1Nezáviď zlým ľuďom ani si nežiadaj byť s nimi.
1 Ma si canse boro laaley gaa, Ma si anniya ka goro i banda.
2Lebo ich srdce myslí na zkazu, a ich rty hovoria trápenie.
2 Zama i biney goono ga toonye dabariyaŋ te no, I meyey mo goono ga hasaraw hariyaŋ fakaaray.
3Múdrosťou sa buduje dom a umnosťou sa upevňuje,
3 Laakal do no boro ga windi cina, Fahamay do mo no i g'a sinji.
4a známosťou sa naplňujú komory všelijakým majetkom, drahým a krásnym.
4 Bayray do mo no i ga fu-izey toonandi nda arzaka kulu kaŋ gonda darza, Kaŋ yaŋ ga kaan mo.
5Múdry muž je silný, a človek známosti upevňuje moc.
5 Laakalkooni gonda gaabi, Oho, boro kaŋ gonda bayray ga tonton da gaabi.
6Lebo múdrym riadením budeš viesť vojnu, a záchrana je vo množstve radcov.
6 Zama laakal saaware do no ni ga ni wongo te, Saawarekoy jama ra zaama go no.
7Privysokými sú bláznovi cesty múdrosti; v bráne neotvorí svojich úst.
7 Laakal go beene, a bisa saamo hina, A si nga me fiti faada meyey ra mo.
8Kto zamýšľa urobiť zlé, toho nazovú zlomyseľným.
8 Boro kaŋ ga laala dabari te, borey ga ne a se zambante.
9Myseľ bláznovstva je hriech, a ohavnosťou je ľuďom posmievač.
9 Laakal-jaŋay dabarey teeyaŋ ya zunubi no, Dondako mo ya fanta hari no borey se.
10Ak budeš malátny v deň súženia, obmedzená bude tvoja sila.
10 Da ni gaa ga yay kankami zaari ra, Ni gaabo ya ikayna fo no.
11Vytrhuj tých, ktorí sú jatí na smrť, a tých, ktorí sa potácajú na zabitie. Či by si sa azda zdržal?
11 Ma borey kaŋ yaŋ i go ga konda buuyaŋ do faaba, Ngey kaŋ yaŋ ga tatanji ka koy wiyaŋ do mo, Kala ni m'i gaay.
12Keby si povedal: Hľa, nevedeli sme o tom, či azda ten, ktorý zpytuje srdcia, nerozumie? A ten, ktorý strežie tvoju dušu, vie a odplatí človekovi podľa jeho skutku.
12 Da ni ne: «A go, iri mana woodin bay.» Manti biney neesiyaŋ Koyo go ga laakal? Ni fundo kurukwa mo, a mana bay no? A si bana boro kulu se nga goyo alhakku no?
13Jedz, môj synu, med, lebo je dobrý, a samotečený med je sladký tvojemu ďasnu.
13 Ay izo, ma yu ŋwa, zama a ga boori. Yu fanta haro mo ga kaan ni meyo ra.
14Tak vedz, je múdrosť tvojej duši; ak ju najdeš, bude ti v budúcnosti odmena, a tvoje očakávanie nebude vyťaté.
14 Yaadin cine no ni ma bay kaŋ laakal ga bara ni fundo se. Da ni n'a gar, suba hanno go no, Hay kulu si ni beeja kaa ni se mo.
15Neúklaď, bezbožný, príbytku spravedlivého a nekaz miesta, na ktorom sa kladie v pokoji.
15 Ya nin, boro laalo, Ma si gum ka lamba adilante nangora se, Ni ma si a fulanzamyaŋo do halaci mo.
16Lebo i keď sedem ráz padne spravedlivý, predsa povstane; ale bezbožníci klesajú vo zlom.
16 Zama adilante ga kaŋ sorro iyye, A ga ye ka tun koyne, Amma masiiba ga boro laalo zeeri.
17Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce,
17 Ma si farhã da ni ibara kaŋ, Ni bina mo ma si maa kaani d'a kati.
18aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.
18 Zama Rabbi ma si di, a ma dukur mo, A ma bare ka fay da nga bine tuna a boŋ.
19Nehnevaj sa na zlostníkov; nezáviď bezbožným.
19 Ma si ni bina taabandi goy laalo teekoy sabbay se, Ma si canse boro laaley gaa mo.
20Lebo zlý nemá v budúcnosti nijakej odmeny; svieca bezbožných zhasne.
20 Zama boro laalo sinda suba hanno, I ga boro laalo fitilla wi mo.
21Boj sa Hospodina, môj synu, i kráľa a s tými, ktorí ináče smýšľajú, sa nepleť.
21 Ay izo, ma humburu Rabbi, da bonkooni mo, Ma si hangasinay da ngey kaŋ ga bara-ne-bara-ne.
22Lebo náhle povstane ich zkaza, a pomsta ich oboch, kedy dohrmí, kto zná?!
22 Zama i masiiba ga kaa korab! folloŋ. May no ga bay halaciyaŋ kaŋ ihinka kulu ga kande?
23I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.
23 Sanni woone yaŋ mo laakalkooney wane yaŋ no. Baar'a-baar'a si boori ciiti do.
24Kto hovorí bezbožnému: Si spravedlivý, toho budú preklínať ľudia, zúrivo sa budú na neho hnevať národy.
24 Boro kaŋ ne boro laalo se: «Nin wo adilante no,» Dumey g'a laali, kundey g'a fanta.
25Ale tým, ktorí karhajú, to bude krásnym, a prijde na nich požehnanie dobrého.
25 Amma ngey kaŋ ga deeni a gaa, Woodin ga boori. Albarka hanno mo ga zumbu i gaa.
26Bozkáva rty, kto odpovedá pravé slová.
26 Nga kaŋ ga tu da mate kaŋ ga saba ga hima baakasinay sunsumyaŋ da me-kuurey.
27Priprav svoju prácu vonku a prihotov si ju na poli a potom budeš budovať svoj dom.
27 Ma ni goyo soola taray, Ma soola ni boŋ se mo fari ra, Kokor banda mo ma ni windo cina.
28Nebuď svedkom proti svojmu blížnemu, bez príčiny, a čo by si azda navádzal a klamal svojimi rtami?
28 Ma si goro seeda ni gorokasino boŋ daliili kulu si, Ni ga ba ni ma fafagay te da ni meyo, wala?
29Nepovedz: Ako mi urobil, tak i ja urobím jemu; odplatím človekovi podľa jeho skutku.
29 Ma si ne: «Kal ay ma te a se mate kaŋ cine a te ay se, Ay ga bora bana nga goyo boŋ.»
30Išiel som popri poli lenivého muža a popri vinici človeka bez rozumu.
30 Ay na hawfuno fari fonda gana, Boro kaŋ sinda laakal reyzin* kalo no ay casu.
31A hľa, všetko to bolo porastené prhľavou, jeho povrch bol pokrytý bodliakmi, a jeho kamenná ohrada bola zborená.
31 A go, a kulu goono ga daabu nda karji, A batama go ga daabu nda ganda karji, A tondi windo mo kaŋ.
32A ja vidiac to priložil som svoje srdce, videl som a vzal som si naučenie.
32 Saaya din ay guna, ay laakal mo hal a boori, Ay di, woodin n'ay gooji mo.
33Len trochu pospať, trochu podriemať, trochu založiť ruky, poležať si,
33 A cindi jirbi kayna jina, A cindi dusungu kayna, A cindi kambe koliyaŋ kayna hala ni ma jirbi,
34a prijde pozvoľna tvoja chudoba a tvoja núdza jako ozbrojenec.
34 Yaadin cine gaa no talkataray ga kaa ni gaa danga kosarayko, Ni jaŋa mo ga kaa danga wongaari.