmohol u teba pohostín alebo cudzí usadlík, a tvoj brat by schudobnel u neho a predal by sa pohostínovi, cudziemu usadlíkovi u teba alebo niektorému udomácnelému potomkovi cudzej čeľade,
47 Da yaw fo wala boro kaŋ goro araŋ do te arzaka, a jarga mo ni nya-ize fo te talka, ka nga boŋ neera yawo kaŋ goro din se, wala a ma nga boŋ neera yawo dumi fo se,
48keď by sa predal, bude mať možnosť výkupu; niekto z jeho bratov ho vykúpi.
48 a neerayaŋo banda a gonda fansayaŋ. A nya-ize fo m'a fansa,
49Alebo jeho strýc či ujec alebo syn jeho strýca či ujca ho vykúpi, alebo niekto iný z jeho pokrevných, z jeho čeľade ho vykúpi, alebo keby časom sahala po to jeho ruka, sám sa vykúpi.
49 wala a baaba fo, wala a baaba fo ize, wala boro kulu kaŋ ga ti a dumi kaŋ ga maan a, i ga hin k'a fansa. Wala mo, da bora din te arzaka a ma nga boŋ fansa.
50A spočíta s tým, kto ho kúpil, od roku, v ktorom sa mu predal, až do roku plesania, a bude peňazí jeho predaja podľa počtu rokov, a podľa dní nájomníka bude u neho.
50 A ma lasaabuyaŋ te da bora kaŋ na nga day, za jiiro kaŋ a na nga boŋ neera a se din hala Yubili jiiro. A daymi nooro ga ciya jiirey baa yaŋ boŋ kaŋ a goro a do, mate kaŋ i ga goy-ize alwaati bana.
51Ak je ešte mnoho rokov, podľa ich počtu, vráti svoje výkupné z peňazí, za ktoré bol kúpený.
51 D'a cindi jiiri boobo, kal i lasaabo boŋ a ma nga fansa nooro bana ka nooro kaŋ i n'a day d'a ye koyo se.
52Alebo ak zbýva málo rokov do roku plesania, toľko mu napočíta, podľa počtu jeho rokov vráti svoje výkupné.
52 D'a cindi jiiri kayna fooyaŋ hala Yubili jiiro ga to mo, kal a ma lasaabo te d'a. A jiirey boŋ no i ga fansa nooro yeti a se.
53Jako nájomník bude u neho z roka na rok. Nebude nad ním panovať krute pred tvojimi očima.
53 Mate kaŋ i goy-izey go, kaŋ i zinga nd'a jiiri fo goy, yaadin no a ga goro koyo do. A ma s'a may da laala ni jine.
54A keby nebol vykúpený nejakým takým spôsobom, vyjde v roku plesania on i jeho synovia s ním.
54 Amma d'i man'a fansa jiirey din kulu ra, a ga fatta Yubili jiiro ra, nga nda nga izey a banda.
55Lebo mne sú synovia Izraelovi sluhami; sú mojimi sluhami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme. Ja som Hospodin, váš Bôh.
55 Zama Israyla izey ga te ay se tamyaŋ. Ay tamyaŋ no kaŋ yaŋ ay fattandi i ma fun Misira laabo ra. Ay ya Rabbi no, araŋ Irikoyo.»