1A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobytka, náramne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, že hľa, to miesto je príhodné miesto pre dobytok,
1 Ruben da Gad izey gonda alman boobo. A se no, waato kaŋ i na Yazer laabu nda Jileyad laabu guna, i di kaŋ nangu hanno yaŋ no gumo alman se.
2prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, i kniežatám obce takto:
2 Kala Gad da Ruben izey kaa ka salaŋ Musa nda Alfa Eliyezar da jama jine borey se. I ne:
3Atarót, Díbon, Jazer, Nimra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Beon,
3 «Atarot kwaara, da Dibon, da Yazer, da Nimra, da Hesbon, da Eleyale, da Sebam, da Nebo, da Beyon --
4zem to, ktorú zbil Hospodin pred obcou Izraelovou, je zem príhodná pre dobytok, a tvoji služobníci majú dobytok.
4 kaŋ ga ti laabo kaŋ Rabbi kar Israyla jama jine, laabu hanno no alman se. Iri, araŋ tamey mo, iri gonda alman.»
5A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim služobníkom do državia; nevoď nás za Jordán.
5 I ne: «Hala day iri gonda gaakuri araŋ do, wa naŋ i ma laabo wo no iri, araŋ tamey wo se, a ma ciya iri mayray hari. Wa si konda iri Urdun isa daŋanta.»
6Na to riekol Mojžiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia pojdú do boja, a vy budete tu sedieť?
6 Musa tu Gad da Ruben kundey se ka ne: «Araŋ nya-izey ma koy wongu do, day araŋ wo ma goro ne, wala?
7Nuž prečo zdŕžate a odvraciate srdce synov Izraelových, aby neprešli do zeme, ktorú im dal Hospodin?
7 Ifo se no araŋ ga ba ka Israyla izey gaa yeenandi, hal i ma si daaru ka koy furo laabo kaŋ Rabbi no i se ra?
8Tak urobili vaši otcovia, keď som ich bol poslal z Kádeš-barnee, aby prehliadli zem.
8 Yaadin no araŋ baabey te, waato kaŋ ay n'i donton i ma fun Kades-Barneya ka koy ka laabo guna.
9Zašli hore až po dolinu Eškol a videli zem, zdržali a odvrátili srdce synov Izraelových, aby neišli do zeme, ktorú im dal Hospodin.
9 Zama waato kaŋ i ziji ka koy Eskol gooro ra, i di laabo mo, kulu i na Israyla izey gaa yeenandi, hal i ma si furo laabo kaŋ Rabbi no i se ra.
10A preto sa toho dňa rozpálil hnev Hospodinov, takže prisahal povediac:
10 Kala Rabbi bine tun han din hane. A ze mo ka ne:
11Prisahám, že mužovia, ktorí vyšli hore z Egypta vo veku od dvadsiatich rokov a vyše, neuvidia zeme, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma nenasledovali cele,
11 ‹Daahir, alborey kulu kaŋ yaŋ fatta ka fun Misira laabo ra, za jiiri waranka izey ka koy beene, i ra baa afo si di laabo kaŋ ay ze d'a k'a no Ibrahim da Isaka nda Yakuba se. Zama i mana ay gana nda bine folloŋ.
12krome Kálefa, syna Jefunneho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnovho, lebo cele nasledovali Hospodina.
12 Kala Kaleb, Yefunna izo, Keni kuray bora no, a ga furo, nga nda Nun izo Yasuwa.› Zama ngey wo na Rabbi gana nda bine folloŋ.
13A rozpálil sa hnev Hospodinov na Izraela, a spôsobil to, aby sa potulovali po púšti štyridsať rokov, dokiaľ nevyhynulo všetko to pokolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hospodinových.
13 Rabbi bina tun mo Israyla se, hala Rabbi naŋ i ma windi nda boŋdaray ganjo ra hala jiiri waytaaci. I soobay ka windi-windi kala zamana woodin borey kulu, kaŋ yaŋ na taali te Rabbi se bu ka ban.
14A hľa, vy ste nastúpili na miesto svojich otcov, plemä hriešnych mužov, aby ste ešte pridávali na páľu hnevu Hospodinovho proti Izraelovi,
14 Sohõ araŋ mo tun araŋ baabey gurbey ra, zunubikooney din izeyaŋ. Araŋ mo ga naŋ Rabbi bine ma koroŋ ka tonton Israyla se.
15lebo sa odvraciate zpät nenasledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všetkého tohoto ľudu.
15 Zama d'araŋ kamba k'a naŋ, nga mo g'i naŋ i ma gay koyne ganjo ra. Yaadin gaa mo, araŋ ga dumo wo kulu halaci nooya.»
16Vtedy pristúpili k nemu a riekli: Len ohrady tu vystavíme pre svoj dobytok a mestá pre svoje deti,
16 Amma i kaa ka maan Musa do ka ne: «Iri ga kaliyaŋ te iri almaney se, da kwaarayaŋ mo iri zankey se.
17a my sa rýchle vyzbrojíme a pojdeme pred synmi Izraelovými, dokiaľ ich nedovedieme na ich miesto, a naše deti budú bývať v ohradených mestách pre nepriateľských obyvateľov zeme.
17 Amma iri bumbey ga wongu jinay sambu ka soola ka furo Israyla izey jine kal iri ma kond'ey k'i zumandi i nango ra. Iri zankey mo ga goro galley ra, laabo wo gorokoy sabbay se.
18Nevrátime sa do svojich domov, dokiaľ nezdedia synovia Izraelovi, každý svojho dedičstva.
18 Iri si ye ka kaa iri windey do kala nda Israyla izey afo kulu du ka furo nga tubo ra jina.
19Lebo nedostaneme s nimi dedičstva za Jordánom alebo tam ďalej, keď sa nám dostane naše dedičstvo za Jordánom na východ.
19 Za kaŋ iri du iri tubo Urdun isa se ne-haray, wayna funay haray, iri si du tubu i banda Urdun daaranta da hala jina no-haray.»
20Vtedy im povedal Mojžiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozbrojíte a pojdete pred Hospodinom do boja,
20 Kala Musa salaŋ i se ka ne: «D'araŋ na woodin te, d'araŋ na wongu jinay sambu ka furo Rabbi jine ka koy wongo do,
21a prejde vám každý ozbrojený cez Jordán pred Hospodinom a zostane tam, dokiaľ nevyženie svojich nepriateľov od svojej tvári,
21 d'araŋ soojey kulu nda ngey wongu jinayey na Urdun daŋandi Rabbi jine hal a ma nga ibarey gaaray nga jine,
22a dokiaľ nebude zem podmanená pred Hospodinom, a len potom sa vrátite, budete bez viny pred Hospodinom a pred Izraelom, a tak vám bude táto zem dedičným državím pred Hospodinom.
22 hal i ma laabo ŋwa mo Rabbi jine -- waato din gaa no araŋ ga ye ka kaa. Taali si araŋ gaa Rabbi do da Israyla mo do. Laabu woone mo ga ciya araŋ se tubu hari Rabbi jine.
23Ale ak myslíte, že neučiníte tak, vtedy hľa, zhrešili ste proti Hospodinovi, a poznajte svoj hriech, ktorý vás nájde.-
23 Amma, d'araŋ mana te yaadin, guna, araŋ na zunubi te Rabbi se. Araŋ ma tabbat mo kaŋ araŋ zunubo ga to araŋ!
24Vystavte si mestá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vyšlo z vašich úst, učiňte.
24 Wa galluyaŋ cina araŋ zankey se, wa kaliyaŋ te araŋ feejey se, ka soobay ka te mate kaŋ araŋ ci d'araŋ meyey.»
25A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojžišovi a riekli: Tvoji služobníci učinia tak, ako rozkazuje náš pán:
25 Kala Gad da Ruben izey salaŋ Musa se ka ne: «Iri, ni tamey, iri ga te mate kaŋ cine nin, iri jine bora, ni ne iri ma te.
26naše deti, naše ženy, náš dobytok a všetky naše hovädá budú tam, v mestách Gileáda,
26 Iri zankey d'iri wandey, d'iri almaney, d'iri kurey kulu ga goro neewo Jileyad kwaarey ra.
27a tvoji služobníci prejdú, každý ozbrojený do vojny, idúc pred Hospodinom do boja, tak ako hovorí náš pán.
27 Amma iri, ni tamey, iri boro fo kulu kaŋ gonda wongu jinay, iri ga daŋandi Rabbi jine ka koy wongo do, mate kaŋ cine nin, iri jine bora, ni ci.»
28A Mojžiš prikázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozuovi, synovi Núnovmu, i hlavám otcov pokolení synov Izraelových.
28 Waato din gaa Musa na Alfa Eliyezar kaseeti, nga da Yasuwa Nun izo nda Israyla izey jine borey, sanda windey koyey mo.
29A Mojžiš im povedal: Ak prejdú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jordán, každý ozbrojený do boja, idúc pred Hospodinom, a keď už bude zem podmanená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia.
29 A ne i se: «Gad da Ruben izey, d'i boro fo kulu nda nga wongu jinayey na Urdun daŋandi araŋ banda da Rabbi jine, hal araŋ ma laabo ŋwa, gaa no araŋ g'i no Jileyad laabo a ma ciya i wane.
30Ale keby neprešli ozbrojení s vami, dostanú državie medzi vami v zemi Kanaána.
30 Amma d'i wangu ka daŋandi araŋ banda ngey nda ngey wongu jinayey, kal i ma du tubu hari araŋ banda Kanaana laabo ra.»
31Na to odpovedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riekli: To, čo hovoril Hospodin tvojim služobníkom, tak to učiníme;
31 Gad da Ruben izey binde tu ka ne: «Mate kaŋ cine Rabbi ci iri, ni tamey se, yaadin mo no iri ga te.
32my prejdeme ozbrojení pred Hospodinom do zeme Kanaána, a naše državie nášho dedičstva bude tu za Jordánom.
32 Iri nd'iri wongu jinayey ga daŋandi Rabbi jine kala Kanaana laabo ra. Amma iri wane tubu hari ga goro iri se ne-haray Urdun daŋanta.»
33A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polovici pokolenia Manassesa, syna Jozefovho, kráľovstvo Síchona, amorejského kráľa, a kráľovstvo Óga, bázanského kráľa, zem i s jej mestami v hraniciach, mestá zeme dookola.
33 Musa binde n'a no i se, sanda: Gad kunda, da Ruben kunda, da Yusufu izo Manasse kunda jara se. I du Amorancey bonkoono Sihon laabo, da Basan bonkoono Og laabo mo. I du i kwaarey kulu d'i laabey ka koy hal i hirrey me, danga laabo din kwaarey windanta.
34A synovia Gádovi vystavili Díbon, Atarót a Aroér
34 Gad izey no ka kwaara woone yaŋ cina: Dibon, da Atarot, da Arower,
35a Atarót-šofan, Jazer a Jogbehu
35 da Atrot-Sofan, da Yazer, da Yogbeha,
36a Bét-nimru a Bét-cháran, ohradené mestá, i stáje pre drobný dobytok.
36 da Bayt-Nimra, da Bayt-Horon. Woodin yaŋ, birni cinarikoyyaŋ no. I na kaliyaŋ mo cina alman kurey se.
37A synovia Rúbenovi vystavili Chešbon, Elale a Kirjataim
37 Ruben izey mo na Hesbon cina, da Eleyale, da Ciriyat-Ayim,
38a Nébo a Bál-meon, premeniac im mená, i Sibmu, a dali iné mená mestám, ktoré vystavili.
38 da Nebo, da Baal-Meyon, da Sebima (i n'i maayey barmay). I na maa taji yaŋ daŋ kwaarey kaŋ i cina din gaa.
39Potom odišli synovia Machíra, syna Manassesovho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom.
39 Macir, Manasse ize fo no, a borey koy Jileyad kwaara k'a di. I na Amorancey kaŋ go noodin gaaray.
40A Mojžiš dal Gileád Machírovi, synovi Manassesovmu, a býval v ňom.
40 Kala Musa na Jileyad no Manasse kunda bora Macir se, a ma goro noodin.
41A Jair, syn Manassesov, išiel a zaujal ich dediny a nazval ich dedinami Jairovými.
41 Yayir mo, Manasse kunda boro fo no, a koy ka Jileyad kawyey di ka ne i se Yayir kawyey.
42A Nóbach išiel a zaujal Kenát a jeho mestečká a pomenoval ho Nóbachom, svojím menom.
42 Noba koy ka Kenat di, nga nda nga kawyey, k'a maa daŋ ka ne a se Noba, nga bumbo maakooni.