¹A keď sa odtrhli od nich a odplavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a nasledujúceho dňa do Ródu a odtiaľ do Patary.

¹Mometabe-makai hante pangkeni to Kristen to ngkai Efesus toera, pai' kipalahii-ramo mpokaliliu pomako' -kai hilou hi propinsi Siria. Me'ongko' -mi kapal-kai kaliliu hilou hi lewuto' Kos, pai' kamepulo-na rata hi lewuto' Rodos. Ngkai ree, kaliliu-makai hilou hi lewuto' Patara.

²A najdúc loď, ktorá sa plavila krížom do Fenície, sadli sme na ňu a odplavili sme sa.

²Hi Patara toe, hirua' -kai hante kapal to hilou hi tana' Fenisia hi propinsi Siria. Jadi', mehawi' -makai hi kapal toe mpokaliliu pomako' -kai.

³A keď sa nám ukázal Cyprus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a doplavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď složiť náklad.

³Bula pomako' -kai toe, mpohilo-kai lewuto' Siprus hi mali ngki'ii-kai, tapi' kaliliu moto-ka-kaiwo, rata hi tana' Siria. Mana'u-makai ngkai kapal hi ngata Tirus, apa' kapal toe kana rapopana'u kenia-na hi ree.

⁴A vyhľadajúc učeníkov zostali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema.

⁴Jadi', hi ree-kai mpencuai' topetuku' Yesus pai' mo'oha' dohe-ra hamingku. Ngkai petete' Inoha' Tomoroli', doo-kai hi Tirus toera mpopo'ingai' Paulus bona neo' -i-hawo kaliliu hilou hi Yerusalem.

⁵A keď sme tam vybudli tie dni, vyšli sme a išli, a všetci nás odprevádzali so ženami i s deťmi až von za mesto, a kľaknúc na pobreží pomodlili sme sa.

⁵Aga nau' wae, karata tempo-na pe'ongko' kapal-kai, ki'uli' -mi bate kaliliu moto-kai hilou hi Yerusalem. Jadi', hawe'ea doo-kai toe mpobawa-kai hilou hi mali ngata, hante tobine-ra pai' ana' -ana' -ra. Hi wiwi' tahi', mowingkotu' -makai hangkaa-ngkania pai' mosampaya.

⁶A keď sme sa spolu rozlúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov.

⁶Oti mosampaya, mometabe-makai, pai' ngkahe' -makai hi rala kapal. Hira' to mebawa toera, nculii' wo'o-ramo-rawo hilou hi tomi-ra.

⁷A my, keď sme dokončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy a pozdraviac bratov zostali sme u nich jeden deň.

⁷Ngkai Tirus, kaliliu-makai rata hi ngata Ptolemais. Hi ria wo'o-kai mpencuai' ompi' hampepangalaa' -kai pai' mpometabe-raka. Hamengi-kai dohe-ra.

⁸Potom na druhý deň sme vyšli, ktorí sme boli okolo Pavla, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evanjelistu, ktorý bol jedným z tých siedmich, a zostali sme u neho.

⁸Kamepulo-na, me'ongko' wo'o-makai hilou hi ngata Kaisarea. Hi ree-kai hilou mo'oha' hi tomi Filipus. Filipus toei, tauna to mpokeni Kareba Lompe', pai' hi'a toe-mi hadua ngkai tauna to pitu to rapelihi hi Yerusalem wengi.

⁹Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovaly.

⁹Ria opo' -ki ana' -na paka' toronaa, pai' paka' nabi-- batua-na to ria pakulea' -ra mpohowa' Lolita Alata'ala.

¹⁰A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Judska dolu nejaký prorok, menom Agabus.

¹⁰Ba hangkuja eo-makai hi tomi Filipus toe, rata hadua tauna ngkai Yudea, hanga' -na Agabus. Agabus toei, ria pakulea' -na mpohowa' Lolita Alata'ala.

¹¹A keď prišiel k nám, vzal Pavlov pás, poviazal si nohy i ruky a povedal: Toto hovorí Svätý Duch: Takto poviažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom.

¹¹Karata-na Agabus toe, na'ala' -mi salepe' -na Paulus, nahoo' -ki witi' -na pai' pale-na moto, pai' na'uli': "Toi-mi lolita Inoha' Tomoroli': Pue' salepe' toii mpai' rahoko' to Yahudi hi Yerusalem, rahoo' hewa toi-e, pai' -i ratonu-raka topoparenta to bela-ra to Yahudi."

¹²A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miestni bratia, žeby neišiel hore do Jeruzalema.

¹²Kaki'epe-na tohe'e, kai' pai' doo-kai hi Kaisarea merapi' mpu'u hi Paulus bona neo' -i kaliliu hilou hi Yerusalem.

¹³Ale Pavel odpovedal: Čo to robíte, že plačete a krúšite moje srdce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať poviazať, ale i zomrieť v Jeruzaleme za meno Pána Ježiša.

¹³Aga na'uli' -kakai: "Napa-di-koina pai' geo' -koi hewa tetu-e? Doko' mpolentei nono-ku lau-wadi-koi! Nau' ba rahoo' -a mpai' hi Yerusalem, ba paiana rapatehi mpu'u-a mpai' sabana petuku' -ku hi Pue' Yesus, sadia moto-ale hilou hi ria-e!"

¹⁴A keď sa len nedal odhovoriť, umĺkli sme a povedali: Nech sa stane vôľa Pánova.

¹⁴Jadi', apa' uma oa' napangalai' petagi-kai, kipento'oi lau-mi mpotagi-i, ki'uli': "Kadota Pue' -damo to jadi'."

¹⁵A po tých dňoch sme sa pripravili a išli sme hore do Jeruzalema.

¹⁵Oti toe, ngkarewa-makai, pai' -kai me'ongko' mpu'u-mi hilou hi Yerusalem.

¹⁶A išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyprianskeho, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.

¹⁶Ba hangkuja dua ompi' hampepangalaa' -kai ngkai Kaisarea hilou mpobawa-kai, duu' rata hi tomi po'ohaa' -kai hi Yerusalem. Tomi po'ohaa' -kai toe, tomi hadua to Siprus to mahae-mi jadi' topetuku' Yesus, hanga' -na Manason.

¹⁷A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia.

¹⁷Karata-kai hi Yerusalem, ompi' -ompi' hampepangalaa' -kai mpotarima-kai hante goe' nono-ra.

¹⁸A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší.

¹⁸Kamepulo-na, hilou-makai dohe Paulus mpencuai' Yakobus. Hawe'ea pangkeni ntani' -na, ria wo'o-ra-rawo morumpu dohe Yakobus.

¹⁹A keď ich pozdravil, rozprával všetko dopodrobna, čo učinil Bôh skrze jeho službu medzi pohanmi.

¹⁹Ka'oti-kai mometabe, natepu'u-mi Paulus mpotutura-raka hawe'ea to nababehi Alata'ala hi olo' tauna to bela-ra to Yahudi nto'u-na mpokeni Kareba Lompe' hi ria.

²⁰A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a povedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Židov sú, ktorí uverili, a všetci sú horlivcami zákona.

²⁰Kara'epe-na pangkeni hi Yerusalem lolita Paulus tohe'e, ra'une' -mi Alata'ala. Ngkai ree, ra'uli' -mi mpo'uli' -ki Paulus: "Hewa toe, ompi': bona nu'inca, moncobu-ncobu-mi ompi' -ta to Yahudi to mepangala' -mi hi Yesus. Hira' toe, paka' to mpotuku' Atura Musa hante nono mpu'u.

²¹Ale o tebe sú tak poučení, že učíš všetkých Židov, ktorí sú medzi pohanmi, odpadnutie od Mojžiša a vraj hovoríš, aby neobrezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají.

²¹Hiaa' ra'epe wo'o-mi kareba to mpotuntui' -ko ompi'. Ra'epe kanutudui' -ra to Yahudi to mposowo' -ra to bela-ra to Yahudi bona neo' -pi mpotuku' Atura Musa. Nutudui' -ra bona neo' -pi mpotini' ana' -ra pai' neo' -pi mpotuku' ada totu'a-ta owi.

²²Čo je tedy? Na každý spôsob sa musí sísť množstvo, lebo sa dopočujú, že si prišiel.

²²Hiaa' wae-e lau, bate ra'epe mpai' karata-nu hi rei. Jadi' beiwa-mi?

²³Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú na sebe sľub;

²³Agina nutuku' paresa' -kai toi ompi', bona monoto-mi ka'uma-na-hawo makono lolita petuntui' toe: Ria-ra hi rehe'i opo' doo-kai to oti-mi mpobabehi janci hi Alata'ala hante mosumpa.

²⁴pojmi si tých a očisti sa obradne s nimi a vynalož na nich, koľko vyžaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všetci, že nie je nič pravdy na tom, čo počuli o tebe, ale že aj sám zachovávaš zákon.

²⁴Jadi', iko wo'o-kowo, hilou-ko dohe-ra hi Tomi Alata'ala mpobabehi ada agama pompobohoi' woto, pai' iko mpobayari oli porewua pepue' -ra, bona ma'ala-ra mposongki' wuluwoo' -ra ntuku' ada-ta. Ane hewa toe-damo, monoto-mi hi hawe'ea tauna ka'uma-na-hawo makono kareba to ra'epe mpotuntui' -ko. Apa' nutuku' wo'o-kowo Atura Musa.

²⁵A ohľadom uverivších pohanov sme my písali usúdiac, že nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.

²⁵Jadi', toe-mi paresa' -kai hi iko ompi'. Aga ane hira' to bela-ra to Yahudi to mepangala' -mi hi Yesus, oti-mi kipakatu-raka sura mpo'uli' -raka kabotu' -kai. Uma-ra mingki' mpotuku' Atura Musa. Sampale kiperapi' bona neo' -ra mpokoni' pongkoni' to rapopepue' hi pinotau, pai' neo' wo'o mpokoni' raa' ba bau' to ko'ia ralali ncala' raa' -na, pai' bona neo' -ra mogau' sala'."

²⁶Vtedy pojal Pavel mužov a nasledujúceho dňa obradne sa s nimi očistiac chodil do chrámu a oznamoval vyplnenie dní obradného očisťovania, až bola za jedného každého z nich donesená obeť.

²⁶Paresa' -ra toe napangala' mpu'u-mi Paulus. Kamepulo-na hilou mpu'u-imi hante to opo' tohe'era mpobabehi ada agama pompobohoi' woto. Oti toe, mesua' -imi hi rala Tomi Alata'ala mpo'uli' -ki imam hangkuja eo-pi pai' lako' hudu tempo pompobohoi' -ra. Apa' ane hudu-damo tempo pompobohoi' -ra, Paulus hante doo-na to opo' toera hore-hore kana ngkeni pepue' -ra.

²⁷A keď sa už malo dokončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a položili na neho ruky

²⁷Neo' hudu-mi pitu eo to rapakatantu, ria ba hangkuja dua to Yahudi ngkai propinsi Asia mpohilo Paulus hi Tomi Alata'ala. Me'ukei' -ramo mpo'ukei' ntodea, pai' -ra mpohoko' -mi Paulus.

²⁸a kričali: Mužovia Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade učí proti izraelskému ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu, ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.

²⁸Mpokio' -ra doo-ra, ra'uli': "Mai-koi ompi' -ompi' to Israel! Ngawa'! Ohe'i-mi tauna to mpotudui' hawe'ea tauna hiapa-apa tudui' to mpo'ewa-ta kita' to Yahudi, mposapuaka Atura Musa pai' mposapai tomi pepuea' -ta toi-e! Hiaa' wae lau nakeni wo'o-mi tauna to bela-ra to Yahudi tumai mesua' hi rala Tomi Alata'ala, mpobaboi' tomi to moroli' toi."

²⁹Videli s ním totiž predtým v meste efezského Trofima, o ktorom sa domnievali, že ho Pavel voviedol do chrámu.

²⁹Pai' hewa toe pololita-ra, apa' mpohilo-ra hadua to Efesus mo'ema' hante Paulus hi ngata we'i. Hanga' to Efesus toei, Trofimus, bela-i to Yahudi. Jadi', ra'ulia' -rana, Paulus mpokeni Trofimus toei mesua' hi rala Tomi Alata'ala.

³⁰A pohlo sa celé mesto, a sbehol sa ľud, a pochytiac Pavla vliekli ho von z chrámu a hneď zamkli dvere.

³⁰Ngkai ree, mpara'ekaa' -mi tauna hobo' hi ngata Yerusalem, pai' mo'iko-ramo hilou hi Tomi Alata'ala. Rahoko' -imi Paulus pai' -i radii' hilou hi mali Tomi Alata'ala. Oti toe, wobo' Tomi Alata'ala rahohoki-mi.

³¹A kým ho hľadali zabiť, prišla hore tisícnikovi pluku zpráva, že sa vzbúril celý Jeruzalem.

³¹Bula-ra ngasa' mpatehi Paulus toe, ria wo'o tauna hilou mpoparata hi kapala' tantara to Roma, mpo'uli' karia-na pewongoia bohe hi ngata.

³²A on hneď pojal vojakov a stotníkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisícnika a vojakov, prestali biť Pavla.

³²Kahilou-nami kapala' tantara toei hante ba hangkuja tadulako pai' tantara-na, kaliliu mpotoa' ntodea. Karahilo-na ntodea tantara toera, rapento'oi-mi mpoweba' Paulus.

³³Vtedy sa priblížil tisícnik, pochytil ho a rozkázal poviazať ho dvoma reťazami a vypytoval sa, kto je a čo urobil?

³³Kapala' tantara toei hilou mpohoko' -i, pai' nahubui tantara-na mpohoo' pale-na ntimalia hante rante. Oti toe, pai' -i mepekune': "Hema-i tauna toii-e? Napa to nababehi?"

³⁴Ale jedni jedno a druhí druhé čosi kričali v zástupe. A keď pre veľký nepokoj nemohol zvedieť istotu, dal povel odviesť ho do tábora.

³⁴Ria-ra to mpo'uli' hewa toe, ria wo'o to mpo'uli' hewa tetu. Apa' mewongoi rahi, uma lau-pi na'incai napa mpu'u to jadi' toe. Toe pai' nahubui-ramo tantara-na mpokeni Paulus hilou hi rala tomi tantara, bona raparesa' hi ria-i-damo.

³⁵A keď prišiel na schody, prihodilo sa, že ho museli vojaci niesť pre násilie zástupu,

³⁵Karata-ra hi tuka' to ngkahe' hilou hi tomi tantara toe, mome'upi' -damo ntodea pai' ngasa' mpu'u-ra doko' mpopatehi Paulus. Toe pai' Paulus kana ra'ongko' pai' rahorongko tantara.

³⁶lebo išlo za ním celé to množstvo ľudu, a kričali: Zabi ho!

³⁶Metuku' oa' -ra tauna to wori', pai' -ra mejeu': "Patehi lau-imi!"

³⁷A keď už mal byť Pavel vovedený do tábora, povedal tisícnikovi: Či ti smiem niečo povedať? A on povedal: Vieš grécky?

³⁷Neo' mesua' -ramo hi rala tomi tantara, na'uli' Paulus hi kapala' tantara: "Ma'ala-a-kuwo mololita kampa' hampai'?" Na'uli' kapala' tantara toei: "Ha nu'inca basa Yunani-e?

³⁸Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedávno pobúril a vyviedol na púšť tie štyri tisíce mužov zbojníkov?

³⁸Ha bela-kowo iko to Mesir toe-e wengi to mpo'usoki ntodea, pai' mpakeni opo' ncobu tauna hilou hi tana' to wao' mpobabehi pe'ewa hi topoparenta?"

³⁹Na to riekol Pavel: Ja som človek Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície, ale ťa prosím, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.

³⁹Natompoi' Paulus: "Aku' toi-le to Yahudi, ngkai ngata Tarsus, ngata to bohe hanga' -na hi tana' Kilikia. Palogai-a-kuwo mpololitai ntodea toera lau."

⁴⁰A keď dovolil, Pavel stojac na schodoch pokynul rukou ľudu. A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim hebrejským nárečím a povedal:

⁴⁰Jadi', napalogai mpu'u-imi. Toe pai' mokore-imi Paulus hi tuka', pai' nahuka' -raka ntodea bona mengkalino-ra. Molino-ramo, natepu'u-mi mololita hi rala basa Ibrani, basa-ra to Yahudi.