¹A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so žalobou proti Pavlovi.

¹Lima mengi oti toe, Imam Bohe Ananias pai' ba hangkuja dua pangkeni to Yahudi hilou hi Kaisarea hante hadua to pante mololita, hanga' -na Tertulus. Karata-ra hi ria, hilou-ramo hi Gubernur Feliks mpobua' pangadua' -ra.

²A keď ho zavolali, začal Tertullus žalovať a vravel:

²Jadi', Gubernur Feliks mpohubui tauna mpokeni Paulus tumai hi poromua-ra. Tertulus ulu to rapalogai mololita. Natepu'u-mi mpakilu Paulus hewa toi: "Tuama-kai Gubernur Feliks to kibila'! Ngkai poparenta-nu, kai' ntodea-nu tuwu' hante kalompea'. Pai' ngkai kapantea-nu mohawa', wori' -mi to tekolompehii hi rala ngata-kai.

³Že sme skrze teba došli veľkého pokoja, a že tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou.

³Hawe'ea toe kitu'u oa' hi lolo tanuana' -kai, pai' uma ria kaputua-nakai mpo'uli' wori' wori' tarima kasi.

⁴Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, žeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti.

⁴Aga, bona neo' mpokerei mara tempo Gubernur, kusarumaka ahi' ngkai Gubernur mpe'epei-ka-kuwo lolita-ku to rede' toi.

⁵Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov,

⁵"Ta'uli' -mi-hawo, Paulus toei-e mai, tauna to mpobalinai' ngata. Hiapa-apa-i mpo'usoki to Yahudi mpo'ewa topoparenta. Pai' hi'a toe-mi pangkeni-ra to mpotuku' tudui' -na Yesus to Nazaret.

⁶ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona,

⁶Meliu ngkai toe, doko' -i mpobaboi' Tomi Alata'ala. Toe pai' kihoko' -imi. ((Ria patuju-kai wengi mpohurai kara-kara-na ntuku' atura agama-kai moto-kaiwo.

⁷len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol

⁷Tapi' kapala' tantara Lisias mpe'agoi-i ngkai pale-kai.

⁸poveliac jeho žalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho žalujeme.

⁸Pai' na'uli' hema to doko' mpakilu-i kana tumai hi Tuama Gubernur.)) Jadi', ane nuparesa' -i mpai', nu'epe moto ngkai wiwi-na kamakono-na hawe'ea pangadua' -kai toi."

⁹A dokladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak.

⁹Hawe'ea to Yahudi to ria hi retu, medulu wo'o-ramo-rawo mepakilu pai' mporohoi lolita Tertulus toe.

¹⁰Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec,

¹⁰Oti toe, Gubernur mpohuka' -ki Paulus bona mololita-i. Pololita-nami Paulus, na'uli': "Goe' mpu'u-a, apa' rawai' -a loga mpo'uli' noa' -ku hi Tuama Gubernur. Apa' ku'inca mompae-mpae-mi Gubernur jadi' topobotuhi hi rala ngata-kai.

¹¹pretože sa môžeš dovedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa.

¹¹Ma'ala moto nupewulihi', lako' hampulu' romengi to liu, hilou-a hi Yerusalem bona mepue' hi rala Tomi Alata'ala.

¹²A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste

¹²Uma-a hangkania raruai' momehono' hante hema-hema ba mpo'usoki ntodea hi Tomi Alata'ala ba hi tomi posampayaa, ba hiapa-apa hi rala ngata.

¹³ani ti nemôžu dokázať, čo na mňa teraz žalujú.

¹³Hiaa' uma wo'o-di ma'ala rapopohiloi-ko kamakono-na pangadua' -ra toe we'i to rapangadu' -ka.

¹⁴Ale to ti vyznávam, že práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúžim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch,

¹⁴Sampale-di to kupangaku' hi Gubernur, aku' mpotuku' Tudui' Pue' Yesus, to rasapuaka bali' -ku toera. Ntuku' tudui' toe-mi mepue' -a hi Alata'ala to rapue' ntu'a-kai owi, pai' bate kuparasaya hawe'ea to te'uki' hi rala Atura Musa pai' sura nabi-nabi.

¹⁵a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých.

¹⁵Poncarumakaa-ku hi Alata'ala, bate hibalia hante poncarumakaa bali' -ku toera mai. Kusarumaka Alata'ala mpotuwu' nculii' hawe'ea tomate hi eo mpeno, lompe' to monoa' ingku-ra lompe' to mogau' dada'a.

¹⁶A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi.

¹⁶Toe pai' kuhuduwukui oa' mpobabehi po'ingku to lompe', bona ku'inca hi rala nono-ku ka'uma-na ria sala' -ku, ba hi poncilo Alata'ala ba hi poncilo manusia'.

¹⁷Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almužny, milodary, a obeti,

¹⁷"Ba hangkuja mpae-mi, uma-a ria hilou hi Yerusalem. Tapi' bo'u toi, hilou-a hi Yerusalem, mpokeni doi petulungi hi ompi' -ku to Yahudi pai' mpokeni pepue' -ku hi Alata'ala.

¹⁸pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Židia s Ázie,

¹⁸Bula-ku mpokeni pepue' -ku toe, ba hangkuja dua to Yahudi to ngkai propinsi Asia mpohirua' -ka hi Tomi Alata'ala, ka'oti-ku mpobabehi ada pompobohoi' agama. Nto'u toe, uma-hawo ria wori' tauna dohe-ku, pai' uma wo'o ria to mewongoi.

¹⁹ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne.

¹⁹Kakoo-kono-na, ke to Yahudi to ngkai Asia toera-dile to kana tumai mpakilu-a hi Gubernur, ane ria mpu'u sala' -ku hi hira' -e.

²⁰Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou,

²⁰Tapi' uma-ra-rawo ria hi rehe'i. Jadi', agina bali' -ku to ria-mi hi rehe'i mpo'uli' napa sala' -ku to rarua' hi karaparesaa' -ku wengi topohura agama hi Yerusalem. Raparesa' -a toe, uma ria sala' -ku raruai'.

²¹krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený.

²¹Muntu' lolita-ku to hamela-wadi to rapodaa' nto'u toe. Bula-ku mokore hi laintongo' -ra, ku'uli' mpesukui hewa toi: `Pai' -a raparesa' toi, sabana kuparasaya katuwu' -ra nculii' tauna tomate.'"

²²Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec.

²²Gubernur Feliks mpo'inca lia napa to raparasaya tauna to mepangala' hi Yesus. Toe pai' na'uli': "Hudu rei-mi ulu pohura-ta. Kubotuhi moto mpai' kara-kara toi, ane rata-ipi kapala' tantara Lisias."

²³A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním.

²³Oti toe, nahawai' tadulako-na mpojaga Paulus. Tapi' nau' rajaga-i, uma-i hewa tauna to ratarungku' mpu'u. Apa' rapalogai moto-i modao', pai' rapiliu moto bale-na mpowai' -i napa to naparaluu.

²⁴Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ženou, ktorá bola Židovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Ježiša.

²⁴Ba hangkuja eo ngkai ree, rata wo'o-imi Gubernur Feliks hante tobine-na, hanga' -na Drusila. Drusila toei to Yahudi. Feliks mpohubui tantara-na mpokeni Paulus tumai hi nyanyoa-ra, bona na'epe lolita-na Paulus mpokahangai' pepangala' -na hi Kristus Yesus.

²⁵A keď hovoril o spravedlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa.

²⁵Hi rala pololita-na Paulus, na'uli' -ki Feliks hewa toi: kita' kana monoa' po'ingku-ta, pai' kana mpokuasai konoa nono-ta moto, apa' rata mpai' Eo Kiama, nto'u Alata'ala mpobotuhi kara-kara hawe'ea manusia'. Mpo'epe toe, kame'eka' -nami Feliks, na'uli': "Wae-mi ulu! Kukio' wo'o-damo-ko mpai', ane ria loga-ku."

²⁶No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním.

²⁶Kakoo-kono-na, Feliks mposarumaka Paulus mpowai' -i doi bona nabahaka-i. Toe pai' jau-i nakio' bona napololitai-i.

²⁷A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Židov priazeň nechal Pavla vo väzení.

²⁷Feliks doko' ngala' nono-ra to Yahudi, toe pai' napelele' moto-i Paulus ratarungku' rompae kahae-na. Timpaliu rompae toe, Feliks rasampei, pai' Perkius Festus jadi' gubernur to bo'u.