¹Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie.

¹Ora-mi pewongoia hi Efesus toe, Paulus mporumpu topetuku' Yesus pai' narohoi nono-ra. Oti toe, mpalakana-imi pai' napokaliliu-mi pomako' -na hilou hi tana' Makedonia.

²A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka.

²Hi pomakoa' -na toe, nakinomo-ra topetuku' Yesus pai' narohoi nono-ra hante wori' nyala paresa' -na. Ngkai ree, hilou wo'o-imi hi propinsi Akhaya, tana' -ra to Yunani.

³A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, že sa vráti cez Macedoniu.

³Mo'oha' -i hi ria tolu mula kahae-na. Timpaliu tolu mula toe, ria patuju-na mpohawi' kapal nculii' hilou hi tana' Siria. Aga nto'u toe, ria kareba to mpo'uli': to Yahudi mohawa' mpatehi-i. Toe pai' na'uli': "Agina ntara hi role-na moto-a mpohulii' pomakoa' -ku hilou hi propinsi Makedonia." Jadi', hilou mpu'u-imi hi Makedonia.

⁴A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus.

⁴Hi pomako' -na toe, ria wo'o ba hangkuja dua doo-na to hilou dohe-na. Hanga' -na to hadua, Sopater ana' -na Pirus to ngkai Berea. Ria wo'o Aristarkhus pai' Sekundus to ngkai Tesalonika; Gayus to ngkai Derbe; Tikhikus pai' Trofimus to ngkai Asia. Pai' Timotius.

⁵Tí odišli napred a dočkali nás v Troade.

⁵Jadi', karata-kai hi tana' Makedonia, to pitu toera meri'ulu ngkai kai', mpopea-kai hi ngata Troas.

⁶A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní.

⁶Timpaliu-mi eo bohe to Yahudi to rahanga' Posusaa' Roti to Uma Raragii, mehawi' kapal-kai mpalahii ngata Filipi. Pai' lima mengi ngkai toe, hirua' nculii' -makai hante doo-kai hi Troas, pai' mo'oha' -kai hi ree hamingku kahae-na.

⁷A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci.

⁸Eo Mingku morumpu-kai bona ngkoni' hangkaa-ngkania hante ompi' hampepangalaa' -kai hi Troas. Tomi porumpua-kai toe, tomi to molangko. Morumpu-kai hi kamar to hi lolo-na mpu'u. Wori' lampu rasuwe. Moloe pololita-na Paulus mpololitai-ra to morumpu toe. Mololita-i duu' mentongo' bengi, apa' patuju-na me'ongko' -i kamepulo-na.

⁸A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaždení.

⁹Hi porumpua-kai toe, ria hadua kabilasa, Eutikhus hanga' -na, mohura-i hi jendela. Ngkai ka'uma-na napentoo-nto'oi Paulus metudui', tetunu' -imi kabilasa toei nculi' leta', alaa-na monawu' -imi hi tana'. Hiaa' jendela toe hi katolu duncu-na ngkai tana'. Mehompo-ramo doo-na hilou mpo'ongko' -i, rahilo-rawo mate-imi.

⁹A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho.

¹⁰Ngkai ree, mehompo-imi Paulus ngkai tomi, pai' -i motingkua' mpokupui kabilasa toei, na'uli' -raka doo-na: "Neo' me'eka', tuwu' moto-i-hawo."

¹⁰Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom.

¹¹Oti toe, ngkahe' nculii' -imi hilou hi tomi, mpopihe-pihe roti, pai' ngkoni' -makai hangkaa-ngkania. Mololita tena-i Paulus duu' mobaja. Oti toe, me'ongko' -imi.

¹¹A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel.

¹²Ane kabilasa to monawu' toei we'i, tuwu' moto-i-hawo, pai' goe' lia-ra doo-na mpokeni-i hilou hi tomi-na.

¹²A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.

¹³Kai', meri'ulu-makai mohawi' kapal hilou hi ngata Asos. Aga Paulus, doko' merole-i-hana hilou hi ria, na'uli' -kakai kipohirua' -ki hi ria-damo.

¹³A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo.

¹⁴Hirua' mpu'u-makai hi Asos, pai' mohawi' wo'o-imi dohe-kai hi kapal hilou hi ngata Mitilene.

¹⁴A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.

¹⁵Ngkai ree, kaliliu wo'o-makai, pai' kamepulo-na rata hi tana' to momekidipoi-ki lewuto' Khios. Kamepulo-na wo'o rata-makai hi lewuto' Samos, pai' kamepulo-na wo'o rata hi ngata Miletus.

¹⁵A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu.

¹⁶Napakatantu ami' -mi Paulus, bona neo' -pi leba' mehani hi ngata Efesus, bona neo' -kai mahae rahi hi propinsi Asia. Doko' napesahui pomako' -na, apa' konoa nono-na doko' mpokaralai eo bohe Pentakosta hi Yerusalem.

¹⁶Lebo Pavel bol usúdil, že sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme.

¹⁷Ngkai Miletus toe, Paulus mpakatu kareba hilou hi Efesus, bona pangkeni to Kristen to hi ria tumai mpohirua' -ki hi Miletus.

¹⁷A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru.

¹⁸Rata mpu'u-ramo hi Miletus, na'uli' Paulus mpo'uli' -raka: "Ompi' -ompi', ni'inca moto-mi beiwa po'ingku-ku dohe-ni, ngkai lomo' karata-ku hi propinsi Asia toi duu' hewa toe lau.

¹⁸A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas,

¹⁹Hante nono mengkadingki' pai' hante ue mata mo'ili, mpobago-a bago Pue' hi laintongo' -ni. Pai' wori' kaparia mporumpa' -a sabana patuju-ra to Yahudi to doko' mpatehi-a.

¹⁹ako som slúžil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Židov;

²⁰Ni'inca moto ompi' ka'uma-ku koro' mpo'uli' -kokoi napa-napa to mokalaua. Kutudui' -koi ompi', lompe' bula-ni moromu lompe' hi tomi-ni moto.

²⁰ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch

²¹Kupopo'ingai' oa' -koi omea, lompe' to Yahudi lompe' to bela-koi to Yahudi, bona medea-koi ngkai jeko' -ni pai' mengkoru hi Alata'ala pai' mepangala' hi Pue' -ta Pue' Yesus.

²¹svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista.

²²"Wae lau, hilou-ama hi Yerusalem, ntuku' hawa' Inoha' Tomoroli' hi aku'. Hiaa' uma ku'incai ba napa mpai' to jadi' hi woto-ku hi ria.

²²A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí,

²³Sampale-wadi to ku'inca, hi butu ngata to kukahiloui-mi wengi, Inoha' Tomoroli' mpakanoto-maka bate rahoo' -a mpai' hi ria pai' mporata kaparia.

²³iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie.

²⁴Aga uma kuparipoko woto-ku moto. Nau' ba rapatehi mpu'u-a mpai', uma beiwa. Asala ma'ala kupohudu pobago to nawai' -ka Pue' Yesus. Pobago-ku tetu-le, mpokarebai Kareba Lompe' to mpo'uli' Alata'ala mpowai' -ta kalompea' ngkai kabula rala-na.

²⁴Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.

²⁵"Ompi' -ompi' omea, mahae-ama mobago hi laintongo' -ni, kukinomo-koi pai' kutudui' -koi mepangala' hi Pue' Yesus bona jadi' ntodea-na Alata'ala hi rala Kamagaua' -na. Aga monoto-mi hi nono-ku, ka'uma-napi mpai' nihiloi-a.

²⁵A teraz, hľa, ja viem, že už viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Božie.

²⁶Toe pai' kupakalonto' ami' -mikokoi eo toe lau: ane ria-koi to mporata silaka mpeno, bela-pi-kuwo sala' -ku.

²⁶Preto vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čistý krvi všetkých.

²⁷Apa' uma-a koro' mpo'uli' -kokoi omea patuju Alata'ala hi kita'.

²⁷Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.

²⁸Pelompehi-koi mpojaga woto-ni moto pai' mpojaga hawe'ea topetuku' Alata'ala to nasarumaka-mikokoi Inoha' Tomoroli'. Kana nipewili' -ra, hewa topo'ewu mpo'ewu bima-na, apa' Pue' Yesus mate, raa' -na mo'ili, mpobayari huku' jeko' -ta, bona kita' jadi' bagia Alata'ala.

²⁸A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou.

²⁹Ku'inca moto-le ompi', ane malai-a-damo ngkai rei, bate rata-rale mpai' tauna to dada'a to mpobalinai' tauna to ni'ewu tetu-e, hewa serigala mpobalinai' bima.

²⁹Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda.

³⁰Bangku' ngkai koi' moto mpai', ria to mpokeni tudui' to sala', bona topetuku' Yesus rahinai pai' rabagiu, duu' -na tono' hi hira' -ramo.

³⁰Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.

³¹Toe pai' mo'inga' -inga' -koi. Kiwoi-koi ompi', rala-na tolu mpae uma kupento'oi mpoparesai' -koi butu dua-ni, lompe' hi eo-na lompe' hi bengi-na, pai' wori' ngkani mo'ili ue mata-ku mpokageoi' -koi.

³¹Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého.

³²"Wae lau ompi' -ompi', mekakae-ama hi Pue' Ala, kuperapi' bona Hi'a-damo to mpewili' -koi. Kuparesai' -koi bona tida-mokoi mpotuku' Lolita Pue' to mpo'uli' -taka kabula rala-na Alata'ala hi kita'. Apa' Alata'ala-wadi to mokuasa mporohoi nono-ta pai' mpowai' -ta rasi' to naporodo ami' -mi hi hawe'ea tauna to napobagia.

³²A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.

³³Uma-a ria mpokahina doi ba pohea hema-hema.

³³Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal.

³⁴Ni'inca moto ompi' beiwa-a mobago hante pale-ku moto bona ma'ala-a mpo'oli napa-napa kaparaluua-ku pai' kaparaluua doo-doo-ku.

³⁴A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky.

³⁵Hi butu nyala-na, kupopohiloi-mokoi tonco, beiwa-ta kana mobago mpotulungi doo-ta to uma mpakulei'. Apa' kana takiwoi oa' lolita Pue' Yesus to mpo'uli': `Morasi' -pi tauna to mewai' ngkai tauna to mpodoa.'"

³⁵Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.

³⁶Kahudu-na Paulus mololita, mowingkotu' -imi hangkaa-ngkania hante hawe'ea doo-na to ngkai Efesus toera, pai' -i mosampaya.

³⁶A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa.

³⁷Kageo' -ra omea-mi pai' -ra mpokupui Paulus pai' ra'uli' -ki: "Pelompehi momako'."

³⁷A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.

³⁸To mpopedahi rahi nono-ra, lolita Paulus to mpo'uli' uma-ipi rahiloi mpai'. Ngkai ree, rabawa-imi duu' -na rata hi kapal.

³⁸A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, že už viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď.