1Múdry syn prijíma kázeň otcovu, ale posmievač nepočúva žehrania.
1 Ize laakalkooni ga nga baaba dondonandiyaŋ ta, Amma dondako si maa kaseetiyaŋ.
2Z ovocia svojich úst bude každý jesť dobré; ale duša tých, ktorí robia neverne, sa najie ukrutnosti.
2 Boro ga albarka ŋwa nga me nafa do, Amma amaana ŋwaako fundo ga toonye ŋwa.
3Ten, kto strežie svoje ústa, ostríha svoju dušu; kto príliš roztvára svoje rty, na toho prijde zkaza.
3 Boro kaŋ ga haggoy nda nga me ga nga boŋ hallasi, Amma boro kaŋ na nga me taŋ, Halaciyaŋ ga ti a baa.
4Žiada si a nemá duša leňocha, a duša usilovných sa vytučí.
4 Hawfuno go ga bini, amma a si du hay kulu, Day kookarante fundo ga zaada.
5Spravedlivý nenávidí lživého slova, ale bezbožník sa zosmradí a bude sa hanbiť, až zrumenie.
5 Adilante ga konna taari, Amma boro laalo ya fanta hari no, A ga haawi hari te mo.
6Spravedlivosť strežie toho, ktorého cesta je bez úhony; ale bezbožnosť vyvráti toho, kto pácha hriech.
6 Adilitaray ga boro kaŋ fondo ga kay batu, Amma laala ga zunubikooni bare ka gum.
7Niekto sa robí bohatým a nemá ničoho; a zase niekto sa robí chudobným, a má mnoho majetku.
7 Boro go no kaŋ ga nga boŋ himandi arzakante, A go mo, a sinda hay kulu. Boro go no mo kaŋ ga nga boŋ himandi talka, A gonda duure boobo mo.
8Výplatou duše človeka je jeho bohatstvo; ale chudobný nečuje žehrania.
8 Boro fundo fansa ya a duura no, Amma alfukaaru si maa kaseetiyaŋ.
9Svetlo spravedlivých svieti vesele, ale svieca bezbožných zhasne.
9 Adilante kaaro ga farhandi, Amma boro laalo fitilla ga bu.
10Len pýchou pôsobí človek svár; ale u tých, ktorí sa radia, je múdrosť.
10 Boŋbeeray fonda ra hay kulu si no kala yanje, Amma laakal go no borey kaŋ yaŋ ga saaware hanno ta do.
11Majetok, hriešne nadobudnutý, sa bude umenšovať; ale ten, kto sbiera rukou, rozmnoží.
11 Arzaka kaŋ i du goy yaamo do ga ye ka ciya ikayna, Amma boro kaŋ ga margu-margu nga kambe goyo do ga du tontoni.
12Očakávanie, ktoré sa odťahuje, robí srdce chorým; ale splnená žiadosť je stromom života.
12 Muraadu kaŋ mongo ka feeri ga naŋ bine ma dooru, Amma d'i du ngey bine ibaay hari, fundi tuuri no.
13Ten, kto pohŕda slovom Božím, škodí sám sebe; ale tomu, kto sa bojí prikázania, bude odplatené.
13 Boro kaŋ donda Sanno ga halaciyaŋ candi ka kande nga boŋ gaa, Amma boro kaŋ humburu lordo ga du nga alhakku.
14Naučenie múdreho je prameňom života, vyhnúť sa osídlam smrti.
14 Laakalkooni dondonandiyaŋ ya fundi hari-mo no, Kaŋ ga boro fay da buuyaŋ kumsay.
15Dobrý rozum dodáva miloty; a cesta tých, ktorí robia neverne, je tvrdá.
15 Fahamay hanno ga gaakuri candi, Amma naanay feeriko fonda ga sandi.
16Každý opatrný robí umne; ale blázon rozprestiera bláznovstvo.
16 Laakalkooni kulu ga nga goyo te bayray boŋ, Amma saamo ga nga saamotara bangandi.
17Bezbožný posol padne do zlého, ale verný zvest je lekárstvom.
17 Diya laalo ga kaŋ bone ra, Amma diya naanaykoy ya baani no.
18Chudoba a hanba stihne toho, kto opúšťa kázeň; ale ten, kto zachováva pokarhanie, bude ctený.
18 Talkataray da haawi go boro kaŋ wangu goojiyaŋ se, Amma boro kaŋ haggoy da kaseetiyaŋ ga du beeray.
19Splnená túžba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého.
19 Muraadu kaŋ feeri ga kaan fundi se, Amma fanta hari no saamey se i ma fay da laala teeyaŋ.
20Ten, kto chodí s múdrymi, bude múdry; ale tomu, kto sa druží s bláznami, sa zle povodí.
20 Ma dira laakalkooney banda, ni ga te laakal mo, Amma saamey hangasin ga di bone.
21Hriešnikov bude prenasledovať zlé; ale spravedlivým odplatí Bôh dobrým.
21 Bone ga zunubikooni ce kondo ŋwa, Amma i ga gomni bana adilante se.
22Dobrý zanecháva dedičstvo až synom synov, a majetok toho, kto hreší, je zachovaný spravedlivému.
22 Boro hanno ga tubu naŋ hala nga haamey se, Amma i ga zunubikooni duure jisi adilantey se.
23Mnoho pokrmu je na čerstvo zoranej roli chudobných, a niekto hynie pre neporiadok.
23 Talkey farey ra, ŋwaari boobo go no, Amma cimi ciiti jaŋay g'a haabu ka ku.
24Ten, kto zdržuje svoj prút, nenávidí svojho syna; ale ten, kto ho miluje, kázni ho zavčasu.
24 Boro kaŋ mana nga izo barzu goono ga wangu nga izo no, Amma boro kaŋ ga ba r'a g'a gooji nda anniya.
25Spravedlivý jie do sýtosti svojej duše; ale život bezbožníkov trpí nedostatkom.
25 Adilante ga ŋwa hal a fundo ma kungu, Amma boro laalo gunda ga jaŋ.