1Ten, kto miluje kázeň, miluje známosť, a ten, kto nenávidí karhania, je ako hovädo.
1 Boro kaŋ ga ba goojiyaŋ ya bayray baako no, Amma boro kaŋ wangu kaseetiyaŋ, alman daa no a se.
2Dobrý človek dosiahne priazne od Hospodina; ale muža, ktorý pácha nešľachetnosti, odsúdi.
2 Boro hanno ga du gaakuri Rabbi do, Amma a ga dabari-laalo-koy zeeri.
3Človek neobstojí v bezbožnosti, ale koreň spravedlivých sa nepohne.
3 I si boro sinji laala boŋ bo, Amma i si adilante tiksa hibandi.
4Chrabrá žena statočná je korunou svojho muža; ale jako hnis v jeho kostiach je tá, ktorá pôsobí hanbu.
4 Wayboro bine-hanante-koy ya darza fuula no nga kurnye se, Amma haawi teeko wo ga hima biri ra fumbi.
5Myšlienky spravedlivých sú spravedlivým súdom; zúmysly bezbožníkov sú lesť.
5 Adilantey fonguyaŋey ya cimikoyyaŋ no, Amma boro laaley saawarey ga ti gulinci.
6Slová bezbožníkov sú nastrojené úkladiť krvi; a ústa úprimných? Tie ich vytrhnú zo zlého.
6 Boro laaley sanney ya gumandi no boro wiyaŋ se, Amma adilantey me g'i faaba.
7Len prevrátiť bezbožníkov, a niet ich; ale dom spravedlivých obstojí.
7 I ga boro laaley bare ka gum hala i ma si no, Amma adilantey dumo ga sinji.
8Človeka chvália podľa jeho rozumu; ale tým, kto je prevráteného srdca, budú opovrhovať.
8 Boro ga du sifayaŋ nga laakal goyo boŋ, Amma i ga donda boro kaŋ laakal ga siiri.
9Lepší je nevážený, ktorý má sluhu, ako ten, kto sa robí slávnym a nemá chleba.
9 Boro kaŋ i man'a ye hay fo hanno no, Day a gonda bannya, A bisa boro kaŋ ga nga boŋ beerandi, A sinda baa ŋwaari mo.
10Spravedlivý zná dušu svojho hoväda a pečuje oň, ale srdce bezbožných je ukrutné.
10 Adilante ga laakal nda nga almano fundi, Amma boro laalo suujo ya bine-biibay no.
11Ten, kto obrába svoju zem, nasýti sa chleba; ale ten, kto nasleduje zaháľačov, je bez rozumu.
11 Boro kaŋ na nga fari far ga kungu nda ŋwaari, Amma boro kaŋ na boro yaamey gana, a koy sinda boŋ.
12Bezbožník pachtí po love zlých ľudí, ale koreň spravedlivých vydáva ovocie.
12 Boro laalo ga yalla nda laala hirrimi ham, Amma adilante tiksa ga nafa no.
13V prestúpení rtov leží osídlo pre zlého, ale spravedlivý vyjde z úzkosti.
13 Me sanni yaamo ra hirrimi go no boro laalo se, Amma adilante ga taabi yana.
14Z ovocia svojich úst sa každý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti.
14 Boro ga kungu nda gomni nga me nafayaŋo do, I ga boro bana mo nda nga kambe goyey.
15Cesta blázna je priamou v jeho očiach, ale ten, kto poslúcha radu, je múdry.
15 Saamo diyaŋo gaa, nga fonda ga saba no, Amma laakalkooni ga hangan saaware se.
16Hnev blázna sa naskutku pozná; ale ten, kto skrýva hanbu, je chytrý.
16 Saamo futa ga bangay sahãadin, Amma laakalkooni ga haawi daabu.
17Ten, kto smele hovorí pravdu, vyhlasuje spravedlivosť, ale falošný svedok lesť.
17 Boro kaŋ na cimi ci, adilitaray no a ga bangandi, Amma tangari seedakoy, kala gulinci.
18Niekto hovorí nerozvážlive, jako keby bodal mečom; ale jazyk múdrych je hotovým liekom.
18 Boro go no kaŋ ga salaŋ nda cahãyaŋ danga takuba gooruyaŋ cine, Amma laakalkooni deene ya baani no.
19Pravdivé rty budú stáť na veky, ale lživý jazyk na chvíľu.
19 Me kaŋ ga cimi ci ga tabbat hal abada, Amma deena kaŋ ga tangari te ga ban fap! folloŋ.
20Lesť je v srdci tých, ktorí vymýšľajú zlé; ale tí, ktorí radia to, čo donáša pokoj, majú radosť.
20 Gulinci go no borey kaŋ yaŋ ga ilaalo sijiri biney ra se, Amma bina farhã go no baani saawarekoy se.
21Neprihodí sa spravedlivému nijaká zlá vec; ale bezbožníci budú plní zlého.
21 Masiiba si no kaŋ ga du adilantey, Amma boro laalo ga to da doori.
22Lživé rty sú ohavnosťou Hospodinovi; ale tí, ktorí činia pravdu, sa mu ľúbia.
22 Me kaŋ ga taari ya fanta hari no Rabbi se, Amma bora kaŋ ga goy da cimi ya a farhã hari no.
23Chytrý človek skrýva známosť, ale srdce nerozumných vyvoláva bláznovstvo.
23 Laakalkooni ga nga bayra tugu, Amma saamey biney ga saamotaray fe.
24Ruka usilovných bude panovať, ale ľstivá a lenivá bude dávať plat.
24 Kookarantey kambey ga te mayray, Amma i ga tilas goy dake hawfuney boŋ.
25Starosť v srdci človeka tlačí ho dolu; ale dobré slovo ho obveselí.
25 Boro bine ra fitina ga naŋ a ma sumbal, Amma gomni sanni ga bina kaanandi.
26Spravedlivý človek upraví svojho blížneho na cestu; ale cesta bezbožníkov zavedie ich samých.
26 Adilante ga ti jina candiko nga gorokasin se, Amma boro laaley fondey g'i darandi.
27Nebude piecť ľstivý človek toho, čo ulovil; ale u pilného je vzácny majetok človeka.
27 Hawfuno si nga koli ham fooru bo, Amma himmante duure ya darza hari no.
28Na stezke spravedlivosti je život, a na jej ceste, na jej chodníku niet smrti.
28 Adilitaray fonda ra fundi go no, A fondayzey ra mo buuyaŋ si no.