¹Vtedy pozrel bystro Pavel na vysokú radu a povedal: Mužovia bratia, ja som celým svedomím dobrým obcoval pred Bohom až do tohoto dňa.

¹Karata-na Paulus hi porumpua toe, nanaa hawe'ea topohura toera, na'uli' -raka: "Ompi' -ompi' -ku! Moroli' mpontolumanu' nono-ku! Duu' hi eo tohe'i, kupenonoi uma ria sala' -ku hi poncilo Alata'ala."

²Ale najvyšší kňaz Ananiáš rozkázal tým, ktorí stali pri ňom, aby ho bili po ústach.

²Nto'u-na Paulus mololita hewa toe, Imam Bohe Ananias mpohubui tauna to hi ncori Paulus mpohopo' -i.

³Vtedy mu povedal Pavel: Bude teba biť Bôh, obielená steno! A ty sedíš, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma velíš biť?

³Hampetompoi' Paulus: "Harala nahopo' Alata'ala wo'o-ko-kowo mpai', iko to lompe' hi mali-na-wadi-ko! Mohura-ko retu mai, doko' mpobotuhi kara-kara-ku ntuku' Atura Musa, bo iko moto ntiboki Atura Musa toe, apa' nupehubui rahopo' -a."

⁴A tí, ktorí tam stáli, povedali: Najvyššiemu kňazovi Božiemu zlorečíš?

⁴Ngkai ree, tauna to ncori Paulus mpo'uli' -ki: "Daho' rahi-ko-kona mpolibui' Imam Bohe to napelihi Alata'ala hewa tetu!"

⁵A Pavel riekol: Nevedel som, bratia, že je najvyšší kňaz, lebo je napísané: Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

⁵Na'uli' Paulus: "Uma-kuwo ku'incai kahi'a-na Imam Bohe-e. Hiaa' ria mpu'u-di to te'uki' hi rala Buku Tomoroli' to mpo'uli': `Neo' ralibui' hapa' pangkeni ngata-ta.'"

⁶A zvediac Pavel, že jedna čiastka ich je sadúceov a druhá farizeov, kričal vo vysokej rade: Mužovia bratia! Ja som farizeus, syn farizeov. Pre nádej pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja súdený!

⁶Na'inca-hawo Paulus, topohura toera, ria-ra to mpotuku' tudui' to Saduki, ria wo'o-ra to mpotuku' tudui' to Parisi. Toe pai' napesukui mpololitai-ra omea, na'uli': "Ompi' -ompi'! Aku' toi-le to Parisi-a, pai' muli to Parisi wo'o-a. Pai' -a tumai rapohurai tohe'i-e, apa' kuparasaya-kuna, tauna to mate bate tuwu' nculii'."

⁷A keď to povedal, povstal rozbroj medzi farizei a medzi sadúcei, a rozdvojilo sa množstvo.

⁷Kara'epe-na toe, momehono' -ramo to Parisi pai' to Saduki, alaa-na uma-rapa hintuwu'.

⁸Lebo sadúceovia hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, a farizeovia vyznávajú oboje.

⁸Apa' ntuku' to Saduki, tauna to mate uma tuwu' nculii', pai' uma ria kao' manusia' to tuwu' liu-liu, pai' uma ria mala'eka. Tapi' to Parisi-rana, raparasaya hawe'ea toe.

⁹A povstal veliký krik, a vstali niektorí učení Písma čiastky farizeov a preli sa a vraveli: Nenachádzame ničoho zlého na tomto človekovi. A jestli s ním hovoril duch alebo anjel? Neborme sa s Bohom!

⁹Ka'omea-na, moe' -mi pomehono' -ra. Ria ba hangkuja dua guru agama to tono' hi to Parisi mokore pai' mehono', ra'uli': "Uma ria sala' -na tau tohe'ii. Meka' ba lue' ria mpu'u-di mala'eka ba rate mpololitai-i."

¹⁰A keď povstal veliký rozbroj, a pretože sa obával tisícnik, aby neroztrhali Pavla, dal vojsku povel, aby sišlo a vytrhlo ho spomedzi nich a odviedlo do tábora.

¹⁰Ngkai ree, kaboo-bohea lau-mi pomehono' -ra, alaa-na koro' -imi kapala' tantara, nee-neo' mpai' Paulus rapomerentai lau-imi. Nahubui-mi tantara-na hilou mpo'ala' Paulus, pai' -i rakeni nculii' hilou hi tomi tantara.

¹¹A nasledujúcej noci zastal k nemu Pán a povedal: Neboj sa, Pavle, lebo jako si pevne o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

¹¹Bengi karomengia-na Paulus hi tomi tantara toe, muu-mule' mokore-imi Pue' Yesus hi ncori-na, na'uli' -ki: "Pakaroho nono-nu. Oti-mi nuposabi' -ka hi Yerusalem rei, pai' bate nuposabi' wo'o-ka mpai' hi ngata Roma."

¹²A keď bol deň, srotili sa niektorí Židia, a zakliali sa, že vraj nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ nezabijú Pavla.

¹²Kamepulo-na, ba hangkuja dua to Yahudi mohawa' mpopatehi Paulus. Mosumpa-ra, ra'uli': "Uma-kai ulu ngkoni' ba nginu ane da koo-ko'ia kipatehi-i!"

¹³A bolo ich viac ako štyridsať, ktorí sa tak sprisahali.

¹³Kadea-ra to mosumpa toera, labi opo' mpulu'.

¹⁴A prišli k najvyšším kňazom a starším a povedali: Veľmi sme sa zakliali, že neokúsime ničoho, dokiaľ nezabijeme Pavla.

¹⁴Jadi', hilou-ramo to mosumpa toera hi imam pangkeni pai' pangkeni to Yahudi ntani' -na, ra'uli': "Mojanci mpu'u-kai hante mosumpa, uma-kai ulu ngkoni' napa-napa ane ko'ia kipatehi-i Paulus.

¹⁵Tak teraz vy dajte vedieť tisícnikovi aj s vysokou radou, aby ho zajtra doviedol dolu k vám, ako čo by ste chceli dôkladnejšie zvedieť o ňom a o jeho veci; a my, prv ako sa priblíži, hotoví sme ho zabiť.

¹⁵Wae-pi, kiperapi' hi tuama-tuama hante topohura agama bona nipakatu sura hilou hi kapala' tantara to Roma, mperapi' bona Paulus rakeni nculii' mponyanyo-koi, ntani' raparesa' tena kara-kara-na. Ntaa' kilede-idi pai' kipatehi hi lengko ohea-e!"

¹⁶Ale keď počul o úklade syn sestry Pavlovej, prišiel a vošiel do tábora a oznámil to Pavlovi.

¹⁶Jadi', hawa' -ra toe na'epe pino'ana' -na Paulus. Kahilou-nami hi tomi tantara mparata patuju-ra toe hi Paulus.

¹⁷A Pavel si zavolal jedného zo stotníkov a povedal: Zaveď tohoto mládenca k tisícnikovi, lebo mu má niečo oznámiť.

¹⁷Ngkai ree, Paulus mpokio' hadua tadulako pai' na'uli' -ki: "Po'ema' ana' toii hilou hi kapala'. Ria anu naparata."

¹⁸A tak ho pojal a zaviedol k tisícnikovi a povedal: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, žeby som zaviedol tohoto mládenca k tebe, že má niečo s tebou hovoriť.

¹⁸Napo'ema' mpu'u-imi hilou hi kapala' pai' na'uli': "Paulus, to ratarungku' toei ria, merapi' bona kukeni-i ana' toii tumai hi Kapala'. Ria anu naparata-koko."

¹⁹A tisícnik si ho pojal za ruku a odíduc s ním okreme vypytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť?

¹⁹Jadi', kapala' tantara toei mpokamu pale-na ana' toei, pai' natete' -i hilou bona hira' rodua-wadi, pai' napekune' -i: "Napa to doko' nu'uli' -ka, uto'?"

²⁰A on povedal: Židia sa sriekli, že ťa poprosia, žeby si zajtra doviedol Pavla dolu do vysokej rady, jako čo by sa chceli čosi dôkladnejšie vypytovať o ňom.

²⁰Na'uli' ana' toei: "Ria-ra to Yahudi to mohawa', merapi' hi Kapala' bona mepulo mpai' uma' -ku rakeni hi poromua topohura, ntani' ra'uli' raparesa' tena kara-kara-na.

²¹Ale ty sa im nedaj nahovoriť, lebo mu úkladia z nich viac ako štyridsiati chlapi, ktorí sa zakliali, že nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A teraz sú hotoví a čakajú prisľúbenie od teba.

²¹Neo' ratuku' pomperapia' -ra! Apa' ria-ra labi opo' mpulu' to mengkawuni hi ohea doko' mpo'inawu-i. Mojanci-ra hante mosumpa bona uma-ra ulu ngkoni' ba nginu ane da koo-ko'ia-i rapatehi. Toe lou, rodo-ramo mpopea woli' lolita ngkai Kapala' -damo."

²²Vtedy prepustil tisícnik mládenca a prikázal, aby nevravel nikomu, že mu to oznámil.

²²Na'uli' kapala' tantara toei: "Neo' nu'uli' hi hema-hema kanulohu-namaka patuju-ra tetu-e." Oti toe, pai' nahubui-imi nculii'.

²³Potom si zavolal ktorýchsi dvoch zo stotníkov a povedal: Prihotovte dvesto vojakov, aby išli až do Cezáree a sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov od tretej hodiny vnoci.

²⁴Oti toe, kapala' tantara toei mpokio' rodua tadulako-na, pai' na'uli' -raka: "Porodo ro'atu tantara biasa, pai' pitu mpulu' tantara to mojara', pai' ro'atu wo'o tantara to moponcii'. Porodo wo'o jara' to nahawi' Paulus. Jaa sio bengi toe mpai' lau, me'ongko' -mokoi hilou hi Kaisarea, keni-i Paulus hilou hi Gubernur Feliks. Pai' jaga lompe' -i bona uma-i moapa hi ohea."

²⁴A rozkázal priviesť i hovädá, aby vysadili Pavla a dopravili zdravého k vladárovi Felixovi.

²⁵Oti toe, kapala' tantara mpo'uki' sura hilou hi gubernur, moni-na hewa toi:

²⁵A napísal list takéhoto obsahu:

²⁶"Hi Gubernur Feliks to rabila'. Wori' tabe ngkai aku', Klaudius Lisias!

²⁶Klaudius Lyziáš vzkazuje výbornému vladárovi Felixovi pozdravenie.

²⁷Dohe sura toi, kupakatu hi Tuama hadua tauna to rahanga' Paulus. Paulus toii, rahoko' -i to Yahudi wengi, pai' neo' rapatehi lia-imi. Tapi' ku'epe Katoroma-nai. Toe pai' hilou-ama hante tantara-ku mpe'agoi-i ngkai laintongo' -ra.

²⁷Tohoto človeka boli zajali Židia a mali ho zabiť; ale som prišiel s vojskom a vytrhnul som ho z ich moci dozvediac sa, že je Riman.

²⁸Apa' doko' ku'inca napa to rapakilu-ki, toe pai' kukeni-i hilou hi topohura to Yahudi bona raparesa'.

²⁸A chcúc dokonale zvedieť príčinu, pre ktorú na neho žalujú, zaviedol som ho dolu pred ich vysokú radu

²⁹Raparesa' -i toe, uma-hawo ria sala' -na to masipato' rapatehi ba ratarungku' -ki. Pangadua' -ra toe, ngkai ada agama-ra moto-wadi.

²⁹a našiel som, že žalujú na neho o jakési otázky svojho zákona, ale že nemá nijakej žaloby proti sebe, prečo by bol hoden smrti alebo pút.

³⁰Oti toe, ku'epe karia-na patuju dada'a to Yahudi hi hi'a. Toe pai' kupopekeni-i tilou hi Tuama Gubernur. Pai' ku'uli' -raka bali' -na hi rei, kana tilou-ra hi Gubernur ane doko' rapakilu-i. Hudu rei."

³⁰A keď mi potom bolo povedané o úklade, ktorý strojili Židia človekovi, hneď som ho poslal k tebe rozkážuc i žalobníkom, aby to, čo majú proti nemu, rozpovedali u teba. Maj sa dobre!

³¹Ngkai ree, ka'oti-na na'uki' sura toe, nahubui tantara-na mpokeni-i Paulus hilou hi Gubernur. Hi bengi toe rakeni-i hilou hi ngata Antipatris.

³¹A tak vojaci, jako im bolo nariadené, pojali Pavla a odviedli cez noc do Antipatridy

³²Kamepulo-na tantara to mako' witi' nculii' hilou hi tomi tantara. Tantara to mojara' -damo mpokeni Paulus kaliliu hilou hi Kaisarea.

³²a druhého dňa nechajúc jazdcov, aby odišli s ním, navrátili sa do tábora.

³³Karata-ra hi Kaisarea, ratonu-miki Gubernur sura to ngkai kapala' -ra, pai' Paulus wo'o ratonu hi kuasa Gubernur.

³³A keď tamtí vošli do Cezáree a odovzdali vladárovi list, postavili pred neho i Pavla.

³⁴Ka'oti-na Gubernur mpobasa sura toe, napekune' -i Paulus: "Hiapa ngata kaputua-nu?" Natompoi' Paulus: "Hi tana' Kilikia." Kana'inca-na Gubernur toe,

³⁴A keď prečítal vladár písmo, opýtal sa ho, z ktorej je provincie, a keď sa dozvedel že z Cilície,

³⁵na'uli' -mi: "Wae. Kuparesa' moto kara-kara-nu ane rata-ra-damo mpai' bali' -nu." Oti toe, nahubui tantara-na mpojaga Paulus hi rala tomi bohe to nawangu Magau' Herodes owi.

³⁵povedal: Vypočujem ťa dôkladne, keď tu budú i tvoji žalobníci. A dal rozkaz, aby ho strážili v paláci Heródesovom.