¹V tom čase priložil kráľ Heródes ruky trápiť niektorých z cirkvi

¹Nto'u toe wo'o, Magau' Herodes Agripa ntepu'u mpobalinai' ba hangkuja dua topepangala' hi Pue' Yesus.

²a zabil Jakoba, brata Jánovho, mečom.

²Ngkai hawa' -na toe, Yakobus ompi' -na Yohanes rasumale'.

³A keď videl, že sa to ľúbilo Židom, umienil si zajať ešte i Petra - a boly to dni nekvasených chlebov -,

³Kanahilo-na Herodes to Yahudi mpokono babehia-na toe, natampai tena: nahubui tauna mpohoko' Petrus. Tohe'e jadi' nto'u eo bohe to Yahudi to rahanga' Posusa' Roti to Uma Raragii.

⁴ktorého aj chytil a vsadil do žalára oddajúc ho štyrom štvorkám vojakov, aby ho strážili, chcúc ho po Veľkej noci vyviesť ľudu.

⁴Rahoko' mpu'u-imi Petrus, pai' -i ratarungku'. Opo' ntuda tantara rapahawa' mpodongo-i, butu ntuda, opo' -ra hampo'emaa'. Patuju-na Herodes, bona ane timpaliu-damo posusa' Paskah, rapohurai kara-kara-na Petrus hi mata ntodea pai' -i rahuku' mate.

⁵A tak bol Peter strážený v žalári, ale cirkev sa napnute modlila Bohu za neho.

⁵Jadi', Petrus rapotuhu hi rala tarungku', aga topepangala' hi Pue' Yesus tida mosampaya hi Alata'ala, mposampayai-i.

⁶A v tú noc, keď ho už mal Heródes predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, sviazaný dvoma reťazami, a strážcovia predo dvermi strážili žalár.

⁶Rala-na hamengi, turu-imi Petrus hi olo' rodua tantara, pai' rahoo' ntimalia pale-na hante rante. Ria wo'o tantara to mpodongo wobo' tarungku'. Patuju-na Herodes, bona mepulo mpai' rapohurai kara-kara-na hi mata ntodea.

⁷A tu hľa, anjel Pánov sa postavil k nemu, a svetlo sa zablesklo v príbytku. A uderil Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vstaň rýchle! A jeho reťazi mu spadly s rúk.

⁷Ntaa' we'i, hi bengi toe muu-mule' mehupa' -mi mala'eka Pue' hi rala tarungku', mokore hi ncori Petrus, pai' ria to mehini hi rala tarungku' toe. Mala'eka toei mpolengo-lengo Petrus mpolike-i, na'uli' -ki: "Ee, pesahui memata!" Nto'u toe, hangaa mobongka moto-mi rante pohoo' pale-na Petrus.

⁸A anjel mu povedal: Opáš sa a podviaž si svoje sandále! A urobil tak. A povedal mu: Hoď na seba svoj plášť a poď za mnou!

⁸Na'uli' wo'o-mi mala'eka toei mpo'uli' -ki: "Ala' -mi pohea-nu, pai' unco' -mi sapatu' -nu!" Natuku' mpu'u-mi Petrus hawa' -na. Oti toe, na'uli' wo'o-mi mala'eka: "Mobajui-moko, pai' tuku' -ama."

⁹A vyjdúc išiel za ním, a nevedel, že je to skutočnosť, čo sa to dialo skrze anjela, ale sa domnieval, že vidí videnie.

⁹Metuku' mpu'u-imi Petrus. Aga ko'ia monoto mpu'u hi rala nono-na napa to nababehi mala'eka toei. Na'uli' mpohilo pangila-i-wadi.

¹⁰A keď prešli prvú stráž i druhú, prišli k železnej bráne, ktorá vedie do mesta a ktorá sa im otvorila sama od seba. A keď vyšli, prešli jednu ulicu, a hneď odišiel anjel od neho.

¹⁰Jadi', mako' -ramo hilou mpoliu tantara to mpodongo wobo' to lomo' -na pai' tantara to mpodongo wobo' karomeha' -na, pai' rata-ramo hi wobo' ahe' ohea hilou hi ngata. Wobo' ahe' toe mobea moto-imi-hawo. Kaliliu-ramo mpotara wobo' toe hilou hi rala ngata. Ko'ia-ra mahae momako', moronto ncorobaa-imi mala'eka mpalahii Petrus.

¹¹A Peter, keď prišiel k sebe, povedal: Teraz viem skutočne, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z ruky Heródesovej a zo všetkého očakávania židovského ľudu.

¹¹Lako' toe-di monoto-mi hi Petrus, pai' na'uli': "Makono mpu'u-mi-tano! Pue' mpohubui mala'eka-na tumai mpobahaka-a ngkai pale Herodes pai' ngkai hawe'ea to doko' rababehi to Yahudi hi aku' -e."

¹²A uvedomiac si vec prišiel k domu Márie, matky Jánovej, ktorý má prímeno Marek, kde boli mnohí shromaždení a modlili sa.

¹²Ka'oti-na mokanono hewa toe, hilou-imi hi tomi Maria, tina-na Yohanes Markus. Hi tomi toe, wori' tauna morumpu mosampaya.

¹³A keď zaklepal Peter na dvere brány, prišlo dievča, menom Rodé, naslúchnuť, kto je.

¹³Jadi', Petrus mpokado' wobo' hi mali tomi toe. Hadua tobine topobago hi tomi toe, hanga' -na Rode, tumai ke mpobea wobo'.

¹⁴A keď poznala hlas Petrov, od radosti neotvorila brány, ale vbehla a zvestovala, že Peter stojí pred bránou.

¹⁴Na'epe-hawo libu' Petrus-di to hi mali wobo' -e. Nakeni kagoe' -na, uma-idi kaliliu mpobea wobo', lala' lau-idi nculii' hilou hi rala tomi mpo'uli' -raka doo-na: "Petrus-hanale to hi wobo' toe-e ria!"

¹⁵Ale oni jej povedali: Blázniš. No, ona pevne tvrdila, že je tak. A oni potom vraveli: Jeho anjel je.

¹⁵Ra'uli' -ki: "Wuli-ko!" Aga najojo lau-mi mpo'uli' kahi'a-na mpu'u-mi. Toe pai' ra'uli' -ki: "Bela-le Petrus tetu-e. Mala'eka-na tetu-e."

¹⁶Ale Peter len stále klepal, a keď konečne otvorili, videli ho a užasli.

¹⁶Jadi', lingku' -na Rode hilou hi rala tomi, Petrus ntora mpokado' wobo'. Rabea mpu'u-mi wobo', rahilo mpu'u-rawo, etu-imi Petrus. Konce lia-ra.

¹⁷No, on im pokynul rukou, aby mlčali, a porozprával im, ako ho Pán vyviedol zo žalára, a povedal: Oznámte to Jakobovi i bratom. A potom vyjdúc odišiel na iné miesto.

¹⁷Ngkai ree, Petrus mpohuka' -raka bona mengkalino-ra, pai' nalolita-raka beiwa Pue' mpokeni-i malai ngkai rala tarungku'. Pai' na'uli' wo'o-raka: "Napa to jadi' tohe'i, uli' -ki Yakobus pai' hi ompi' -ompi' ntani' -na." Oti toe, malai-imi Petrus hilou hi po'ohaa' ntani' -na.

¹⁸A keď nastal deň, bolo nemalé vzrušenie medzi vojakmi, čo sa stalo s Petrom.

¹⁸Kamepulo-na mpu'u-mi, sese' -ramo tantara topojaga. Ingu' -ra ba napa to jadi' hi Petrus.

¹⁹A keď ho hľadal Heródes a nenašiel, vyšetril strážcov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska dolu do Cezáree a tam sa zdržoval.

¹⁹Herodes mpohubui tauna mpopali' Petrus, aga uma-i raruai'. Toe pai' Herodes mpehubui bona tantara to mpodongo Petrus toe-e ngone raparesa' pai' rapatehi. Oti toe Herodes malai ngkai tana' Yudea hilou mo'oha' hi ngata Kaisarea.

²⁰A Heródes sa veľmi hneval na Týranov a Sidoncov, ale prišli jednomyseľne k nemu a naklonili si Blasta, komorníka kráľovho, a prosili o pokoj, pretože ich kraj bol zaopatrený potravou z kráľovskej zeme.

²⁰Hangkani tempo, moroe lia-i Magau' Herodes mpokaroe pue' ngata Tirus pai' Sidon. Toe pai' mohawa' -ramo to Tirus pai' to Sidon hante hanono lau mposuro tauna hilou hi ngata Kaisarea doko' mpali' kahintuwuaa' hante magau'. Apa' to Tirus pai' to Sidon toera mporata pongkoni' -ra ngkai tana' to naparentai Herodes. Lomo' -na, kako'ia-ra mponyanyo magau', ra'oluhi hadua pahawaa' -na to mpo'urusi tomi magau', hanga' -na Blastus, bona tono' hi hira' -i, pai' lako' hilou-ra mponyanyo magau' mpali' kahintuwuaa'.

²¹Potom na určený deň sa obliekol Heródes do kráľovského rúcha, sadol na prestol a povedal k nim reč.

²¹Jadi', hi eo to rapakatantu, Herodes mpo'unco' pohea kamagaua' -na pai' mohura hi pohuraa kamagaua' -na, pai' -i mololita hi ntodea.

²²A ľud privolával: To je hlas Boží a nie hlas človeka!

²²Mogora-ramo ntodea mpo'une' Herodes, ra'uli': "Tohe'i-e bela-pi lolita manusia'. Hewa pololita tauna to mobaraka' to ngkai langi'!"

²³Ale anjel Pánov ho naskutku ranil za to, že nedal slávy Bohu, a daly sa ho žrať červy, a zomrel.

²³Hinto'u toe, mala'eka Pue' mpohuku' ncorobaa Herodes hante haki', apa' molangko rahi nono-na, pai' uma-i dota mpobila' Alata'ala. Bula-na tuwu' -pidi, ulea ami' -imi, alaa-na napomate-ki.

²⁴A slovo Božie rástlo a rozmáhalo sa.

²⁴Jadi' kahaa-haea kawoo-woria' tauna to mpo'epe Lolita Pue', pai' kawoo-woria' -mi to mepangala' hi Yesus.

²⁵A Barnabáš a Saul, keď vykonali službu, vrátili sa z Jeruzalema a pojali so sebou i Jána, ktorý mal prímeno Marek.

²⁵Ane Barnabas pai' Saulus, kahudu-na bago-ra hi Yerusalem, nculii' -ramo hilou hi Antiokhia, pai' mpokeni wo'o-ra Yohanes Markus dohe-ra.