1Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní.
1 Bonkoono bine go Rabbi kambe ra Danga hari zuray cine, A g'a bare nangu kulu kaŋ a miila.
2Každá cesta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin.
2 Boro fondo ga saba no a diyaŋ gaa, Amma Rabbi no ga biney neesi.
3Činiť spravedlivosť a súd má radšej Hospodin ako obeť.
3 Rabbi do, adilitaray da cimi ciiti bisa sargay teeyaŋ.
4Vysokosť očí a nadutá širokosť srdca jako i gazdovanie bezbožných je hriech.
4 Boŋ jareyaŋ da bina ra boŋbeeray, Kaŋ ga ti boro laalo fitilla, ya zunubi no.
5Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok.
5 Himmante miila, yulwa hinne gaa no a ga koy, Amma cahãkom kulu, jaŋay do haray no a ga koy.
6Poklady, nahromadené lživým jazykom, sú pominuteľnou márnosťou tých, ktorí hľadajú smrť.
6 Arzaka duure deene tangari do, Dullu no kaŋ i ga tuti nda waasi, I ceecikoy kulu mo, buuyaŋ no i goono ga ceeci.
7Zkaza bezbožných odvlečie aj ich samých, lebo sa vzpečujú činiť súd.
7 Boro laaley toonye goy g'i ŋwa, Zama i wangu ka cimi ciiti te.
8Cesta zločinného muža je prevrátená; ale čo do čistého, toho skutok je spravedlivý.
8 Boro kaŋ gonda taali ga jare, A fonda ga siiri no gumo, Amma hanante ciine ra, a goyo ga kay hal a ma boori.
9Lepšie je bývať v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.
9 Boro ma goro lokoto ra jidan bisa boŋ ga bisa boro ma goro windi tafo ra wayboro sanni-boobo-koy banda.
10Duša bezbožného žiada zlé; jeho blížny nemá zľutovania v jeho očiach.
10 Boro laalo fundo ga yalla-yalla nda laala, A diyaŋ gaa a gorokasin si du gaakuri.
11Keď trescú posmievača, hlúpy múdreje, a keď poučujú múdreho, priberá známosti.
11 D'i na dondako gooji, I ga ye ka kande boro kaŋ sinda carmay laakal do. D'i na laakalkooni mo dondonandi, A ga bayray ta.
12Spravedlivý sa učí na dome bezbožníka, keď Bôh podvracia bezbožných vrhajúc ich do zlého.
12 Adilante ga laakal da boro laaley windi, A ga di kaŋ Rabbi go ga boro laaley bare ka gum hal i ma halaci.
13Ten, kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul kriku chudobného, bude tiež raz volať, ale nebude vyslyšaný.
13 Boro kaŋ na nga hanga daabu talka hẽeni se, Nga mo ga aniya ka hẽ, i si maa r'a mo.
14Dar v skrytosti krotí hnev a úplatný dar v lone krutú prchlivosť.
14 Nooyaŋ tugante ga futay kanandi, Me-daabu ganda ra mo ga dukuri kanandi.
15Spravedlivému je radosťou činiť súd, ale zkazou tým, ktorí páchajú neprávosť.
15 Farhã hari no adilante se a ma cimi ciiti te, Amma halaciyaŋ no goy laalo te-koy se.
16Človek, ktorý blúdi z cesty rozumnosti, bude odpočívať v shromaždení mŕtvych.
16 Boro kaŋ kamba fahamay fondo gaa ga du nangu buukoy jama ra.
17Ten, kto miluje veselosť, býva bedárom: ten, kto miluje víno a olej, nezbohatne.
17 Watay baako ga talka, Duvan* da ji baako mo si ciya arzakante.
18Výkupným za spravedlivého bude bezbožný, a namiesto úprimných bude ten, kto robí neverne.
18 Laalakoy ya fansa hari no adilante se, Amaana ŋwaako mo banandi no boro hanney se.
19Lepšie je bývať v pustej zemi ako so svárlivou ženou a mrzutou.
19 Boro ma goro saaji fimbi ra ga bisa boro ma goro nda wayboro kakawko, Kaŋ ga guutu mo.
20Vzácny poklad a olej je v príbytku múdreho; ale človek blázon ho pohlcuje.
20 Arzaka darzante da ji go no laakalkoyey nangoray ra, Amma boro kaŋ si caram ga arzaka gon.
21Ten, kto sa ženie za spravedlivosťou a za milosrdenstvom, najde život, spravedlivosť a slávu.
21 Boro kaŋ na adilitaray da suuji gana, Fundi nda adilitaray da beeray no a ga du.
22Múdry vyšiel hore do mesta hrdinov a zboril pevnosť, na ktorú sa nadejali.
22 Boro kaŋ gonda laakal ga hinkoyey kwaara cinaro kaaru, K'i gaabi deyaŋ haro zeeri.
23Ten, kto ostríha svoje ústa a svoj jazyk, ostríha svoju dušu od úzkostí.
23 Boro kaŋ na nga meyo da nga deena haggoy ga nga fundo hallasi taabi gaa.
24Pyšný človek nadutý, ktorého meno je posmievač, robí všetko v drzej pýche.
24 Boro kaŋ gonda boŋbeeray da fundi beeray, A maa ga ti dondako. Niine jareyaŋ futo no a ga goy d'a.
25Žiadosť leňocha zabije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť;
25 Hawfuno ibaayo no g'a wi, Zama a kambey wangu goy.
26každého dňa si dychtivo žiada; ale spravedlivý dáva a neskrblí.
26 A ga bini, a goono ga canse zaari me-a-me, Amma adilante wo ga no, a si boro ganji.
27Obeť bezbožných je ohavnosťou, čím viacej, keď ju donesie v nešľachetnosti!
27 Boro laalo sargayey ya fanta hariyaŋ no, Sanku fa saaya kaŋ a kand'ey da miila laalo.
28Lživý svedok zahynie, ale človek, ktorý čuje, bude hovoriť vždycky.
28 Tangari seedakoy ga halaci, Amma boro kaŋ ga maa ka gana, A ga hin ka salaŋ waati kulu.
29Bezbožný človek je tvrdý vo svojej tvári; ale úprimný uváži a upraví svoju cestu.
29 Boro laalo ga mo-koogay cabe, Amma adilante ga nga fonda tabbatandi.
30Neni múdrosti ani umnosti ani rady proti Hospodinovi.
30 Laakal, wala fahamay, wala saaware si no kaŋ ga gaaba nda Rabbi.
31Kôň je pripravený ku dňu boja; ale záchrana je Hospodinova.
31 I ga bari soola wongu hane se, Amma zaama teeyaŋo, Rabbi do no a ga fun.