¹Potom počuli apoštolovia a bratia v Judsku, že i pohania prijali slovo Božie.

¹Ngkai ree, suro Pue' Yesus hante ompi' -ompi' hampepangalaa' to hi tana' Yudea mpo'epe karia-ra to bela-ra to Yahudi mpotarima wo'o-ramo-rawo Lolita Alata'ala.

²A keď prišiel Peter hore do Jeruzalema, súdili sa s ním tí, ktorí boli z obriezky,

²Toe pai' karata-na Petrus hi Yerusalem, ba hangkuja dua to Yahudi topepangala' hi Yesus mposalai' -i,

³a vraveli: Vošiel si k neobrezaným mužom a jedol si s nimi.-

³ra'uli' -ki: "Napa pai' mesua' -ko-kona hi tomi tauna to babo' ntuku' ada agama-ta, pai' ngkoni' wo'o-ko-kona dohe-rae?"

⁴A Peter započal a vyložil im všetko radom a povedal:

⁴Ngkai ree, Petrus mpotutura-raka hawe'ea to jadi' ngkai lomo' -na, na'uli':

⁵Ja som bol v meste Joppe a modlil som sa a videl som vo vytržení videnie, akúsi sostupujúcu nádobu jako veliký obrus, spúšťajúci sa za štyri rohy z neba, a prišla až ku mne,

⁵"Bula-ku mosampaya hi ngata Yope, muu-mule' molinga' -a pai' ria pangila-ku. Hi rala pangila-ku toe, kuhilo kumu' to mowela', ratoe hi opo' huno-na pai' ra'ulu tumai ngkai langi' hompo hi ncori-ku.

⁶do ktorej keď som dobre pozrel, pozoroval som a videl štvornohé zvieratá zemské i divú zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo.

⁶Kukamata ihi' -na, kuhilo-kuwo wori' nyala binata to opo' witi' -na, binata to me'ila, binata to menyolo, pai' nte danci wo'o.

⁷A počul som i hlas, ktorý mi hovoril: Vstaň, Petre, bi a jedz!

⁷Ngkai ree, ku'epe to mpololitai-a, na'uli' -ka: `Petrus, mokore-moko, sumale' -ramo pai' nukoni'.'

⁸A povedal som: Nijakým činom, Pane, lebo nikdy nevošlo do mojich úst nič obecného alebo nečistého.

⁸"Kutompoi': `Uma-e' Pue'! Ko'ia ria hangkania kukoni' binata to rapalii' ba to babo' ntuku' ada agama-kai.'

⁹A hlas mi po druhé odpovedal z neba: Toto, čo Bôh očistil, ty nemaj za obecné!

⁹"Ku'epe tena lolita tohe'e mpo'uli' -ka: `Napa to na'uli' Alata'ala lompe', neo' nu'uli' iko babo'.'

¹⁰A to sa stalo tri razy, a zase to bolo všetko vytiahnuté hore do neba.

¹⁰Tohe'e kuhilo tolu ngkani, pai' te'ore' nculii' -mi hilou hi langi'.

¹¹A hľa, v tú istú chvíľu traja mužovia sa dostanovili k domu, v ktorom som bol, poslaní ku mne z Cezáree.

¹¹"Nto'u toe wo'o-hawo, rata-mi tolu tauna hi tomi po'ohaa' -ku. To tolu toera, tauna to bela-ra to Yahudi to rahubui ngkai ngata Kaisarea hilou hi Yope mpopali' -a.

¹²A Duch mi povedal, aby som išiel s nimi a nič nepochyboval, a išli so mnou aj títo šiesti bratia, a tak sme vošli do domu muža,

¹²Inoha' Tomoroli' mpo'uli' -ka: `Petrus, neo' morara' nono-nu mpotuku' tauna toera.' Jadi', hilou mpu'u-ama dohe-ra. Pai' ria moto sabi' -ku hi rehe'i, apa' ompi' -ta to ono toera mai mpodohei-a hilou hi Kaisarea. Karata-kai hi tomi Kornelius, mesua' -makai hi rala-na.

¹³a rozprával nám, ako videl anjela vo svojom dome, ktorý sa postavil pred ním a povedal mu: Pošli do Joppy niekoľko mužov a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter,

¹³Kornelius mpotutura-kakai kampohilo-na hadua mala'eka mehupa' hi tomi-na to mpo'uli' -ki: `Hubui tauna hilou hi Yope mpopali' hadua tomane to rahanga' Simon Petrus bona tumai-i.

¹⁴a ten ti bude hovoriť slová, ktorými budeš spasený ty aj celý tvoj dom.

¹⁴Hi'a mpai' to mpoparata-koko kareba to mpokeni kalompea' hi iko, duu' -na hi hawe'ea tauna ihi' tomi-nu.'

¹⁵A v tom, keď som ja započal hovoriť, sostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku,

¹⁵"Jadi', bula-ku mpololitai-ra-pidi, hompo-mi Inoha' Tomoroli' mpokuasai-ra, hibalia hewa to jadi' hi kita' to Yahudi lomo' -na.

¹⁶a rozpamätal som sa na slovo Pánovo, jako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.

¹⁶Ngkai ree, kukiwoi-mi lolita Pue' to mpo'uli': `Yohanes meniu' hante ue, aga koi' mpai' raniu' hante Inoha' Tomoroli'.'

¹⁷Ak im tedy dal Bôh ten istý dar ako nám, uverivším na Pána Ježiša Krista, ktože som bol ja, aby som bol mohol zabrániť Bohu?

¹⁷Jadi', ompi' -ompi', monoto-mi Alata'ala mpowai' Inoha' Tomoroli' hi hira' to bela-ra to Yahudi, hibalia hewa to nawai' -taka kita', sabana pepangala' -ta hi Pue' Yesus Kristus. Jadi', hema rahi-a aku' toi-e, pai' daho' -a mpolawa' patuju Alata'ala?"

¹⁸A keď to počuli, umĺkli a oslavovali Boha a hovorili: Tedy aj pohanom dal Bôh pokánie na život.

¹⁸Kara'epe-na toporumpu toera lolita Petrus, rabahakai-mi mposalai' -i. Mpo'une' Alata'ala lau-ramo, ra'uli': "Ane wae-tano, natarima moto-ra-rawo Alata'ala tauna to bela-ra to Yahudi, napalogai-ra medea ngkai jeko' -ra duu' -na mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na."

¹⁹A tak tí, ktorí sa rozpŕchli pre súženie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli až do Fenície a na Cyprus a do Antiochie nehovoriac nikomu slova jedine Židom.

¹⁹Jadi', ntepu'u ngkai karapatehi-na Stefanus, topetuku' Yesus hi Yerusalem rabalinai', pai' wori' -ramo to metibo' hilou hi ngata doo, alaa-na pahawu' -hawu' -ramo. Ria-ra to rata hi tana' Fenisia, ria wo'o-ra to loha hi tana' Siprus pai' hi ngata Antiokhia. Hiapa kahilouaa-ra, mpoparata-ra Lolita Pue' Ala, aga muntu' hi to Yahudi-wadi.

²⁰A boli z nich niektorí mužovia Cyprania a Cyréňania, ktorí prijdúc do Antiochie hovorili aj hellenistom zvestujúc im Pána Ježiša.

²⁰Jadi' ngkai ree, ria wo'o-ra-rawo to mepangala' hi Yesus to ngkai tana' Siprus pai' Kirene. Ngkai hira' toe, ria to hilou hi ngata Antiokhia mpokeni Kareba Lompe' hi tauna to bela-ra to Yahudi, mpo'uli' -raka Kayesus-na Pue'.

²¹A ruka Pánova bola s nimi, a uveril veľký počet duší a obrátil sa k Pánovi.

²¹Baraka' Pue' ria dohe-ra, pai' alaa-na wori' -ramo to Antiokhia mepangala' pai' mpotonu katuwu' -ra hi Pue'.

²²A dopočula sa o tom cirkev v Jeruzaleme, a vyslali Barnabáša, aby prešiel až do Antiochie,

²²Jadi', topetuku' Yesus to hi Yerusalem, mpo'epe wo'o-ra napa to jadi' hi Antiokhia toe. Toe pai' Barnabas rahubui hilou hi Antiokhia.

²³ktorý, keď prišiel a uvidel tú milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby v predsavzatí srdca zotrvali verní Pánovi,

²³Karata-na Barnabas hi ria, goe' lia-mi nono-na, apa' nahilo kabohe pegane' Alata'ala mpogane' tauna to mepangala' hi Yesus toera. Jadi', Barnabas mporohoi nono-ra pai' na'uli' -raka bona tida-ra mpotuku' Pue' Yesus hante nono mpu'u.

²⁴pretože bol dobrý muž a plný Svätého Ducha a viery. A veliký zástup bol pridaný Pánovi.

²⁴Barnabas toei, tauna to lompe' nono-na. Nakuasai-i Inoha' Tomoroli' pai' moroho pepangala' -na. Toe pai' wori' tena to Antiokhia mepangala' hi Pue'.

²⁵Potom odišiel Barnabáš do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, doviedol ho do Antiochie.

²⁵Oti toe, hilou-imi Barnabas hi ngata Tarsus mpopali' Saulus.

²⁶A stalo sa tak, že sa celý rok schádzali v tamojšom sbore a učili veľký zástup, a stalo sa aj to, že v Antiochii najprv nazvali učeníkov kresťanmi.

²⁶Wae kanarua' -na, napo'ema' -imi hilou hi Antiokhia. Barnabas pai' Saulus, tida-ra hi Antiokhia hampae kahae-na, morumpu ncuu-ra hante topepangala' hi Pue' Yesus to hi ria, pai' -ra mpotudui' wori' tauna. Hi Antiokhia toe-mi lomo' -na topetuku' Yesus rahanga' to Kristen.

²⁷A v tých dňoch boli prišli proroci z Jeruzalema do Antiochie.

²⁷Nto'u toe wo'o, ba hangkuja dua to Kristen ngkai Yerusalem rata hi Antiokhia. To Kristen toera, paka' nabi apa' ria pakulea' -ra mpohowa' lolita Alata'ala.

²⁸A jeden z nich, ktorému bolo meno Agabus, vstal a predzvestoval znakmi skrze Ducha, že bude veľký hlad po celej zemi, ktorý aj potom bol za cisára Klaudia.

²⁸Hadua ngkai tauna toera, hanga' -na Agabus. Mokore-i pai' hante petete' Inoha' Tomoroli' nalowa ami' -mi karia-na mpai' oro' bohe hi humalili' Kamagaua' Roma. (Oro' toe madupa' mpu'u-mi nto'u poparenta-na Magau' Klaudius hi Roma.)

²⁹A z učeníkov, jeden každý z nich, si zaumienili, že podľa toho, jako je ktorý zámožný, pošlú cieľom služby podporu bratom, ktorí bývajú v Judsku,

²⁹Mpo'epe toe, mohawa' -ramo topetuku' Yesus hi Antiokhia doko' mpotulungi ompi' hampepangalaa' -ra to hi tana' Yudea. Jadi', butu-butu dua-ra mpowai' doi ntuku' pakulea' -ra,

³⁰čo aj urobili pošlúc to na starších po Barnabášovi a po Saulovi.

³⁰pai' doi tohe'e rarumpu. Oti toe, Barnabas pai' Saulus rasarumaka mpokeni doi toe hilou hi pangkeni topetuku' Yesus hi Yerusalem.