¹A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej,

¹Hi ngata Kaisarea, ria hadua tomane, hanga' -na Kornelius. Kornelius tohe'ei, pangka' -na kapitee to mpohawai' ha'atu tantara to Roma hi rala hampo'emaa' to rahanga' "Tantara Italia."

²nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien

²Bela-i to Yahudi, aga mengkoru mpu'u-i hi Pue' Ala, pai' hira' hantinaa-ra mepue' hi Alata'ala. Wori' doi nawai' -raka to Yahudi to kabu, pai' tida-i mosampaya hi Alata'ala.

³a vždy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Božieho, že vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius!

³Rala-na ha'eo, ba jaa tolu libe eo wae, mopangila-i Kornelius. Hi rala pangila-na toe, monoto lia nahilo hadua mala'eka Pue' mehupa' pai' mpokio' -i, na'uli': "Kornelius!"

⁴A on pozrel upreným hlasom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almužny vstúpily na pamäť pred Bohom.

⁴Me'eka' -i Kornelius mponaa mala'eka toei. Metompoi' -i: "Napa-die Pue'?" Na'uli' mala'eka toei: "Goe' -i Alata'ala mpo'epe posampaya-nu, pai' na'inca kamanara-nu mpotulungi tokabu.

⁵A tak teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter.

⁵Wae-pi, hubui tauna hilou hi Yope mpali' hadua tauna to rahanga' Simon Petrus, pai' kio' -i tumai.

⁶Ten pohostíni u nejakého Šimona, koželuha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť.

⁶Po'ohaa' -na mohu' hi wiwi' tahi', hi tomi hadua topobago rewa kuliba, Simon wo'o hanga' -na."

⁷A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného pobožného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕžali,

⁷Kamalai-na mala'eka to mpololitai-i toe, Kornelius mpokio' rodua pahawaa' -na pai' hadua tantara sarumakaa-na. Tantara sarumakaa-na toe, to mengkoru wo'o-i-hawo hi Pue' Ala.

⁸a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy.

⁸Kornelius mpo'uli' -raka napa to lako' nahilo we'i hi rala pangila-na, pai' nahubui-ra hilou hi Yope mpopali' Petrus.

⁹A druhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny.

⁹Kamepulo-na, bula-ra hi lengko ohea-pidi to rahubui toera, kamohu' -ra hi Yope, Petrus wo'o-hawo ngkahe' hilou hi pengkawinaraa to hi lolo tomi to molempe ata' -na, hilou mosampaya.

¹⁰A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrženie,

¹⁰Neo' tebua' -mi eo-na, mo'oro' -imi doko' ngkoni'. Jadi', bula-na mpeka'au kataha' koni', muu-mule' ria pangila-na.

¹¹a videl nebo otvorené, a že sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem,

¹¹Hi rala pangila-na toe, mpohilo-i langi' tebea pai' ria to hewa kumu' to mowela' ratoe hi opo' huno-na pai' ra'ulu tumai hi tana'.

¹²v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo:

¹²Hi rala kumu' to ra'ulu toe, mparanyalaa binata, ria omea: to opo' witi' -na, to menyolo, hante danci wo'o.

¹³A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz!

¹³Oti toe, na'epe Petrus ria to mpololitai-i, na'uli' -ki: "Ee Petrus! Mai-moko, sumale' -ramo binata toera lau, pai' nukoni'."

¹⁴A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého.

¹⁴Na'uli' Petrus: "Uma-e' Pue'! Ko'ia ria kukoni' to rapalii' ba to ra'uli' babo' ntuku' ada agama-kai."

¹⁵A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté!

¹⁵Na'uli' tena topololita toei mpo'uli' -ki Petrus: "Napa to na'uli' Alata'ala lompe', neo' nu'uli' iko babo'."

¹⁶A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba.

¹⁶Pangila toe tolu ngkani nahilo, pai' oti toe, te'ore' nculii' -mi kumu' toe hilou hi langi'.

¹⁷A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, mužovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne.

¹⁷Ngkai ree, ingu' -imi Petrus mpopekiri ba napa batua-na pangila to lako' nahilo toe. Bula-na mopekiri-pidi, rata-ramo suro Kornelius hi ngata Yope. Mepekune' -ra hi pue' ngata kahiapa-na tomi Simon. Ratudo' -raka tomi to rapali' pai' hilou-ramo mokore hi wobo' wala,

¹⁸A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter?

¹⁸pai' -ra mepekune', ra'uli': "Ba ria hi rehe'i hadua torata to rahanga' Simon Petrus?"

¹⁹A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja mužovia ťa hľadajú.

¹⁹Bula-na mopekiri-pidi Petrus, Inoha' Tomoroli' mpo'uli' -ki hewa toi: "Epe pe'! Ria tolu tauna tumai mpali' -ko.

²⁰Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretože som ich ja poslal.

²⁰Pesahui mana'u. Neo' morara' nono-nu mpotuku' -ra, apa' Aku' -hana to mpohubui-ra."

²¹Keď potom sišiel Peter za mužmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli?

²¹Jadi', pana'u-nami Petrus ngkai tomi pai' na'uli' -raka to lako' rata toera: "Aku' -mile to nipali' -e. Napa-di to nipali' -kae?"

²²A oni povedali: Stotník Kornelius, muž, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý židovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba.

²²Ratompoi': "Kai' tohe'i, napowiwi Kapitee Kornelius. Hi'a toe, tauna to monoa' ingku-na. Mengkoru-i hi Alata'ala, pai' -i rabila' hawe'ea to Yahudi. Hadua mala'eka Pue' mpohubui-i mpokio' -ko hilou hi tomi-na, bona na'epe ba napa to nu'uli' -ki."

²³Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy.

²³Petrus mpo'uli' -raka suro Kornelius toera: "Turu rei-tamo ulu hamengi." Turu mpu'u-ramo hamengi hi ree. Kamepulo-na, me'ongko' mpu'u-imi Petrus mpotuku' -ra hilou hi ngata Kaisarea. Pai' ria wo'o ba hangkuja dua ompi' hampepangalaa' ngkai Yope hilou dohe-ra.

²⁴A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov.

²⁴Hamengi-ra hi lengko ohea pai' lako' rata-rada hi Kaisarea. Karata-ra hi ria, mpolia' morumpu-ramo Kornelius hante posantina-na mpopea Petrus. Ria wo'o tongki-na pai' bale-na to nakio' morumpu hi tomi-na.

²⁵A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa.

²⁵Jadi', karata-na Petrus hi tomi Kornelius, mehompo-imi Kornelius ngkai tomi hilou mpotomu-i. Motingkua' -i hi nyanyoa Petrus mponyompa-i.

²⁶Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek.

²⁶Aga Petrus mpotagi-i, na'ore' -i nculii' pai' na'uli' -ki: "Neo' -hawo wae! Mokore-moko. Aku' manusia' wo'o-a-wadi-kuwo, hewa iko."

²⁷A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli.

²⁷Bula-na Petrus mpololitai-i, mesua' -ramo hi rala tomi. Nahilo-hawo Petrus, wori' -mi tauna himuhu.

²⁸A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Židovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, že je obecný alebo nečistý.

²⁸Na'uli' Petrus mpo'uli' -raka: "Ni'inca moto-le, ntuku' atura agama-kai, kai' to Yahudi uma ma'ala mposigalo-kokoi tauna to bela-koi to Yahudi ba mesua' hi rala tomi-ni. Aga Alata'ala mpakanoto-ka hi rala pangila-ku wengi, ka'uma-na ria manusia' to babo' ntuku' ada agama ba to rapalii' mposigalo-raka.

²⁹Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa?

²⁹Toe pai' kanikio' -ku tumai, uma-a leba' motance. Jadi', hewa toe lau, doko' ku'inca ba napa pai' nikio' -a tumai."

³⁰A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom

³⁰Na'uli' Kornelius: "Tolu mengi to liu, ba hewa jaa toe-mi lau, bula-ku mosampaya hi tomi-ku jaa tolu libe eo, ria ncorobaa hadua tomane mokore hi nyanyoa-ku. Pohea-na meringkila' -damo.

³¹a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almužny sa spomenuly pred Bohom.

³¹Na'uli' tauna toei mpo'uli' -ka: `Kornelius, Alata'ala mpo'epe posampaya-nu pai' na'inca kamanara-nu.

³²Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koželuha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko.

³²Wae-pi, hubui tauna hilou hi ngata Yope mpokio' tauna to rahanga' Simon Petrus. Po'ohaa' -na mohu' hi wiwi' tahi', hi tomi Simon topobago rewa kuliba.'

³³nuž tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, že si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Božou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána.

³³Toe pai' kupesahui mpotuma tauna tilou mpokio' -ko. Hiaa' lompe' mpu'u nono-nu, baa' he'i-madakoe. Jadi' hewa toe lau, morumpu-makai hi rehe'i natiroi Alata'ala, doko' mpo'epe hawe'ea to nahubui-koko Alata'ala mpo'uli' -kakai."

³⁴Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu,

³⁴Na'uli' Petrus: "Wae lau monoto mpu'u-mi ku'inca, Alata'ala uma mpelence tauna.

³⁵ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu.

³⁵Hema-hema to mengkoru hi Hi'a pai' to monoa' kehi-ra, bate natarima-ra, pai' uma napoposisala ba to'apa-ra.

³⁶Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -,

³⁶Toi-mi kareba to naparata Alata'ala hi kai' to Yahudi, kareba to mpakanoto ohea-na bona posidaia' Alata'ala hante manusia' ma'ala jadi' lompe' nculii' hante petolo' -na Yesus Kristus. Yesus toei, Pue' hawe'ea manusia'.

³⁷vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján,

³⁷Tantu ni'inca moto-mi kajadia' to jadi' hobo' hi tana' to Yahudi. Pontepu'ua-na hi Galilea ka'oti-na Yohanes mponiu' tauna to medea ngkai jeko' -ra.

³⁸o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.

³⁸Ni'inca wo'o tutura Yesus to Nazaret. Alata'ala mpopelihi-i pai' mpowai' -i Inoha' Tomoroli' pai' baraka'. Hiapa pomakoa' -na hi tana' to Yahudi, nababehi to lompe', pai' napaka'uri' hawe'ea tauna to nakuasai Magau' Anudaa', apa' Alata'ala mpodohei-i.

³⁹A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo.

³⁹Kai' tohe'i-mi to mpohilo hawe'ea to nababehi hi tana' to Yahudi duu' rata hi ngata Yerusalem. Ka'omea-na, rapatehi-i, rapaku' hi kaju parika'.

⁴⁰Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil,

⁴⁰Aga hi eo katolu-na, Alata'ala mpotuwu' -i nculii' pai' mpopohiloi-i hi manusia'.

⁴¹nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych.

⁴¹Aga uma hi hawe'ea tauna, muntu' hi kai' to napelihi ami' -mi Alata'ala jadi' sabi' -na. Ka'oti-na Yesus tuwu' nculii', nginu pai' ngkoni' moto-kai dohe-na.

⁴²A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych.

⁴²Nahubui-kai mpokeni Kareba Lompe' hi hawe'ea tauna, pai' mposabii' Kahi'a-na mpu'u-mi to napelihi Alata'ala jadi' Topobotuhi hi hawe'ea manusia', lompe' to tuwu' -pidi lompe' to mate-mi.

⁴³Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.

⁴³Hawe'ea nabi owi mpotompo'wiwi-i, ra'uli': hema-hema to mepangala' hi Yesus, jeko' -ra ra'ampungi sabana petolo' -na."

⁴⁴A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo.

⁴⁴Bula-na mololita-pidi Petrus, hompo-mi Inoha' Tomoroli' mpokahompoi hawe'ea tauna to mpo'epe lolita-na.

⁴⁵Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha;

⁴⁵Konce omea-ramo to Yahudi topepangala' hi Yesus to mpodohei Petrus ngkai Yope, apa' tauna to bela-ra to Yahudi mporata Inoha' Tomoroli' wo'o-ramo-rawo.

⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter:

⁴⁶Monoto-mi kamporata-ra Inoha' Tomoroli', apa' mololita-ra hante basa to nawai' -raka Inoha' Tomoroli', mpo'une' -une' Alata'ala. Ngkai ree, na'uli' -mi Petrus:

⁴⁷Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my?

⁴⁷"Hilo pe'. Tauna toera lau, mporata-ramo Inoha' Tomoroli' hibalia hewa to jadi' hi kita'. Jadi', hema-koi to daho' mpotagi-ra? Bate kana raniu' wo'o-ramo-rawo jadi' topetuku' Yesus!"

⁴⁸A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.

⁴⁸Toe pai' Petrus mpohubui-ra hira' Kornelius bona raniu' mpokahangai' hanga' Yesus Kristus. Oti toe, Kornelius pai' doo-na merapi' hi Petrus bona mo'oha' -i ulu dohe-ra ba hangkuja mengi.