1Dobré meno je viacej hodno ako veľké bohatstvo, a priazeň nad striebro a zlato.
1 Maa hanno ya suubanyaŋ hari no ka bisa duure boobo, Gomni mo bisa wura nda nzarfu.
2Bohatý a chudobný sa stretávajú; ten, ktorý ich všetkých učinil, je Hospodin.
2 Arzakante nda talka ga care kubay, Rabbi no k'i kulu te.
3Opatrný, keď vidí zlé, skryje sa; ale hlupáci prejdú a pykajú.
3 Boro kaŋ gonda laakal ga masiiba fonnay, a ma tugu, Amma saamo ga bisa ka koy ka taabi haŋ.
4Odplatou pokory a bázne Hospodinovej je bohatstvo, sláva a život.
4 Lalabu nda Rabbi humburkumay, I alhakko ya arzaka nda beeray da fundi no.
5Tŕnie a smečky sú na ceste prevrátenca; ten, kto ostríha svoju dušu, vzdiali sa od nich.
5 Karji nda hirrimi go no siirante fondo boŋ, Boro kaŋ na nga fundo haggoy ga mooru a gaa.
6Vyučuj mládenca podľa spôsobu jeho cesty; potom aj keď sa zostarie, neuchýli sa od nej.
6 Ma zanka biiri fondo kaŋ a ga gana ra, Baa waati kaŋ a zeen a s'a taŋ mo.
7Bohatý panuje nad chudobnými, a ten, kto si vypožičiava, je sluhom tomu, kto mu požičiava.
7 Duurekoy ga koytaray ŋwa talka boŋ, Garaw ŋwaako mo bannya no garaw danko se.
8Ten, kto rozsieva neprávosť, bude žať zkazu, a prút jeho prchlivosti bude mať koniec.
8 Boro kaŋ na laala duma ga mursay wi, A futa goobo mo ga gaze.
9Človek dobrotivého oka bude požehnaný, lebo dáva zo svojho chleba chudobnému.
9 Boro kaŋ gonda gomni miila ga du albarka, Zama nga ŋwaaro ra no a ga kaa ka no alfukaarey se.
10Zažeň posmievača, a vyjde s ním aj zvada, a prestane spor i hanba.
10 Ma dondako gaaray, kuta mo ga fun, Oho, yanje nda kayna mo ga ban.
11Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ.
11 Boro kaŋ ga ba bine hananyaŋ, A me sanni gaakuro sabbay se bonkooni ga te a se coro.
12Oči Hospodinove strážia známosť; ale prevracia reči toho, kto robí neverne.
12 Rabbi moy ga bayraykoy haggoy, Amma a ga boro kaŋ ga amaana ŋwa sanni zeeri.
13Leňoch hovorí: Lev je vonku, budem zabitý prostred niektorej z ulíc.
13 Hawfuno ga ne: «Muusu beeri go no taray, I g'ay wi fondey ra.»
14Ústa cudzích žien sú hlbokou jamou; na koho sa veľmi hnevá Hospodin, ten ta padne.
14 Waykuuru me ya guusu no kaŋ ga ku, Boro kaŋ Rabbi ga fanta no ga kaŋ a ra.
15Bláznovstvo je priviazané na srdci chlapca; prút kázne ho vzdiali od neho.
15 Saamotaray goono ga kunsum zanka bine ra, Amma goojiyaŋ goobu no g'a gaaray a se nangu mooro.
16Ten, kto utiskuje chudobného, aby rozmnožil svoje, a ten, kto dáva bohatému, robí to iba na nedostatok.
16 Boro kaŋ na alfukaaru toonye zama nga ma riiba ŋwa se, Da boro kaŋ na arzakante no, Jaŋay ra no i ga kokor.
17Nakloň svoje ucho a počuj slová múdrych a nastav svoje srdce mojej známosti.
17 Ma ni hanga jeeri ka maa sanney kaŋ gonda laakal, Ma ni laakal ye mo ay bayra gaa.
18Lebo to bude krásne a príjemné, keď ich budeš ostríhať vo svojom vnútri, keď budú pevne stáť spolu na tvojich rtoch.
18 Zama hari kaano no da ni n'i haggoy ni bina ra, D'i kulu goro ni meyo ra care banda.
19Aby bola tvoja nádej v Hospodinovi, oznamujem ti to dnes, tebe.
19 Zama ni deyaŋo ma goro Rabbi do, Woodin se no ay na ni bayrandi nd'ey hunkuna, Oho, hala nin bumbo.
20Či som ti nenapísal znamenitých vecí čo do rád a známosti?
20 Manti ay hantum ni se harey kaŋ ga boori ka bisa, Saawarey waney nda bayray waney,
21Aby som ti oznámil istotu pravdivých rečí, aby si odpoveďou doniesol zpät slová pravdy tým, ktorí by ťa poslali.
21 Zama ay ma ni bayrandi nda cimi sanni tabbatantey, Hala ni ma du ka cimi sanney ye borey kaŋ na ni donton se?
22Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, ani nedrť biedneho v bráne.
22 Ma si alfukaaru kom zama nga ya talka no, Ma si taabante mo kankam faada meyo gaa.
23Lebo Hospodin bude riešiť ich pravotu a vydrie dušu tým, ktorí im vydierajú.
23 Zama Rabbi ga faasa i se, A ga borey kaŋ g'i kom yaŋ din mo fundey kom.
24Nepriateľ sa s hnevivým človekom ani neobcuj s prchlivým mužom,
24 Ma si corotaray te da boro kaŋ bine ga waasu, Ma si hangasinay mo da futaykooni.
25aby si sa nenaučil jeho cestám a nevzal tak osídla svojej duši.
25 Zama ni ma si a te-goyey dondon, Ka du ni fundo se hirrimi.
26Nebuď medzi tými, ktorí sa zaručujú, medzi tými, ktorí ručia za dlhy.
26 Ma si goro yadda sambuyaŋ nookoy ra, Wala mo borey kaŋ yaŋ ga garaw sambuyaŋ yadda sambu.
27Ak nemáš čím zaplatiť, prečo má niekto vziať tvoju ložu zpod teba?
27 Da ni sinda banayaŋ hari, Ifo se no a ga ni daarijo kaa ni se ni cire?
28Neprenášaj dávnej medze, ktorú spravili tvoji otcovia.
28 Fari hirri seeda zeeno kaŋ ni kaayey sinji, Ma s'a ganandi.
29Vidíš muža, zbehlého v jeho práci? Postaví sa pred kráľmi; nepostaví sa pred nepatrnými.
29 Ni go ga di boro kaŋ gonda himma nga muraadey ra, wala? Bora din ga kay koyey jine, A si kay talkey jine bo.