1Víno je posmievač, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múdry.
1 Duvan* ya hahaarayko no, Baji mo kosongukoy no. Boro kulu kaŋ bugu nd'ey sinda laakal.
2Hrôza kráľova je ako revanie mladého ľva; ten, kto vyvolá jeho hnev, hreší proti svojej duši.
2 Bonkooni humburandiyaŋ wo, Danga muusu beeri daŋ futo dunduyaŋ no, Boro kaŋ n'a futa zukku na nga fundo daŋ kambe.
3Na česť je človekovi sedieť preč od sporu; ale každý blázon, kto sa pletie.
3 Beeray no boro se a ma mooru kuta gaa, Amma saamo kulu ga ba yanje.
4Leňoch neorie pre zimu, a potom žiada v žatve, ale nieto.
4 Hawfuno wangu ka far kaydiya ra, Woodin se no a ga ŋwaaray heemar, a si du hay kulu mo.
5Rada v srdci muža je ako hlboké vody; ale umný muž ju vyváži.
5 Boro bine ra saaware ga hima hari guuso, Amma boro kaŋ gonda fahamay g'a candi.
6Mnohý človek sa stretne s mužom, ktorý mu preukáže nejaké milosrdenstvo; ale verného muža spoľahlivého kto najde?
6 Boro boobo ga ngey gomney fe, Amma cimi boro, may no ga hin ka du a?
7Spravedlivý chodí vo svojej bezúhonnosti; blahoslavení sú jeho synovia po ňom.
7 Boro adilante kaŋ ga dira nga cimi tooyaŋo ra, A banda a izey mo ga ciya albarkanteyaŋ.
8Kráľ sediac na súdnej stolici rozháňa svojimi očima všetko zlé.
8 Bonkooni kaŋ goono ga goro ciiti karga boŋ ga laala kulu say nda nga moy.
9Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu?
9 May no ka bara nda hina a ma ne: «Ay n'ay bina hanandi, Ay ya hanante no ay zunubey gaa?»
10Dvojaké závažie a dvojaká miera, to je oboje ohavnosťou Hospodinovi.
10 Neesiji waani-waani, da zaka waani-waani, I boro hinka kulu fanta hari yaŋ no Rabbi se.
11Už i chlapča sa pozná po svojich skutkoch, či je čisté alebo či je spravedlivé jeho dielo.
11 Baa zanka, i g'a bay nga te-goyo do, Hal a goyo hanante no, wala haŋ kaŋ ga saba no.
12Ucho, ktoré čuje, a oko, ktoré vidí, to oboje učinil Hospodin.
12 Hanga kaŋ ga maa, da mo kaŋ ga di, Rabbi no k'i boro hinka kulu te.
13Nemiluj spánku, aby si neschudobnel; otvor svoje oči a nasýť sa chleba.
13 Ma si ba jirbi, zama ni ma si talka. Ma ni moy hay, ni ga kungu nda ŋwaari mo.
14Zlé je, zlé, hovorí ten, kto kupuje, a keď odíde, vtedy sa chváli.
14 Dayko ga ne: «Manti hari hanno no, Manti hari hanno no,» Amma d'a koy, kala fooma kaŋ a ga te.
15Je zlato a množstvo periel; ale rty známosti sú drahocennou nádobou.
15 Wura nda tondi hiir'ize caadante yaŋ go no, Amma meyo kaŋ ga waani, Danga jinay hanno cine no.
16Vezmi jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzieho, a za cudzozemku, vezmi od neho záloh.
16 Boro kaŋ na yaw yadda sambu, m'a kwaayo ta, Boro kaŋ na yawey yaddandi mo, ma tolme ta a gaa.
17Chutný je človekovi chlieb falše; ale potom sa jeho ústa naplnia štrkom.
17 Tangari ŋwaari ga kaan boro se, Amma kokor banda a meyo ga to da tond'izeyaŋ.
18Úmysly stoja, keď sú podoprené radou, a múdrym riadením veď vojnu.
18 Bine sijiriyaŋ kulu, saaware boŋ no a ga tabbat. Ni ma wongu te da laakal saaware mo.
19Pletichár túlajúc sa odkrýva tajomstvo, a preto s tým, kto príliš otvára svoje rty, sa nepleť.
19 Mimandakom ga gundey bangandi, Woodin se ma si hangasinay da me-boobo-koy.
20Kto zlorečí svojmu otcovi alebo svojej materi, toho svieca zhasne v najväčšej tme.
20 Boro kaŋ na nga baaba wala nga nya laali, I g'a fitilla wi kubay bi tik ra.
21Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec požehnané.
21 A ga te boro ma du tubu nda cahãyaŋ sintina gaa, Amma a bananta, a si goro nda albarka.
22Nepovedz: Odplatím zlé! Očakávaj na Hospodina, a pomôže ti.
22 Ma si ne: «Ay ga laala bana.» Ma hangan Rabbi se, nga mo ga ni faaba.
23Ohavnosťou je Hospodinovi dvojaké závažie a falošná váha nie je dobrá.
23 Neesiji waani-waani ya fanta hari no Rabbi se, Gulinci kilo mo si boori.
24Od Hospodina sú kroky muža; ale čo rozumie človek svojej ceste?!
24 Boro ce daarey, Rabbi do no i go, Mate binde no boro ga te ka nga fonda fayanka?
25Osídlom je človekovi nerozmyslene vyriecť: Sväté, a po daných sľuboch vyhľadávať.
25 Hirrimi no boro se a ma salaŋ da cahãyaŋ ka ne: «Ay n'a fay waani.» Sarti sambuyaŋo banda, gaa a ma sanno neesi.
26Múdry kráľ rozptyľuje bezbožníkov a uvodí na nich kolo.
26 Bonkooni kaŋ gonda laakal ga boro laaley teeni, A ma kande safayaŋ humburu i boŋ.
27Dych človeka je sviecou Hospodinovou, ktorá zpytuje všetky vnútornosti jeho života.
27 Boro biya ya Rabbi fitilla no, A ga a ra haray lokotey kulu bangandi.
28Milosť a pravda strážia kráľa, a milosťou podopiera svoj trón.
28 Suuji nda naanay ga bonkoono hallasi, A karga mo ga sinji suuji boŋ.
29Ozdobou mládencov je ich sila a okrasou starcov šediny.
29 Arwasey fooma hari wo, i gaabo no, Dottijey darza mo, i hamni kwaara no.
30Modriny rán sú liečivou masťou na zlého a údery vnútornosti života.
30 Barzu meyey ga laala hanse, Karyaŋ mo ga to hala gunde ra.