Slovakian

Zarma

Leviticus

26

1Nespravíte si modiel ani nijakého rytého obrazu ani si nepostavíte nijakého stĺpu modlárskeho ani nedáte nijakého kameňa s vyobrazeniami nikde vo svojej zemi, aby ste sa pred ním klaňali, lebo ja som Hospodin, váš Bôh.
1 «Araŋ ma si tooru kulu te araŋ boŋ se. Araŋ ma si himandi jabante sinji mo, wala tondi kuuku, wala mo araŋ ma si tondi kaŋ gonda hima-care jisi araŋ laabo ra, zama araŋ ma boŋ sumbal a se, zama ay ya Rabbi no araŋ Irikoyo.
2Moje soboty budete ostríhať a budete sa báť mojej svätyne. Ja som Hospodin!
2 Araŋ ma haggoy d'ay asibtey ka gaakuri cabe ay Nangoray Hananta se. Ay ya Rabbi no.
3Ak budete chodiť v mojich ustanoveniach a budete ostríhať moje prikázania a budete ich činiť,
3 D'araŋ g'ay hin sanney gana ka haggoy d'ay farilley k'i te,
4dám vám vaše dažde v ich čas, a zem vydá svoju úrodu, a poľný strom vydá svoje ovocie,
4 kal ay ma beene hari no araŋ se alwaatey kaŋ ga hagu ra. Laabo ma nga albarka hay, saajo ra tuuri-nyaŋey mo ma ngey izey hay.
5takže vám mlatba bude trvať do oberačky, a oberačka bude trvať do sejby, a najete sa svojho chleba do sýtosti a budete bývať bezpeční vo svojej zemi.
5 Araŋ ntaaso karayaŋo ma gay kala reyzin* kosuyaŋ. Reyzin goy mo ma to kala dumayaŋ waate. Araŋ g'araŋ ŋwaaro ŋwa ka kungu ka goro araŋ laabo ra baani samay.
6A dám pokoj v zemi, a budete ležať, a nebude toho, kto by prestrašil. A vyplienim zlú zver zo zeme, a meč neprejde vašou zemou.
6 Ay ga naŋ baani ma bara laabo ra. Araŋ ga kani, boro kulu si mo kaŋ g'araŋ humburandi. Ay ga naŋ ganji ham futay ma ban laabo ra, takuba mo si bisa araŋ laabo ra.
7A budete honiť svojich nepriateľov, a padnú pred vami pod meč.
7 Araŋ g'araŋ ibarey gaaray. Takuba g'i zeeri araŋ jine.
8Piati z vás budú honiť sto, a sto z vás bude honiť desať tisíc, a vaši nepriatelia padnú pred vami pod meč.
8 Araŋ boro gu ga hin boro zangu ka gaaray, araŋ boro zangu fo mo ga boro zambar way gaaray. Takuba g'araŋ ibarey zeeri mo araŋ jine.
9Lebo obrátim na vás svoju tvár a rozplodím a rozmnožím vás a postavím svoju smluvu s vami.
9 Ay g'ay jine bare ka ye araŋ do haray, k'araŋ ciya albarkanteyaŋ. Ay g'araŋ tonton, k'ay alkawlo tabbatandi araŋ do.
10A budete jesť staré zásoby, a vynesiete staré pre nové.
10 Araŋ ga ŋwa barma zeeno gayante gaa. Araŋ ga manaŋ ntaaso kaa kal i ma itajo daŋ.
11A dám svoj príbytok do vášho stredu, a nebude si vás oškliviť moja duša.
11 Ay g'ay nangora sinji araŋ game ra mo, ay fundo si araŋ fanta.
12A budem sa prechádzať medzi vami a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom.
12 Ay ga bar-bare araŋ game ra, ay ga ciya araŋ Irikoyo, araŋ mo ga ciya ay jama.
13Ja som Hospodin, váš Bôh, ktorý som vás vyviedol z Egyptskej zeme, aby ste im neboli sluhami, a polámal som ihlice vášho jarma a dal som vám, aby ste chodili priami.
13 Ay ya Rabbi no, araŋ Irikoyo, kaŋ n'araŋ fattandi araŋ ma fun Misira laabo ra, zama araŋ ma si ye ka ciya i tamyaŋ. Ay n'araŋ taabi goy calo* ceeri ka naŋ araŋ ma dira kayante.
14Ale ak by ste ma neposlúchali a nečinili by ste všetkých týchto prikázaní
14 Amma d'araŋ wangu ka maa ay se, araŋ si farilley din kulu te mo,
15a keby ste zavrhli moje ustanovenia, a vaša duša keby si zošklivila moje súdy, takže by ste nečinili všetkých mojich prikázaní a zrušili by ste tak moju smluvu,
15 d'araŋ g'ay hin sanney furu, d'araŋ fundey g'ay ciiti sanney fanta, hal araŋ ga wangu k'ay farilley kulu te, d'araŋ n'ay sappa tunandi --
16vtedy vám i ja učiním toto: uvediem na vás strach, suchoty a horúčku, čo zkazí oči a zmalátni dušu, a budete nadarmo siať svoje semeno, lebo ho zjedia vaši nepriatelia.
16 kal ay mo ma woone te araŋ se: Ay ga humburkumay taŋ araŋ gaa, danga doori kaŋ ga ŋwa, da gaaham konni kaŋ yaŋ g'araŋ moy halaci ka naŋ araŋ fundey ma suugu. Araŋ g'araŋ dumar'izey duma yaamo, zama araŋ ibarey no g'a ŋwa.
17A obrátim svoju tvár proti vám, a budete porazení pred svojimi nepriateľmi, a budú panovať nad vami tí, ktorí vás nenávidia. Budete utekať, hoci vás nebude nikto honiť.
17 Ay ga banda bare araŋ gaa mo, hal araŋ ibarey m'araŋ kar ka gaaray. Borey kaŋ ga konna araŋ g'araŋ may. Araŋ ga zuru mo baa gaarayko si no.
18A keby ste ma neposlúchali ešte ani vtedy, keď by prišlo až po to, vtedy vás budem ešte sedemkrát prísnejšie trestať pre vaše hriechy
18 Woodin banda, d'araŋ wangu ka maa ay se hala hõ, woodin sabbay se kal ay m'araŋ gooji kala sorro iyye koyne araŋ zunubey sabbay se.
19a skrúšim pýchu vašej sily a dám, aby vaše nebesia boly nad vami jako železo a vaša zem ako meď.
19 Ay g'araŋ dabaro boŋbeera ceeri, ya araŋ beena ciya kolay, araŋ laabo mo danga guuru-say cine.
20Vaša sila vynaložená bude nadarmo, a vaša zem nevydá svojej úrody, ani strom zeme nedá svojho ovocia.
20 Araŋ g'araŋ gaabo sara yaamo, zama araŋ laabo si nga albarka hay. Laabo tuuri-nyaŋey mo si ngey izey hay.
21A keby ste ešte i vtedy išli proti mne čelom a nechceli by ste ma poslúchať, ešte pridám na vás sedemkrát toľko úderov, podľa vašich hriechov.
21 D'araŋ ga dira ka gaaba nd'ay mo, d'araŋ wangu ka maa ay se, kal ay ma kande balaaw iyye koyne araŋ boŋ araŋ zunubey lasaabo boŋ.
22Pošlem na vás poľnú zver, ktorá vás osirotí a vyhubí váš dobytok a umenší vás, a spustnú vaše cesty.
22 Ay ga ganji hamey donton araŋ game ra, kaŋ g'araŋ izey kom araŋ se, i m'araŋ almaney halaci. Araŋ ga ciya jama kayna, araŋ fondey mo ma jaŋ boro.
23A keby ste mi ani tým neboli nakarhaní a išli by ste proti mne čelom,
23 Amma da hayey din kulu mana araŋ gooji ay se, hal araŋ ga dira ka gaaba nd'ay,
24nuž pojdem i ja proti vám čelom a budem i ja vás biť sedemkrát tak mocne pre vaše hriechy.
24 kulu ay mo ga dira ka gaaba nd'araŋ. Ay bumbo mo g'araŋ kar hala sorro iyye araŋ zunubey sabbay se.
25A dovediem na vás meč, ktorý svrchovane pomstí zrušenie smluvy; shrniete sa do svojich miest, a pošlem ta medzi vás mor, a budete vydaní do ruky nepriateľa.
25 Ay ga kande takuba araŋ gaa hal a ma sappa tunandiyaŋo bana. Araŋ ga margu care do araŋ kwaarey ra, ay ga balaaw samba araŋ gaa. I g'araŋ daŋ araŋ ibarey kambey ra mo.
26Keď vám polámem palicu chleba, desať žien bude piecť váš chlieb v jednej peci, a vrátia váš chlieb na váhu, a budete jesť, ale sa nenasýtite.
26 Waati kaŋ ay na ŋwaaro kaŋ gaa araŋ ga de din gazandi, kala wayboro way m'araŋ hawru hina feema folloŋ boŋ. I ga hawru lasaabu araŋ se tiŋay neesiji boŋ. Araŋ g'a ŋwa amma araŋ si kungu.
27A keby ste ma ešte ani vtedy neposlúchali a išli by ste proti mne čelom,
27 Da hala hõ araŋ ga wangu ka maa ay se, amma araŋ ga dira ka gaaba d'ay,
28vtedy pojdem i ja proti vám čelom v prudkom hneve a budem i ja vás trestať sedemnásobne pre vaše hriechy.
28 kal ay ma dira ka gaaba nd'araŋ dukuri ra. Ay g'araŋ gooji hala sorro iyye mo araŋ zunubey sabbay se.
29Budete jesť telo svojich synov i telo svojich dcér budete jesť.
29 Araŋ g'araŋ ize arey basey ŋwa, araŋ ize wayey basey mo araŋ g'i ŋwa.
30A zahladím vaše výšiny a povytínam vaše slnečné obrazy a dám pohádzať vaše okyptené telá na kypty vašich ukydaných bohov, a moja duša si vás bude oškliviť.
30 Ay g'araŋ tudey boŋ sududuyaŋ nangey halaci, k'araŋ wayna himandey dumbu, k'araŋ buukoy furu araŋ tooru himandey boŋ. Ay fundo mo g'araŋ fanta.
31Obrátim vaše mestá na rumy a spustoším vaše svätyne ani nezavoniam vašej upokojujúcej vône.
31 Ay g'araŋ kwaarey mo ciya kurmu k'araŋ nangu hanney ciya yaamo. Ay ga wangu ka maa araŋ dugu haw kaaney.
32A ja spustoším zem, takže sa zdesia nad ňou vaši nepriatelia, ktorí budú bývať v nej.
32 Ay ga laabo mo ciya kurmu hal araŋ ibarey kaŋ yaŋ goono ga goro a ra ma di a ka dambara nd'a.
33A vás rozptýlim medzi národy a vytasím meč a pošlem ho za vami, vaša zem bude púšťou, a vaše mestá budú zrúcaninami.
33 Araŋ bumbey mo, ay g'araŋ say-say dumi cindey game ra, ay ga takuba candi araŋ banda mo. Araŋ laabo ga goro koonu, araŋ kwaarey ma te kurmuyaŋ.
34Vtedy sa bude zem tešiť svojim sobotám po všetky dni, v ktorých bude spustošená, a vy budete v zemi svojich nepriateľov. Vtedy si teda odpočinie zem a bude sa tešiť svojim sobotám.
34 Alwaato din no laabo ga nga fulanzamay te ka maa kaani, alwaati kulu kaŋ a ga goro kurmu, kaŋ araŋ mo go araŋ ibarey laabo ra. Kala waati din laabo ga fulanzam ka farhã nda nga asibtey.
35Po všetky dni, v ktorých bude spustošená, bude odpočívať to, čo neodpočívala vo vašich sobotách, keď ste bývali na nej.
35 Alwaati kulu kaŋ a ga goro kurmu a ga du fulanzamay danga fulanzamay kaŋ a mana du araŋ asibtey ra, saaya kaŋ araŋ goro a ra.
36A tým, ktorí pozostanú z vás, dám chabosť do srdca v zemiach ich nepriateľov, takže ich bude honiť šust listu, hnaného vetrom, a budú utekať, ako utekajú pred mečom, a padnú, hoci nikto nebude honiť.
36 Borey kaŋ yaŋ cindi araŋ ra ciine ra mo, ay ga gaabi-jaŋay daŋ i biney ra i ibarey laabey ra. Kobto kaŋ haw ga faaru yooja g'i gaaray. I ga zuru danga mate kaŋ boro ga zuru takuba se. I ga kaŋ, baa boro kulu mana i gaaray.
37Budú padať druh na druha potkýnajúc sa, jako keby utekali pred mečom, hoci ich nikto nebude honiť, ani neobstojíte pred svojimi nepriateľmi.
37 I ga kati care gaa baa boro kulu mana i gaaray, danga day takuba no i banda. Araŋ ga bara dabari si kaŋ ga kay araŋ ibarey jine.
38A pohyniete medzi národami, a požerie vás zem vašich nepriateľov.
38 Araŋ ga halaci mo dumi cindey ra, araŋ ibarey laabey g'araŋ gon.
39A tí, ktorí z vás pozostanú, budú chradnúť pre svoju neprávosť v zemiach vašich nepriateľov a pravda i pre neprávosti svojich otcov, ktoré pojdú s nimi, budú chradnúť.
39 Borey kaŋ cindi araŋ ra mo ga faabu ka ciya ikomsoyaŋ i zunubey sabbay se araŋ ibarey laabey ra. I kaayey zunubey sabbay se mo no i ga faabu ka te ikomsoyaŋ i banda.
40Ale zase, keď budú vyznávať svoju neprávosť a neprávosť svojich otcov, keď by učinili neverne, že sa dopustili nevernosti voči mne a že išli proti mne čelom,
40 I ga ngey zunubey ci mo, d'i kaayey waney. I taaley kaŋ ra i na amaana ŋwaari te ay se nooya, za kaŋ i soobay ka gaaba nda ay.
41pre čo som potom i ja išiel proti nim čelom a zaviedol som ich do zeme ich nepriateľov, alebo čo viac, keď sa potom pokorí ich neobrezané srdce, a schvália pokutu za svoju neprávosť,
41 Ay mo, ay soobay ka gaaba nd'ey ka kond'ey hala ngey ibarey laabey ra. Noodin d'i biney kaŋ yaŋ sinda dambanguyaŋ ga ye ganda, d'i yadda nda goojiyaŋo kaŋ kaa i boŋ i zunubey sabbay se,
42vtedy sa i ja rozpomeniem na svoju smluvu s Jakobom, ba i na svoju smluvu s Izákom, áno i na svoju smluvu s Abrahámom sa rozpomeniem. A rozpomeniem sa i na tú zem.
42 kal ay mo, ay ma fongu nd'ay sappa kaŋ go in nda Yakuba game ra, ay sappa kaŋ go in nda Isaka game ra, ay sappa kaŋ go in nda Ibrahim game ra mo. Ay ma fongu a gaa, ay ma fongu nda laabo mo.
43Ale zem bude medzitým opustená od nich a bude sa tešiť svojim sobotám, kým bude spustošená bez nich, a oni schvália pokutu za svoju neprávosť, a to preto, že opovrhli mojimi súdami, a že ich duša si bola zošklivila moje ustanovenia.
43 Zama i ga laabo naŋ hal a ma farhã da nga fulanzama, alwaati kulu kaŋ a ga goro kurmu i siinoyaŋ sabbay se. I ga ngey zunubey goojiyaŋo ta mo, zama i n'ay farilley furu, i fundey n'ay hin sanney fanta mo.
44Avšak ešte i to by som vykonal, že keď by aj boli v zemi svojich nepriateľov, nezavrhol by som ich a nezošklivil by som si ich tak, aby som ich úplne zničil, aby som zrušil svoju smluvu s nimi, lebo ja som Hospodin, ich Bôh.
44 Kulu nda yaadin, baa waati kaŋ i go ngey ibarey laabo ra, ay si g'i furu, ay si g'i fanta mo hal i ma halaci parkatak. Ay s'ay alkawlo tunandi i se, zama ay ya Rabbi no, i Irikoyo.
45Ale im budem pamätať na smluvu s predkami, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme pred očami národov, aby som im bol Bohom, ja Hospodin!
45 Alwaato din i sabbay se ay ga fongu nda alkawlo kaŋ ay te i kaayey se, ngey kaŋ yaŋ ay kande ka fun Misira laabo ra dumi cindey jine, hal ay ma ciya i Irikoyo. Ay ya Rabbi no.»
46Toto sú ustanovenia, súdy a zákony, ktoré dal Hospodin medzi seba a medzi synov Izraelových na vrchu Sinai prostredníctvom Mojžišovým.
46 Woodin yaŋ no ga ti hin sanney da farilley da asariya* kaŋ yaŋ Rabbi te nga nda Israyla izey game ra, Sinayi tondo do, Musa kambe ra.