1Keď sadneš jesť s panovníkom, dobre pozoruj toho, koho máš pred sebou,
1 Saaya kaŋ ni goono ga goro dabarikooni banda ŋwaari do, Ma laakal hal a ma boori nda haŋ kaŋ go ni jine.
2a prilož si nôž na svoj hrtan, ak si pažravý.
2 Da ni ya laakal zaaro no ŋwaari gaa, Ma zaama daŋ ni karra gaa.
3Nežiadaj jeho lakôt, lebo je to klamlivý pokrm.
3 Ma s'a laam'izey bini, Za kaŋ fafagay ŋwaari no.
4Neustávaj sa o to, aby si zbohatnul; od takej svojej rozumnosti upusť.
4 Ma si ni boŋ fargandi duure ceeciyaŋ ra, Ma si ni laakal sinji a gaa.
5Či by si dal zaletieť svojim očiam naň, na bohatstvo, ktorého čo nevidieť neni? Lebo je isté, že si spravilo krýdla jako krýdla orla, a odletuje k nebesiam.
5 Waati kaŋ ni na ni moy sinji a gaa, Kala fap! a daray! Zama haciika arzaka ga te fata nga boŋ se, Danga zeeban cine kaŋ ga tun ka deesi ka koy kala beene.
6Nejedz chleba závistného človeka ani nežiadaj jeho lakôt.
6 Ni ma si gunuwante ŋwaari ŋwa, Ma s'a laam'izey bini mo.
7Lebo jako smýšľa vo svojej duši, taký je; povie ti: Jedz a pi; ale jeho srdce nie je s tebou.
7 Zama danga mate kaŋ a goono ga miila nga bina ra, Yaadin mo no a go. A ga ne ni se: «Ma ŋwa, ma haŋ,» Amma a bina si ni gaa bo.
8Svoj kúsok, ktorý si zjedol, vyvrátiš a zmaríš svoje pekné slová.
8 Looma kaŋ ni ŋwa, ni g'a yeeri, Ni sanni kaana mo ma daray ni se.
9Nehovor pred bláznom, lebo pohŕdne rozumnosťou tvojich rečí.
9 Ma si salaŋ saamo hanga ra, Zama a ga donda ni sanney laakalo.
10Neprenášaj dávnej medze a nevchádzaj na pole sirôt.
10 Ma si fari hirri seeda zeeno ganandi, Ma si furo alatuumey farey ra mo.
11Lebo ich vykupiteľ je mocný; on bude riešiť ich pravotu s tebou.
11 Zama i Fansakwa ya gaabikooni no, A ga faasa i se ni gaa.
12Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!
12 Ma ni bina ye dondonandiyaŋ ceeciyaŋ gaa, Ma ni hangey mo ye bayray sanni maayaŋ gaa.
13Neunímaj kázne od chlapca; keď ho vyšľaháš prútom, nezomrie;
13 Ma si ni kambe candi ka fay da zanka goojiyaŋ, Zama baa ni n'a kar da goobu, a si bu bo.
14ty ho vyšľaháš prútom a jeho dušu vytrhneš z pekla.
14 M'a kar da goobu, k'a fundo faaba Alaahara gaa.
15Môj synu, ak bude tvoje srdce múdre, i moje srdce sa bude radovať.
15 Ay izo, da ni bina te laakal, Kulu ay bumbo bina mo ga maa kaani.
16A moje ľadviny budú plesať, keď budú tvoje rty hovoriť veci, ktoré sú pravé.
16 Oho, ay bina ga to da farhã, Saaya kaŋ ni meyo ga hayey kaŋ ga saba ci.
17Nech nezávidí tvoje srdce hriešnikom; ale radšej choď v bázni Hospodinovej celý deň.
17 Ni bina ma si canse zunubikooney gaa, Amma ni ma goro Rabbi humburkumay ra zaari me-a-me.
18Lebo ak je v budúcnosti nejaká odmena, tvoje očakávanie nebude vyťaté.
18 Zama haciika a gonda alhakku, Ni beeja si fun mo.
19Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovno cestou.
19 Ya ay izo, ma maa, ma te laakal mo, Ma ni bina daŋ fonda gaa.
20Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa;
20 Ma si goro baji hankoy game ra, Wala borey kaŋ laakal ga zaaru ham ŋwaari gaa,
21lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.
21 Zama borey kaŋ ga bugu nda ngey kaŋ laakal ga zaaru ŋwaari gaa wo, I ga aniya ka talka, Dusungu mo ga boro daabu nda zaara-zaara.
22Poslúchaj svojho otca, toho, ktorý ťa splodil, a nepohŕdni, keď sa zostarie, svojou matkou.
22 Ma hanga jeeri ni baaba kaŋ na ni hay se, Ma si donda ni nya waati kaŋ a zeen.
23Kúp si pravdu a nepredaj jej, múdrosť, kázeň a rozumnosť.
23 Ma cimi day, ma s'a neera, Oho, nga nda laakal, da dondonandiyaŋ, da fahamay.
24Radosťou plesá otec spravedlivého, a ten, kto splodil múdreho, raduje sa mu.
24 Adilante baaba ga farhã gumo, Bora mo kaŋ na zanka laakalkooni hay ga du farhã a do.
25Nech sa raduje tvoj otec i tvoja mať, a nech plesá tá, ktorá ťa porodila.
25 Naŋ ni nya da ni baaba ma maa kaani, Waybora kaŋ na ni hay, ma naŋ a ma farhã.
26Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty.
26 Ay izo, m'ay no ni bina, Naŋ mo ni bina ma maa ay fondey kaani.
27Lebo smilnica je hlbokou jamou a úzkym hrdlom studnice cudzozemka.
27 Zama waykuuru ya goota no kaŋ ga guusu, Kaaruwa mo day kankamante no.
28Áno, úkladí jako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, ktorí robia neverne.
28 Oho, a ga lamba danga kosarayko, A ga amaana ŋwaakoy baabandi Adam-izey game ra.
29Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zamhlenosť očí?
29 May no goono ga te: «Way! Way!» May no ga ne: «Kaari!» May no ka gonda yanje? May no goono ga guutu? May no bora kaŋ gonda maray-marayyaŋ kaŋ sinda sabaabu? May no ka bara nda mo ciray-ciray yaŋ?
30Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne, tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno.
30 Kala ngey, borey kaŋ ga gay duvan* haŋyaŋ do, Ngey kaŋ ga duvan margante ceeci.
31Nehľaď na víno, že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom.
31 Ma si duvaŋo guna saaya kaŋ a te iciray, Saaya kaŋ a ga boosu gaasiya ra, Saaya kaŋ a ga zulli nda kaani.
32Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek.
32 A bananta a ga nama danga gondi, A ga hay danga gazama.
33Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci.
33 Ni moy ga hari yawyaŋ guna, Ni bina mo ga hari siiroyaŋ ci.
34A budeš ako ten, ktorý ležiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara.
34 Oho, ni ga ciya danga boro kaŋ goono ga kani teeku bindi ra, Wala boro kaŋ kani hi daabuley yollo boŋ beene.
35Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať.
35 Ni ga ne, «I n'ay kar, amma ay mana maa doori. I n'ay soote-soota, ay mana maray mo. Waati fo no ay mo ga hay? Ay ma ye k'a ceeci koyne hala hõ.»