¹A stalo sa v tom, čo bol Apollo v Korinte, že Pavel pochodil horné kraje a prišiel do Efezu a najdúc tam niektorých učeníkov

¹Bula-na Apolos hi Korintus, Paulus modao' mpotara ngata to hi bulu' -na hi Asia Kedi', pai' lako' mana'u-idi hilou hi ngata Efesus. Hi ria-i hirua' hante ba hangkuja dua topetuku' Alata'ala.

²povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch.

²Napekune' -ra, na'uli': "Ria-mokoi mporata Inoha' Tomoroli' kamepangala' -nie?" Ratompoi': "Ko'ia-hana! Ko'ia ria ki'epei karia-na Inoha' Tomoroli' tetu-e."

³A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov.

³Napekune' tena Paulus, na'uli': "Ane wae, raniu' -koi ntuku' tudui' hema?" Ratompoi': "Ntuku' tudui' -na Yohanes Topeniu'."

⁴A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša.

⁴Ngkai ree, na'uli' Paulus mpo'uli' -raka: "Peniu' -na Yohanes-le, tanda kamedea-ta ngkai jeko' -ta. Aga bula-na Yohanes meniu' tohe'e, na'uli' -raka to Yahudi bona kana mepangala' -ra hi tauna to rata ngkabokoa' ngkai hi'a, hanga' -na Yesus."

⁵Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.

⁵Kara'epe-na toe, raniu' -ramo jadi' topetuku' Pue' Yesus.

⁶A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.

⁶Kanajama-ra Paulus, pehompo-nami Inoha' Tomoroli' hi tauna toera, alaa-na mololita-ramo hante basa to nawai' -raka Inoha' Tomoroli', pai' -ra mpohowa' lolita to ngkai Alata'ala.

⁷A bolo ich všetkých asi dvanásť mužov.

⁷Kawori' -ra toe, ba ria hampulu' rodua-ra.

⁸A vošiel do synagógy a hovoril prosto a smele za tri mesiace hovoriac a presviedčajúc o veciach kráľovstva Božieho.

⁸Bula-na Paulus hi ngata Efesus toe, hilou oa' -i hi tomi posampayaa to Yahudi. Rala-na tolu mula, mololita-i hante uma ria ka'ekaa' -na, momewai' ngkalolita hante tauna to morumpu hi ree. Natudui' -ra beiwa ohea-na jadi' ntodea-na Alata'ala hi rala Kamagaua' -na, nanotohi nono-ra pai' nabawai-ra bona mepangala' -ra hi Yesus.

⁹Ale keď sa niektorí zatvrdzovali, neposlúchali a vraveli zle o ceste Božej pred množstvom, odstúpil od nich a oddelil učeníkov a hovoril každý deň v škole istého Tyrana.

⁹Aga ria ba hangkuja dua to motu'a nono-ra, uma-ra dota mepangala'. Hi rala poromua-ra, rasapuaka Tudui' Pue' Yesus. Jadi', Paulus pai' topetuku' Pue' Yesus uma-pi moromu hi tomi posampayaa toe. Malai-ramo hilou moromu hi tomi-na Tiranus. Tomi Tiranus toe, tomi bohe to biasa rapake' hewa tomi poromua. Butu eo-na Paulus momewai' ngkalolita hante tauna to moromu hi ree.

¹⁰A to sa dialo dva roky, takže všetci, ktorí bývali v Ázii, počuli slovo Pána Ježiša, Židia i Gréci.

¹⁰Toe bago-na rala-na rompae, duu' -na hawe'ea tauna to hi propinsi Asia, lompe' to Yahudi lompe' to bela-ra to Yahudi, mpo'epe-ramo Lolita Pue'.

¹¹A Bôh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove,

¹¹Bula-na Paulus hi Efesus toe, Alata'ala mpowai' -i kuasa mpobabehi tanda to mekoncehi lia.

¹²takže i na nemocných odnášali s jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzaly od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia.

¹²Bangku' lenco ba abe' to napake' Paulus, ane rakeni hilou hi topeda', hangaa mo'uri' -ramo, pai' ane ria seta to mpobalinai' -ra, metibo' wo'o-ra-rawo.

¹³Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Židov zaklínačov menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, meno Pána Ježiša a hovorili: Zaklínam(e) vás v mene Ježiša, ktorého hlása Pavel.

¹⁴Nto'u toe, ria wo'o hi Efesus ba hangkuja dua to Yahudi to modao' -dao' mpopalai seta to mpesuai' tauna. Ngkai hira' toe, ria pitu tomane, paka' ana' imam pangkeni to rahanga' Skewa. Hangkani, to pitu toera mperao mpopalai seta ngkai hadua tauna hante mpokahangai' hanga' Pue' Yesus. Ra'uli': "Hante hanga' Yesus to nakeni Paulus, palai-ko!"

¹⁴A boli to istého Skevu, Žida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili.

¹⁵Hampetompoi' seta toei: "Ane Yesus ku'inca moto-i, Paulus ku'inca wo'o-i. Hiaa' koi', hema wo'o-ko-koiwo!"

¹⁵Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Ježiša znám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?

¹⁶Ngkai ree, pengkalitadi-nami tauna to napesuai' seta toe, hilou mpo'uko' -ra. Uma radadahi mpo'ewa-i, apa' parimuku mpu'u-i. Petibo' -rami ngkai rala tomi, weho pai' putu lawa-ramo, apa' pohea-ra oti nagani' -gani'.

¹⁶A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch, tak sa ich zmocnil, že nahí a zranení utiekli z toho domu.

¹⁷Hawe'ea tauna to mo'oha' hi Efesus, lompe' to Yahudi lompe' to bela-ra to Yahudi, mpo'epe to jadi' tohe'e. Toe pai' me'eka' -ra, pai' hanga' Yesus rapomobohe.

¹⁷A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované meno Pána Ježiša.

¹⁸Ngkai ree wo'o, wori' -mi topepangala' hi Yesus mpangaku' hi mata ntodea babehia-ra to uma tumotoa.

¹⁸A mnohí z uverivších prichádzali, vyznávali a priznávali svoje skutky.

¹⁹Wori' -ra to ria pake' -ra mpokeni buku-buku pake' -ra, rarumpu pai' rasuwe hi mata ntodea. Oli buku pake' -ra tohe'e ane rarumpu, ria nte lima mpulu' ncobu doi pera'.

¹⁹A mnohí z tých, ktorí sa zapodievali čary, posnášali knihy a pálili ich pred všetkými. A keď spočítali ich ceny, našli, že toho bolo za päťdesiat tisíc striebra.

²⁰Jadi', ngkai kajadia' to mobaraka' hewa toe, kawoo-woria' tauna to mpo'epe Lolita Pue', pai' kawoo-woria' to mepangala'.

²⁰Tak silne rástlo slovo Pánovo a vzmáhalo sa.

²¹Timpaliu-mi to jadi' toe, Paulus mopatuju hilou hi propinsi Makedonia pai' Akhaya, pai' oti toe doko' hilou-i hi ngata Yerusalem. Na'uli' wo'o: "Oti-a mpai' ngkai Yerusalem, kana hilou-a hi ngata Roma."

²¹A keď sa to dokončilo, umienil si Pavel v duchu, že keď prejde Macedoniu a Achaju, pojde do Jeruzalema a povedal: Potom, keď budem tam a odbavím sa, musím vidieť aj Rím.

²²Ngkai ree, nahubui-mi rodua topobago-na hilou meri'ulu hi Makedonia. Hanga' -ra, Timotius pai' Erastus. Aga Paulus moto, ria-i-pidi-hana hi propinsi Asia.

²²A poslal do Macedonie dvoch z tých, ktorí mu posluhovali, Timotea a Erasta, a sám sa zdržal ešte nejaký čas v Ázii.

²³Nto'u toe, wori' tauna mpobabehi pewongoia hi ngata Efesus sabana Tudui' Pue' Yesus. Hewa toi tutura-na:

²³A v tom čase povstal nemalý nepokoj o cestu Pánovu.

²⁴Hi Efesus toe, ria hadua tomane to pante mpobabehi rewa ngkai salaka', hanga' -na Demetrius. Pobago-na mpobabehi too-tomia ngkai salaka' to molence tomi pepuea' hi anitu to rahanga' Dewi Artemis. Ngkai pobago-na tohe'e, hi'a pai' topobago-na mporata doi uma hangke-ngkedi'.

²⁴Lebo nejaký zlatník, menom Demeter, ktorý robil strieborné chrámy bohyne Diany, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok.

²⁵Rala-na ha'eo, narumpu-ramo doo-doo hampobagoa-na hante topobago pante salaka' ntani' -na, pai' na'uli' -raka: "Ompi' -ompi', ni'inca moto-mi, ngkai bago-ta tohe'i wori' lia pomporataa-ta.

²⁵A shromaždil ich aj robotníkov, ktorí sa zaoberali s takými vecami, a povedal: Mužovia, viete, že z tohoto remesla máme svoj blahobyt.

²⁶Hiaa' nihilo pai' ni'epe-mi-koiwo napa to nababehi tauna to rahanga' Paulus toei lou. Na'uli' lence to rababehi manusia', uma natao rapue'. Wori' -mi tauna to nabawai, duu' -na mepangala' -ramo hi tudui' -na tetu. Uma muntu' hi Efesus, neo' hi humalili' propinsi Asia, bate wae wo'o.

²⁶A vidíte a čujete, že tento Pavel nie len v Efeze, ale skoro po celej Ázii zviedol a odvrátil veliký zástup ľudí a hovorí, že to vraj nie sú bohovia, ktorých spravia rukami.

²⁷Jadi' ompi' -ompi', me'eka' -ta, nee-neo' mpai' uma-pi hema to dota mpo'oli lence-lence to tababehi ngkai salaka'. Uma muntu' toe, tapi' meka' ba lue' tomi pepuea' -ta hi Artemis wo'o uma-pi rasaile', duu' -na uma-pi rabila' hanga' Artemis to mobaraka' lia. Bo anitu-ta toe to rapue' hawe'ea tauna hi Asia pai' hi humalili' dunia'."

²⁷A nie len že tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že prijde do nevážnosti, ale že i chrám velikej bohyne Diány nebude považovaný za nič, a bude pripravená aj o svoje veličenstvo, ktorú predsa ctí celá Ázia i celý svet.

²⁸Kara'epe-na lolita Demetrius toe, moroe-ramo, pai' -ra ntora mogora: "Une' -imi Artemis, anitu-ta to Efesus!"

²⁸Keď to počuli a naplnení boli hnevom, kričali a hovorili: Veľká je Diána Efežanov!

²⁹Pewongoia tohe'e ngkenele hobo' hi rala ngata. Ngkai ree, mo'iko-ra ntodea hilou hi tomi poromua bohe to hi rala ngata. Rahoko' -ramo Gayus pai' Aristarkhus, pai' -ra rakeni hilou dohe-ra hi tomi poromua toe. Gayus pai' Aristarkhus toe, rodua to Makedonia to mpodohei Paulus hi pomakoa' -na.

²⁹A celé mesto bolo razom naplnené zmätkom, a vrhli sa jednomyseľne do divadla strhnúc so sebou Gája i Aristarcha, Macedoncov, Pavlových spolucestovateľov.

³⁰Paulus doko' hilou dohe-ra mesua' hi rala poromua toe. Aga topetuku' Yesus mpokorai' -i bona neo' -i hilou.

³⁰A keď chcel Pavel ísť medzi ľud, nedali mu učeníci.

³¹Wae wo'o, ba hangkuja dua maradika hi propinsi Asia to mpobale-ki Paulus mpohubui tauna hilou mpo'uli' -ki bona neo' -i hilou hi poromua toe.

³¹Ba i niektorí náčelní úradníci Ázie súc jeho priateľmi poslali k nemu a prosili, žeby sa nevydával do divadla.

³²Nto'u toe, uma mowo kamerodo' -ra to morumpu toera. Ria to mpo'uli' hewa toi, ria to mpo'uli' hewa tetu. To wori' -na uma mpo'incai napa pai' morumpu-ra.

³²A tak tedy jedni kričali jedno a druhí druhé voľačo, lebo celé shromaždenie bolo zmätené, a väčšina ich ani nevedela, prečo sa sišli.

³³Hadua to Yahudi to rahanga' Aleksander mokore doko' mololita, apa' hi'a to rahubui to Yahudi mpololitai ntodea. Nahuka' -raka ntodea bona mengkalino-ra, apa' doko' -i mpo'uli' noa' -na.

³³A zo zástupu vytiahli Alexandra, ktorého postrčili Židia do predu. A Alexander pokynul rukou a chcel sa brániť pred ľudom.

³⁴Ntaa' we'i, karahilo-na ntodea Katoyahudi-na, rajojo lau-mi mogora rojaa kahae-na, ra'uli': "Une' -imi Artemis, anitu-ta to Efesus!"

³⁴Ale keď poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom a kričali tak asi dve hodiny: Veľká je Diána Efežanov!

³⁵Ka'omea-na, hadua totu'a ngata mpopengkalino-ra, pai' na'uli' -raka: "Ompi' -ompi' to Efesus! Kita' to Efesus mpojampangi tomi pepuea' hi Artemis, anitu-ta to bohe lia baraka' -na. Kita' to mpotimamahi watu to moroli' to monawu' ngkai langi'. Uma hema to uma mpo'incai toe-e ompi'.

³⁵A keď upokojil pisár zástup, povedal: Mužovia Efežania, ale veď kde ktorý človek je to, ktorý by nevedel, že mesto Efežanov koná veľkej bohyni Diáne svätoslužbu aj od Jupitera padlej soche?

³⁶Uma hema to mposapu toe. Toe pai' mengkalino-ta ulu, neo' -ta nakeni roe nono-ta.

³⁶Tak tedy pretože sa proti tomu nedá nič povedať, je potrebné, aby ste boli na pokoji a nerobili ničoho prenáhlene.

³⁷Tauna to rodua tohe'ira, nikeni-ra tumai, tapi' uma-ra-hawo mpanakoi tomi pepuea' -ta ba mporuge' hanga' anitu-ta.

³⁷Lebo ste doviedli týchto ľudí, ktorí nie sú ani svätokrádežníkmi ani sa nerúhajú vašej bohyni.

³⁸Jadi', ane Demetrius hante ema' hampobagoa-na doko' mpakilu ba hema-hema, bate kana rabua' hi topohura ngata-hawo. Ria moto tempo to rapakatantu, tempo topohura mpohurai kara-kara.

³⁸Ak tedy Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú proti niekomu žalobu, na to je obecný súd, a sú prokonzulovia; nech žalujú druh druha.

³⁹Jadi' ompi' -ompi', ane ria-pidi kara-kara-ni, kara-kara tetu kana rapohurai hi porumpua ntuku' atura topoparenta-hana.

³⁹A jestli vyhľadávate niečo iné, to sa rozrieši v zákonitom shromaždení;

⁴⁰Apa' napa to tababehi tohe'i-e, mekoroi' lia. Ra'uli' mpai' topoparenta Roma, porumpu-ta toi mpobabehi pe'ewaa. Pai' ane rarai' mpu'u-ta mpai', napa-mi-hawo to ta'uli', apa' uma ria huraa-ta mpobabehi poromua to merodo' tohe'i-e."

⁴⁰lebo sme aj v nebezpečenstve, že budeme obžalovaní pre dnešnú vzburu, kým nieto nijakej príčiny, ktorú by sme mohli udať, prečo tento shon.

⁴¹Hudu-mi lolita totu'a ngata toei, pai' nahubui-ramo omea nculii' hilou hi tomi-ra.

⁴¹A keď to povedal, rozpustil shromaždenie.