¹A prišiel aj dolu do Derby a do Lystry. A hľa, bol tam nejaký učeník, menom Timoteus, syn nejakej veriacej ženy Židovky a otca Gréka,

¹Paulus mpokaliliu pomako' -na hilou hi ngata Derbe pai' Listra. Hi ngata toe, ria hadua topepangala' hi Yesus, hanga' -na Timotius. Tina-na, to Yahudi to mepangala' wo'o-mi-hawo hi Yesus. Aga tuama-na to Yunani.

²ktorému dávali bratia, ktorí boli v Lystre a v Ikoniu, dobré svedoctvo.

²Timotius toei, tauna to rabila' hawe'ea ompi' hampepangalaa' -na hi ngata Listra pai' Ikonium.

³Toho chcel Pavel, aby išiel s ním na cesty, a pojmúc ho obrezal ho pre Židov, ktorí boli po tých miestach, lebo všetci vedeli o jeho otcovi, že bol Grék.

³Konoa Paulus bona Timotius hilou dohe-na hi pomakoa' -na mpokeni Kareba Lompe'. Toe pai' natini' -i ulu ntuku' Atura Musa. Patuju-na mpotini' -i toe, bona to Yahudi mpotarima-i, apa' hawe'ea to Yahudi hi tana' toe mpo'inca Katoyunani-na tuama-na.

⁴A jako chodili po tých mestách, vydávali im zachovávať ustanovenia, usúdené od apoštolov a od starších, ktorí boli v Jeruzaleme.

⁴Ngkai ree, me'ongko' wo'o-ramo Paulus pai' doo-na, pai' hi butu ngata to ratara, raparata oa' hi topetuku' Yesus kabotu' lolita suro Pue' Yesus pai' totu'a hi Yerusalem wengi. Pai' ratudui' -ra bona mpotuku' hawa' -hawa' to rapakatantu-mi toe.

⁵A tak pevnely sbory vo viere a množily sa hojne počtom čo deň.

⁵Ngkai ree, karoo-rohoa pepangala' -ra topepangala' hi Pue' Yesus hi ngata toe, pai' butu eo-na kawoo-woria' tauna to mepangala'.

⁶A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretože im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii,

⁶Inoha' Tomoroli' uma mpiliu-ra Paulus pai' doo-na mpoparata Lolita Pue' Ala hi propinsi Asia. Toe pai' rabalii' -mi patuju-ra, pai' hilou-ramo mpodaoi' tana' Frigia pai' Galatia.

⁷prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Ježišov.

⁷Karata-ra hi sipa' tana' Misia, ke kaliliu-ra hilou hi propinsi Bitinia, aga Inoha' Yesus mpotagi-ra, neo' hilou hi ria.

⁸A obíduc Mýziu, sišli dolu do Troady.

⁸Toe pai' raliu tana' Misia, pai' -ra mana'u hilou hi ngata Troas to hi wiwi' tahi'.

⁹A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muž, Macedonec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedonie a pomôž nám!

⁹Hi bengi poturu-ra hi Troas, mopangila-i Paulus. Rala pangila-na tohe'e, mpohilo-i hadua tomane to ngkai propinsi Makedonia mokore hi mai, mpopetulungi, na'uli': "Mai-mokoi hi Makedonia mpotulungi-ka-kaiwo!"

¹⁰A jako videl videnie, hneď sme hľadali možnosť odísť do Macedonie vyrozumievajúc, že nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium.

¹⁰Hi kampohilo-na pangila-na toe, ngkarewa mpu'u-makai hilou hi tana' Makedonia toe, apa' monoto-mi hi kai' kanahubui-kai Pue' Ala mpokeni Kareba Lompe' hi ria.

¹¹A tedy odplavili sme sa z Troady a doplavili sme sa rovným behom do Samotrákie a druhého dňa do Neapolis

¹¹Me'ongko' -makai ngkai Troas, mpohawi' kapal hilou hi lewuto' Samotrake, pai' kamepulo-na hilou hi ngata Neapolis.

¹²a odtiaľ do Filíp, ktoré sú prvým mestom osadným tej časti Macedonie. A boli sme v tomto meste niekoľko dní.

¹²Ngkai ree, mehompo-makai ngkai kapal, pai' -kai mako' hilou hi ngata Filipi. Filipi toe, ngata hi bagia Makedonia to lomo' -na. Wori' to Roma mo'oha' hi ngata toe. Hi ree-makai ba hangkuja mengi kahae-na.

¹³A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boly sišly.

¹³Hi Eo Sabat, hilou-kai hi po'ole halu' hi mali ngata, apa' ki'inca karia-na posampayaa-ra to Yahudi hi ria. Jadi', mohura-kai hante ba hangkuja dua tobine pai' kipololitai-ra.

¹⁴A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.

¹⁴Ria hadua tobine to rahanga' Lidia ngkai ngata Tiatira. Lidia toei, tauna to mepue' hi Alata'ala. Pobago-na, mpobalu' kain to molei jore' to masuli' oli-na. Pue' Ala mponotohi nono-na, alaa-na natarima mpu'u-mi napa to natudui' -ki Paulus.

¹⁵A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, že som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás.

¹⁵Oti toe, Lidia hante tauna ihi' tomi-na, raniu' omea-ramo jadi' topetuku' Pue' Yesus. Oti-ramo raniu', nabawai-kai hilou mo'oha' hi tomi-na, na'uli' -kakai: "Ane nihilo makono pepangala' -ku hi Pue' Yesus, mai-tamo hilou hi tomi-ku." Pai' napewuku-kai kana ntuku' pomperapia' -na.

¹⁶A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, že sa stretla s nami jakási dievčina, ktorá mala vešteckého ducha a ktorá veštením poskytovala svojim pánom veľký zárobok.

¹⁶Hangkani wo'o, kahilou-kai hi posampayaa to Yahudi toe, hirua' -kai hante hadua tobine to tuwu' batua. Tobine toei, ria anitu-na. Ngkai baraka' anitu toe, ma'ala-i mpolowa napa mpai' to jadi' kako'ia-na jadi'. Maradika-na mporata wori' doi ngkai pobago-na toe.

¹⁷Tá chodila za Pavlom a za nami, kričala a hovorila: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.

¹⁷Tobine toei ntora mpotuku' -kai kai' Paulus, pai' ntora mejeu' -i, na'uli': "Tauna tohe'ira batua Alata'ala to meliu baraka' -na ngkai hawe'ea to rapue'! Tumai-ra toi-e mpo'uli' -kokoi ohea bona tehore-koi ngkai huku' jeko' -ni."

¹⁸A to robila za mnoho dní. Ale Pavel s nevôľou to nesúc obrátil sa a povedal duchu: Rozkazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej! A vyšiel v tú istú hodinu.

¹⁸Rala-na ba hangkuja eo, bate toe oa' -mi lolita-na, alaa-na oha-imi Paulus mpo'epe-i. Ngkai ree, pe'ili' -nami Paulus pai' na'uli' hi anitu to mpesuai' tobine toei: "Hante hanga' Yesus Kristus, palai-ko ngkai tobine tetui!" Palai-na mpu'u-mi-hawo anitu toei.

¹⁹Ale keď videli jej páni, že vyšla nádej ich zárobku, pochytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na tržište pred náčelníkov mesta

¹⁹Ngkai ree, rahilo-rawo pue' -na tobine toei, ka'uma-napi ria pomporataa-ra doi. Toe pai' rahoko' -ramo hira' Paulus pai' Silas, pai' -ra radii' hilou hi topohura ngata to hi laintongo' ngata.

²⁰a dovedúc ich pred veliteľov povedali: Títo ľudia súc Židia búria naše mesto

²⁰Karata-ra hi topoparenta to Roma, ra'uli': "Tauna tohe'ira to Yahudi, tumai-ra mpobalinai' ngata-ta.

²¹a zvestujú obyčaje, ktoré sa nám nesluší prijať ani podľa nich robiť, Rimanom.

²¹Mpotudui' -ra tauna mpotuku' ada to mosisala hante ada-ta. Kita' to Roma, uma-ta ma'ala mpotarima ba mpotuku' ada to hewa toe."

²²Tu povstal spolu proti nim aj zástup, a velitelia strhajúc s nich rúcho veleli palicovať.

²²Ntodea wo'o-hawo medulu mepakilu. Jadi', topoparenta toera mpehubui bona pohea-ra Paulus pai' Silas raroncu ngkai woto-ra pai' -ra raweba'.

²³A keď im už boli zadali mnoho rán, vsadili ich do väzenia a strážnemu väzenia prikázali, aby ich dobre strážil.

²³Wori' mela-ramo raweba', pai' oti toe ratarungku' -ramo. Ra'uli' mpo'uli' -ki kapala' tarungku': "Nujaga mpu'u-rae' to rodua toera!"

²⁴A on dostanúc taký príkaz, vsadil ich do vnútorného väzenia a pre bezpečnosť nohy im sovrel do klady.

²⁴Toe pai' napopesua' -ramo hi bagia tarungku' to poko hi rala-na, pai' witi' -ra ntimalia rahoo' hi kaju to motomo.

²⁵Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali.

²⁵Jadi' ngkai ree, ba ntongo' bengi-mi, Paulus pai' Silas mosampaya pai' morona' mpo'une' Alata'ala. Tauna to ratarungku' ntani' -na mpo'epe rona' -ra.

²⁶A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily.

²⁶Nto'u toe, muu-mule' ria ncorobaa linu bohe, alaa-na parawatu tarungku' toe molengo. Kaliliu mobea hawe'ea wobo', pai' mobongka moto-mi rante to rahoo' -raka hawe'ea to ratarungku'.

²⁷A keď sa prebudil strážny žalára a videl dvere žalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, že väzni ušli.

²⁷Molike-imi kapala' tarungku', nahilo-hawo hawe'ea wobo' tebea-mi. Kanawute' -nami piho' -na doko' mekahunca', apa' na'uli' -hawo metibo' -ramo hawe'ea to ratarungku'.

²⁸Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu!

²⁸Kanahilo-na Paulus toe, mekio' -imi ngkai rala tarungku', na'uli': "Neo' mekahunca', he'i moto-kai omea!"

²⁹A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa

²⁹Ngkai ree, kapala' tarungku' mperapi' hulu', pai' -i mokeno mesua' hi rala tarungku'. Moridi' -imi mowilingkudu mponyanyo Paulus pai' Silas.

³⁰a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?

³⁰Nakeni-ramo hilou hi mali-na pai' na'uli' -raka: "Napa-kuwo to kana kubabehi bona neo' -a mpai' rahuku'?"

³¹A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.

³¹Ra'uli' Paulus pai' Silas: "Mepangala' -moko hi Pue' Yesus, tebahaka moto-ko mpai' ngkai huku' jeko' -nu, iko pai' tauna to hi rala tomi-nu."

³²A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome.

³²Ngkai ree, Paulus pai' Silas mpoparata Lolita Pue' hi kapala' tarungku' toei, pai' hi hawe'ea tauna to hi rala tomi-na.

³³A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci.

³³Jadi', nto'u toe kapala' tarungku' mpokeni-ra hilou hi mali-na, pai' nabohoi' webaa' -ra. Pai' hi bengi toe wo'o, hi'a hante hawe'ea tauna to hi rala tomi-na raniu' jadi' topetuku' Yesus.

³⁴A vyviedol ich hore do svojho domu a predložil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu.

³⁴Oti toe, nakeni-ramo hilou hi tomi-na pai' -ra napokoni'. Goe' lia-ramo hantomia, apa' mepangala' -ramo hi Alata'ala.

³⁵A keď bol deň, poslali velitelia hajdúchov s odkazom: Prepusti tých ľudí!

³⁵Kamepulo-na topoparenta to Roma mpohubui polisi hilou hi tarungku' pai' mpo'uli' -ki kapala' tarungku': "Bahaka-ramo to rodua to rahoko' wengi."

³⁶A strážny žalára oznámil slová Pavlovi. Velitelia vraj poslali hajdúchov, aby som vás prepustil. Tak teraz vyjdite a iďte v pokoji.

³⁶Mpo'epe toe, na'uli' -mi kapala' tarungku' toei hi Paulus pai' Silas hewa tohe'i: "Rata hawa' ngkai topoparenta, mpo'uli' -ka bona rabahaka-mokoi. Jadi', hilou-mokoi, pai' pelompehi-hawo momako'."

³⁷Ale Pavel im povedal: Najprv nás, Rimanov, verejne, a neodsúdených nabili a vrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie, ale nech sami prijdú a vyvedú nás.

³⁷Aga na'uli' Paulus hi polisi toera: "Kai' tohe'i to Roma-kai. Ko'ia-di rapohurai kara-kara-kai ntuku' atura poparenta Roma, ncaliu raweba' -maka-kaina hi mata ntodea pai' ratarungku'. Hiaa' wae-e lau doko' rapopalai bongo wo'o-makai. Uma-kai dota! Uli' -raka retu, bate hira' moto-rawo to tumai mpobahaka-kai."

³⁸A hajdúsi oznámili tie slová veliteľom. A báli sa, keď počuli, že sú Rimania.

³⁸Nculii' -ramo-rawo polisi toera mpowoli' lolita Paulus hi topoparenta. Kara'epe-na topoparenta Katoroma-ra Paulus pai' Silas, me'eka' -ramo.

³⁹A prišli a prosili ich a vyvedúc žiadali, žeby vyšli z mesta.

³⁹Hilou-ramo merapi' ampu hi Paulus pai' Silas, pai' rabawa-ra hilou hi mali-na, pai' ra'uli' -raka: "Agina malai-mokoi ngkai ngata-kai."

⁴⁰A keď vyšli z väzenia, vošli k Lydii a vidiac bratov potešili ich a vyšli.

⁴⁰Jadi', malai-ramo Paulus pai' Silas ngkai tarungku', pai' -ra hilou hi tomi-na Lidia. Hi ria-ra mpohirua' -raka ompi' -ompi' hampepangalaa' -ra, pai' mporohoi nono-ra. Oti toe, me'ongko' mpu'u-ramo mpalahii ngata Filipi.