¹A precestujúc Amfipolis a Apolloniu prišli do Tesaloniky, kde bola synagóga Židov.

¹Paulus pai' Silas mpokaliliu pomako' -ra ntara hi ngata Amfipolis pai' Apolonia, rata hi ngata Tesalonika. Hi Tesalonika toe, ria tomi posampayaa to Yahudi.

²A Pavel podľa svojej obyčaje vošiel k nim. A po tri soboty hovoril s nimi z písem,

²Jadi', kahilou-na wo'o-mi Paulus hi tomi posampayaa toe hewa kabiasaa-na, pai' momewai' ngkalolita hante tauna to morumpu hi retu. Tolu mingku mometuku', hewa toe oa' pobago Paulus hi Eo Sabat.

³otváral ich a predkladal, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych, a že toto je Kristus, Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.

³Mobasa-i Buku Tomoroli', napakanoto pai' nabajahi-raka batua-na, na'uli': "Magau' Topetolo' to najanci Pue' Ala owi, bate kana mporata kaparia duu' -na mate, aga tuwu' nculii' moto-i. Yesus to kulolita-kokoi toi, Hi'a-mi Magau' Topetolo' to ralowa owi-e."

⁴A niektorí z nich uverili a boli losom Božím pridelení Pavlovi a Sílasovi i bohabojných Grékov veliké množstvo i popredných žien nemalý počet.

⁴Ria-ra to Yahudi to mpangala' lolita toe, pai' -ra mpotuku' Paulus pai' Silas. Wori' wo'o-ra to Yunani to mengkoru hi Pue' Ala pai' wori' wo'o tobine to bohe hanga' -ra, mepangala' wo'o-ramo-rawo hi lolita to nakeni Paulus toe.

⁵Ale neveriaci Židia zapálení súc závisťou pribrali si niekoľko po trhu sa potulujúcich zlých mužov, sohnali zástup a pobúrili mesto urobiac útok na dom Jázonov hľadali ich vyviesť pred ľud.

⁵Aga to Yahudi to uma mepangala', mohingi' -ramo mpokahingii' -ra hira' Paulus pai' Silas. Toe pai' me'ukei' -ra mpo'ukei' tauna to dada'a to mengkalose-lose hi rala ngata. Wori' -mi to morumpu, mako' -ramo hilou mpobabehi pewongoia hi rala ngata. Pomako' -ra toe, rata hi tomi Yason, apa' hi ria po'ohaa' -ra Paulus pai' Silas. Mesua' -ramo hi rala tomi toe ke doko' mpohoko' pai' mpokeni-ra hilou hi ntodea.

⁶A keď ich nenašli, vliekli Jázona a niektorých bratov k náčelníkom mesta a kričali: Títo, ktorí búria celý svet, prišli aj sem,

⁶Jadi', apa' uma-ra raruai', Yason moto-mi to rakahurui. Rahoko' -i hante ba hangkuja dua topepangala' hi Yesus ntani' -na, pai' radii' -ra hilou hi topohura ngata. Rata ria, mejeu' -ra, ra'uli': "Paulus pai' doo-doo-na toi-e mpaka'ingu' tauna humalili' dunia'. Hiaa' rata wo'o-ramo hi ngata-ta toi-e.

⁷a Jázon ich prijal. A títo všetci robia proti nariadeniam cisára hovoriac, že je iný kráľom, Ježiš.

⁷Pai' Yason tohe'ii, natarima-ra-hana hi rala tomi-na! Hira' toe-mi to mpo'ewa hawa' Kaisar, magau' -ta hi Roma, ra'uli' karia-na magau' ntani' -na to rahanga' Yesus."

⁸A pobúrili zástup i náčelníkov mesta, ktorí to počuli.

⁸Mpo'epe lolita-ra toe, morani' mpu'u-mi nono ntodea hante nono-ra wo'o topohura.

⁹Ale keď dostali od Jázona a od ostatných záruku, prepustili ich.

⁹Ka'omea-na, Yason pai' topepangala' hi Yesus ntani' -na rapopowaya', pai' lako' rabahaka.

¹⁰A bratia hneď cez noc vyslali Pavla a Sílasa do Beree, ktorí prijdúc ta odišli do synagógy Židov.

¹⁰Hi bengi toe, ompi' -ompi' hampepangalaa' -ra to hi Tesalonika mpo'uli' -raka Paulus pai' Silas: "Agina malai-mokoi ngkai rei." Jadi', malai mpu'u-ramo hilou hi ngata Berea. Karata-ra hi Berea, hilou-ra hi tomi posampayaa to Yahudi.

¹¹A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.

¹¹To Yahudi to hi Berea toera, lompe' nono-ra, uma-ra hewa to hi Tesalonika. Goe' -ra mpo'epe Kareba Yesus, pai' butu eo-na rapewulihi' Buku Tomoroli' bona ra'inca ba makono lolita Paulus ba uma.

¹²A tak uverili mnohí z nich, i gréckych žien popredných i mužov uveril nemalý počet.

¹²Ka'omea-na, wori' to Yahudi toera to mepangala' -mi hi Yesus, pai' wori' to Yunani to bohe hanga' -ra, mepangala' wo'o-ramo hi Yesus, lompe' tomane lompe' tobine.

¹³Ale hneď ako zvedeli Židia z Tesaloniky, že Pavel i v Berei zvestoval slovo Božie, prišli aj tam nepokojiť a búriť zástupy.

¹³Uma mahae ngkai ree, to Yahudi to hi ngata Tesalonika mpo'epe karata-na wo'o-mi Paulus hi Berea mpokeni Lolita Alata'ala. Toe pai' kahilou-ra wo'o-mi hi Berea. Karata-ra hi ria, ra'ukei' pai' raranii' nono ntodea.

¹⁴Ale bratia potom hneď vyslali Pavla, aby išiel až k moru, ale i Sílas i Timoteus zostali tam.

¹⁴Jadi' ngkai ree, ompi' -ompi' hampepangalaa' -na Paulus mpesahui mpobawa-i hilou hi wiwi' tahi'. Aga Silas pai' Timotius, tida moto-ra hi Berea.

¹⁵A tí, ktorí odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén a dostanúc príkaz pre Sílasa a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním, odišli.

¹⁵Tauna to mpobawa Paulus toera mpobawa-i rata hi ngata Atena. Oti toe na'uli' Paulus mpo'uli' -raka: "Nculii' -mokoi hilou hi Berea, pai' uli' -raka Silas pai' Timotius bona sohi' -ra tumai hi aku'."

¹⁶A kým ich Pavel čakal v Aténach, roznecoval sa v ňom jeho duch, keď videl, že je mesto plné modiel.

¹⁶Bula-na Paulus mpopea-ra Silas pai' Timotius hi Atena, susa' -mi nono-na mpohilo kawori' -na pinotau to rapue' to Atena.

¹⁷Hovoril tedy v synagóge so Židmi i s bohabojnými inokmeňci i na tržisku každý deň s tými, ktorí sa ta práve nahodili.

¹⁷Toe pai' hi tomi posampayaa, momewai' ngkalolita-i hante to Yahudi pai' tau ntani' -na to mesua' -mi agama Yahudi. Pai' butu eo-na, momewai' ngkalolita wo'o-i hante hema-hema to narua' hi rala ngata.

¹⁸A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čože to chce ten žvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.

¹⁸Hi ngata Atena toe, ria wo'o-ra tauna to pante to mpotuku' tudui' Epikuros pai' tudui' to Stoa. Tauna to pante toera mpomehono' -ki Paulus. Ria-ra to mpotuntui' -i, ra'uli': "Mpo'uli' napa-idie tauna toei-e mai? Pe'inca-na hangkedi', tapi' lolita-na wori'." Ria wo'o-ra to mpo'uli': "Ba lue' doko' natudui' -ta hanga' pue' to ko'ia ta'incai," apa' hi rala tudui' -na, Paulus mpokahangai' Yesus pai' katuwu' -ra nculii' manusia' ngkai kamatea.

¹⁹A pochytili ho a zaviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš?

¹⁹Toe pai' rabawa-imi hilou hi poromua bohe to rahanga' Bulu' Areopagus, ra'uli' -ki: "Doko' ki'epe-kaina tudui' -nu to bo'u tetu-e.

²⁰Lebo nesieš čosi čudného do našich uší. Radi by sme tedy zvedieť, čo to chce byť.

²⁰Ko'ia ria ki'epei tudui' to motani' rahi hewa tetu, pai' doko' ki'inca batua-na."

²¹Lebo všetci Atéňania i tam bývajúci cudzinci na nič iného nestihnú ako alebo vravieť niečo alebo počúvať niečo nového.

²¹(Apa' to Atena pai' tau ntani' -na to mo'oha' hi Atena, kagoea' -ra doko' ntora mpo'epe pai' mpojarita lolita-lolita to bo'u.)

²²Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia.

²²Ngkai ree, pokore-nami Paulus hi laintongo' -ra to morumpu hi Bulu' Areopagus toe, pai' na'uli': "Pue' ngata Atena! Kuhilo hi rala butu nyala pogau' -ni, mo'agama mpu'u-koi.

²³Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

²³Apa' bula-ku modao' hi rala ngata-ni mpohilo pepuea' -ni, kuhilo-kuwo hameha' watu pepuea' to ria ukia' -na hewa tohe'i: `Pepuea' hi Pue' to Uma Ra'incai Hanga' -na.' Jadi', pue' to uma ni'incai hanga' -na tetu-e, Hi'a-mi to kuparata-kokoi tohe'i-e.

²⁴Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou,

²⁴Alata'ala to mpajadi' dunia' hante ihi' -na omea, Hi'a-mi Pue' langi' pai' dunia'. Uma-i-hawo mo'oha' hi tomi pepuea' to nababehi manusia'.

²⁵ani sa mu neslúži ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko

²⁵Uma wo'o-i merapi' tulungi hi manusia', apa' Hi'a-hana to mpowai' -ta katuwua' pai' inoha' pai' hawe'ea to taparaluu.

²⁶a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania,

²⁶Ngkai hadua tauna, napopomuli hawe'ea manusia', pai' nahubui-ta mpo'ohai' humalili' dunia'. Napakatantu ami' -mi ngkai lomo' -na sipa' tana' po'ohaa' butu negara pai' tempo poparenta-na.

²⁷aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.

²⁷Nababehi hewa toe bona doko' ta'inca kahema-na, bona ane tapali' -i, tapohirua' mpu'u-ki. Apa' kakoo-kono-na, uma-i molaa ngkai kita' butu dua-ta.

²⁸Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.

²⁸Hewa to ra'uli' totu'a: `Ngkai Hi'a-wadi pai' alaa-na tuwu' -ta pai' mongkale-ta pai' ria-ta hi rala dunia'.' Hibalia wo'o to na'uki' ntu'a-ni owi to pante mpobabehi rona', na'uli': `Hawe'ea-tale, ana' Alata'ala moto-ta.'

²⁹Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.

²⁹"Jadi' ompi' -ompi', apa' lawi' kita' ana' -na, uma lompe' ane Pue' Ala taponcawa lence to rababehi ngkai bulawa ba ngkai salaka' ba ngkai watu, ntuku' kapantea manusia'.

³⁰Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie,

³⁰Owi, ane mepue' -ta hi pue' to uma makono hewa tetu, uma-ta nahuku' Alata'ala. Napiri moto mata-na hi kawojoa-ta tetu. Tapi' hewa toe lau, nahubui hawe'ea manusia' hi humalili' dunia' medea ngkai jeko' -ra.

³¹pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.

³¹Apa' napakatantu-mi hangkani tempo mpai', mpobotuhi-i kara-kara tauna humalili' dunia' hante kanoo-noaa' -na. Bago pompobotuhi toe mpai', natonu hi hadua tauna to napelihi ami' -mi. Tauna toei, napotuwu' nculii' ngkai kamatea, bona monoto hi hawe'ea tauna Kahi'a-na mpu'u-mi to napelihi jadi' Topobotuhi hi hawe'ea manusia'."

³²Ale keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali, a druhí povedali: Vypočujeme ťa o tom aj po druhé.

³²Kara'epe-na lolita Paulus toe, hantongo' -ra mpotawai-i, apa' uma rapangalai' karia tauna to tuwu' nculii' ngkai kamatea. Aga ria moto wo'o-ra hantongo' to mpo'uli': "Doko' tena-pidi-kai mpo'epe lolita-nu tetu."

³³Takto vyšiel Pavel zpomedzi nich.

³³Oti toe, malai-imi Paulus ngkai porumpua-ra.

³⁴No, niektorí mužovia sa pripojili k nemu a uverili, medzi ktorými bol aj Dionýzius Areopagský aj žena, menom Damaris, a iní s nimi.

³⁴Aga ria-ramo to mpotuku' -i pai' mepangala' -ramo hi Yesus. Hadua to mepangala' hi Yesus toe, hanga' -na Dionisius, pangkeni porumpua to hi Bulu' Areopagus. Ria wo'o hadua tobine to rahanga' Damaris, pai' ba hangkuja wo'o-pi to ntani' -na.