¹Potom odišiel Pavel z Atén a prišiel do Korintu.

¹Oti toe, me'ongko' -imi Paulus ngkai Atena, hilou hi ngata Korintus.

²A keď našiel istého Žida, menom Akvilu, rodom z Pontu, ktorý bol nedávno prišiel z Itálie, a Priscillu, jeho ženu, pretože bol rozkázal Klaudius, aby všetci Židia odišli z Ríma, pripojil sa k nim

²Hi Korintus toe, Paulus hirua' hante hadua to Yahudi to rahanga' Akwila. Ngata kaputua-na hi tana' Pontus. Akwila toei hante Priskila tobine-na, lako' rata wo'o-ra-rawo hi Korintus toe, apa' lako' mentoli-ra ngkai tana' Italia. Pentoli-ra ngkai tana' Italia toe, apa' ria hawa' Magau' Klaudius mpopalai hawe'ea to Yahudi ngkai ngata Roma to hi tana' Italia. Jadi', karata-na Paulus hi Korintus, hilou-i mpencuai' -ra hira' Akwila pai' Priskila,

³a pretože bol toho istého remesla, býval u nich a pracoval, lebo čo do remesla robili stány.

³pai' -i mo'oha' dohe-ra. Mobago-ra hangkaa-ngkania, apa' pobago Paulus hibalia hante pobago-ra hira', mpobabehi kemah.

⁴A hovoril v synagóge každú sobotu a presviedčal Židov i Grékov.

⁴Butu Eo Sabat, Paulus momewai' ngkalolita hante tauna to morumpu hi tomi posampayaa, lompe' to Yahudi lompe' to Yunani. Patuju-na doko' mponotohi nono-ra bona mepangala' -ra hi Pue' Yesus.

⁵A keď prišli dolu z Macedonie Sílas a Timoteus, Pavel bol celý zaujatý slovom svedčiac pevne Židom, že Kristus je Ježiš.

⁵Jadi', karata-ra Silas pai' Timotius ngkai propinsi Makedonia, Paulus uma-pi mobago mpobabehi kemah. Napake' hawe'ea tempo-na mpokeni Kareba Lompe' hi to Yahudi, na'uli' -raka Kayesus-na Magau' Topetolo' to najanci Alata'ala.

⁶Ale keď sa protivili a rúhali sa, vytriasol si rúcho z ich prachu a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu; ja som čistý; odteraz pojdem k pohanom.

⁶Tapi' to Yahudi to hi Korintus ntora mporuge' -i. Toe pai' natonta-mi awu to mentaka' hi pohea-na, tanda kanapalahii-ra. Pai' na'uli' -raka: "Ane nahuku' Alata'ala-koi, bela aku' to mpotangku! Koi' moto-koiwo! Ngkai wae lau, kupalahii-mokoi, hilou-ama mpokeni Kareba Lompe' hi tauna to bela-ra to Yahudi!"

⁷A odíduc odtiaľ prišiel do domu istého bohabojného muža, menom Títa Justa, ktorého dom splýval so synagógou.

⁷Oti toe, malai mpu'u-imi hilou hi tomi to hi ncori tomi posampayaa toe. Pue' tomi toe, bela-i to Yahudi, aga to mepue' hi Pue' Ala. Hanga' -na Titius Yustus.

⁸A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom, i mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť.

⁸Aga hadua pangkeni tomi posampayaa toe to rahanga' Krispus, mepangala' wo'o-i hi Pue' Yesus hante hawe'ea posantina-na. Pai' wori' wo'o to Korintus ntani' -na mpo'epe kareba to nakeni Paulus toe, duu' -na mepangala' wo'o-ramo-rawo hi Pue' Yesus, pai' -ra raniu' jadi' topetuku' -na.

⁹A Pán povedal Pavlovi vnoci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč,

⁹Rala-na hamengi, mopangila-i Paulus. Hi rala pangila-na toe, Pue' mpo'uli' -ki: "Neo' -ko me'eka', pai' neo' nupento'oi mpoparata Lolita-ku.

¹⁰lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste.

¹⁰Apa' wori' mpai' tauna hi ngata toi to jadi' ntodea-ku. Aku' moto to mpodohei-ko. Uma mpai' hema to dungku pale-ra hi iko."

¹¹A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi slovo Božie.

¹¹Jadi' ka'omea-na, Paulus mo'oha' hi Korintus hampae ono mula, mpotudui' tauna Lolita Alata'ala.

¹²Ale keď bol Gallion prokonzulom Achaje, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi a zaviedli ho pred súdište

¹²Nto'u Galio jadi' gubernur hi propinsi Akhaya toe, to Yahudi hintuwu' mpo'ewa Paulus. Rakeni-i hilou hi tomi pobotuhia.

¹³a hovorili: tento navádza ľudí, aby ctili Boha spôsobom, ktorý sa protiví zákonu.

¹³Rapakilu-i, ra'uli': "Hi'a tohe'i mpotudui' tauna mpopue' Alata'ala hante tudui' to mosisala hante Atura Musa!"

¹⁴A keď mal Pavel otvoriť ústa, povedal Gallion Židom: Keby to bola, ó, Židia, nejaká krivda alebo nejaký iný ľahkomyseľný zlý skutok, bolo by rozumné, aby som vás zniesol;

¹⁴Ko'ia napoka'alai Paulus mololita, na'uli' -mi Galio: "Ee to Yahudi! Ane to nipakilu-ki tetu mpokahangai' petiboki-na hi atura ngata ba gau' to dada'a mpu'u, mosabara moto-a mpe'epei pangadua' -ni.

¹⁵ale ak sú to škriepky o slovo, o mená a o váš zákon, to si sami vybavte, lebo toho ja nechcem byť sudcom.

¹⁵Tapi' tohe'i-e, pomehonoa' -ni mpokahangai' lolita pai' hanga' hi atura agama-ni moto-koiwo. Wae-pi, koi' moto-koiwo to mpo'urusi tetu-e lau. Aku', oja' -a-kuna!"

¹⁶A odohnal ich od súdišťa.

¹⁶Oti toe, pai' napopalai-ramo ngkai tomi pobotuhia.

¹⁷Vtedy pochytili všetci Gréci Sosténa, predstaveného synagógy, a bili ho pred súdišťom. A Gallion na to nič nedbal.

¹⁷Hi mali tomi pobotuhia toe, ntodea mpohoko' Sostenes, hadua pangkeni tomi posampayaa, pai' -i raweba'. Aga Galio uma mposaile' babehia-ra toe.

¹⁸A Pavel tam pobudol ešte za mnoho dní; ale potom sa odobral od bratov a odplavil sa do Sýrie a s ním Priscilla a Akvila, keď si bol v Kenchreách ostrihal hlavu, lebo mal sľub.

¹⁸Ngkai ree, mahae-i-pidi Paulus tida hi Korintus, pai' lako' mpalakana-i hi ompi' -ompi' hampepangalaa' -na. Patuju-na doko' nculii' hilou hi tana' Siria. Jadi', hilou-imi hi wiwi' tahi' hi ngata Kengkrea. Hi ria-i mpopesongki' wuluwoo' -na, apa' ria janci-na hi Alata'ala pai' wae-mi-hawo ada to Yahudi, ane hudu-damo tempo pojanci-ra kana rasongki' wuluwoo' -ra. Oti toe, mohawi' kapal-imi hilou hi Siria, hidohea hante Priskila pai' Akwila.

¹⁹A prišli do Efezu, a ich zanechal tam a sám vošiel do synagógy a hovoril so Židmi.

²¹Hi pomakoa' -ra toe, mehani-ra hi ngata Efesus, pai' Paulus hilou hi tomi posampayaa pai' momewai' ngkalolita hante to Yahudi to morumpu hi ria. Raperapi' -i bona mahae hala' -i dohe-ra, tapi' uma-i dota. Sampale-di hinto'u pe'ongko' -na, na'uli' -raka: "Ane napokono Alata'ala, nculii' moto-a mpai' tumai hi rehe'i." Priskila pai' Akwila, tida-ramo-rana hi Efesus, tapi' Paulus mpokaliliu pomako' -na, mpohawi' kapal hilou hi tana' Siria.

²⁰A keď ho prosili, žeby zostal u nich za viacej času, neprivolil,

²²Rata mpu'u-imi hi ngata Kaisarea hi tana' Siria, hilou ncala' -i hi Yerusalem mpotabe topepangala' hi Pue' Yesus to hi ria, pai' lako' hilou-idi hi ngata Antiokhia.

²¹ale sa odobral od nich a povedal: Musím na každý spôsob nastávajúci sviatok sláviť v Jeruzaleme, ale sa zase navrátim k vám, ak bude Bôh chcieť. A tak sa odplavil z Efezu.

²³Ba hangkuja eo-i hi Antiokhia, pai' me'ongko' wo'o-imi hilou hi tana' Galatia pai' Frigia, bona mporohoi pepangala' -ra topetuku' Pue' Yesus hi ria.

²²A prijdúc dolu do Cezáree odišiel hore do Jeruzalema a pozdraviac cirkev odišiel dolu do Antiochie.

²⁴Nto'u Priskila pai' Akwila hi Efesus, rata wo'o hi ria hadua to Yahudi, hanga' -na Apolos. Ngata kaputua-na, Aleksandria. Pante lia-i mololita, pai' na'inca lia ihi' Buku Tomoroli'.

²³A keď tam pobudol nejaký čas, odišiel zase a chodil radom po Galatskej krajine a po Frýgii a upevňoval všetkých učeníkov.

²⁵Oti wo'o-imi ratudui' tutura-na Pue' Yesus. Jadi', karata-na hi Efesus, metudui' -i hante nono-na mpu'u, mpotudui' tauna tutura Yesus hante kanoto-noto-na. Aga ko'ia na'incai omea tudui' -na Yesus, lako' peniu' Yohanes Topeniu' -pidi to na'inca.

²⁴A nejaký Žid, menom Apollo, rodom z Alexandrie, muž výrečný a mocný v písmach, prišiel do Efezu.

²⁶Nto'u toe, natepu'u wo'o-mi mololita hi tomi posampayaa to Yahudi hante uma ria ka'ekaa' -na. Kara'epe-na Priskila pai' Akwila lolita Apolos toe, rapo'ema' -i hilou hi tomi-ra, pai' ranotohi tena-ki patuju-na Alata'ala mpohore manusia' ngkai huku' jeko' -ra hante petolo' -na Pue' Yesus.

²⁵Ten už bol vynaučovaný ceste Pánovej a, vrúci duchom, hovoril a učil správne o Pánu Ježišovi znajúc iba krst Jánov.

²⁷Oti toe, ria patuju-na Apolos doko' hilou hi propinsi Akhaya. Pai' ompi' -ompi' hampepangalaa' -na hi Efesus mpotulungi-i: rapakatu sura hilou hi hingka topepangala' -ra hi Akhaya bona ratarima lompe' -i Apolos. Jadi', rata mpu'u-imi Apolos hi Akhaya, pai' tudui' -na mpokeni wori' rasi' hi hawe'ea tauna to mepangala' -mi hi Pue' Yesus sabana kabula rala-na Alata'ala.

²⁶A ten započal prosto a smele hovoriť v synagóge. A keď ho počuli Priscilla a Akvila, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.

²⁸Apolos momewai' ngkalolita hante to Yahudi hi mata ntodea, pai' nadagi-ra apa' motede' mpu'u pololita-na. Nabasa-raka ihi' Buku Tomoroli', pai' ngkai lolita Buku Tomoroli' toe napakanoa' Kayesus-na Magau' Topetolo' to najanci Alata'ala.

²⁷A pretože chcel prejsť do Achaje, bratia ho povzbudili k tomu a napísali učeníkom, žeby ho prijali. A on, keď ta prišiel, prospel mnoho uverivším skrze milosť;

²⁸lebo pádne usviedčal Židov, verejne, a poukazoval písmami, že Kristus je Ježiš.