¹Keď tedy prišiel Festus do provincie, odišiel po troch dňoch z Cezáree hore do Jeruzalema.

¹Lako' tolu eo-i Festus moparenta hi propinsi toe, me'ongko' -imi ngkai ngata Kaisarea hilou hi Yerusalem.

²A prišli k nemu najvyšší kňazi a prední zo Židov so žalobou proti Pavlovi a prosili ho

²Karata-na hi ria, imam pangkeni pai' pangkeni to Yahudi ntani' -na mpohirua' -ki, pai' ra'uli' -ki pangadua' -ra to rapangadu' -ki Paulus.

³a žiadali si milosť proti nemu, žeby poslal po neho a dal ho doviesť do Jeruzalema strojac úklady, aby ho na ceste zabili.

³Merapi' -ra hi Festus bona hante kalompe' nono-na nahubui tauna mpokeni Paulus tumai hi Yerusalem. Ntaa' we'i, patuju-ra doko' mpolede Paulus pai' mpopatehi-i hi lengko ohea.

⁴Ale Festus odpovedal, že Pavel má byť strážený v Cezárei, ale že sám jednako naskore odcestuje,

⁴Aga natompoi' Festus: "Ane Paulus, ratarungku' hi Kaisarea-i-hana. Pai' aku' uma-apa mahae hilou nculii' hi ria.

⁵a tak vraj tí, ktorí z vás môžu, nech odídu so mnou ta dolu, a jestli je na človekovi nejaká vina, nech žalujú na neho.

⁵Agina hema-koi topololita hilou dohe-ku hi Kaisarea, bona hi ria-damo mpai' kupe'epei pangadua' -ni, ane ria mpu'u-ki kasalaa' -na."

⁶A ztráviac medzi nimi nie viac ako osem alebo desať dní odišiel dolu do Cezáree a na druhý deň sadol na súdnu stolicu a rozkázal doviesť Pavla.

⁶Kira-kira nte walu mengi ba hampulu' bengi-i Festus hi Yerusalem, nculii' -imi hilou hi Kaisarea. Rata mpu'u-ramo hi Kaisarea, kamepulo-na narumpu-ramo omea topohura, pai' napahawa' tauna mpokeni Paulus tumai hi porumpua-ra.

⁷A keď prišiel, obstúpili ho z Jeruzalema dolu prišlí Židia a snášali proti Pavlovi mnohé a ťažké žaloby, ktoré nemohli dokázať,

⁷Karata-na Paulus, to Yahudi to tumai ngkai Yerusalem mokore mpotipuhi-i, pai' ra'uli' pangadua' -ra. Wori' nyala kasalaa' to dada'a to rapangadu' -ki, tapi' uma ria kanoo-noaa' -na pangadua' -ra toe.

⁸keď sa bránil Pavel a hovoril: Ani proti zákonu Židov, ani proti chrámu ani proti cisárovi som sa ničím neprehrešil.

⁸Paulus mpobaro lolita-ra, na'uli': "Uma-kuna ria hangkedia' sala' to kubabehi! Uma-a ria ntiboki atura to Yahudi, ba mpobaboi' Tomi Alata'ala, ba ncapuaka magau' hi Roma!"

⁹Ale Festus chcúc si získať priazeň u Židov odpovedal Pavlovi a riekol: Či chceš ísť hore do Jeruzalema a byť tam súdený o to predo mnou?

⁹Apa' Festus doko' ngala' nono to Yahudi, toe pai' na'uli' mpo'uli' -ki Paulus: "Dota-ko hilou hi Yerusalem, bona hi ria-damo mpai' kupohurai kara-kara-nu?"

¹⁰Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, tam, kde mám byť súdený. Židom som ničím neukrivdil, ako aj ty dobre vieš.

¹⁰Na'uli' Paulus: "Tuama Gubernur! Toi-e, bula-ku mokore hi rehe'i hi kantoro' Gubernur, apa' Gubernur to jadi' wakele' Kaisar, magau' -ta hi Roma. Pai' bate topoparenta to Roma to natao mpobotuhi kara-kara-ku. Nu'inca moto ka'uma-na ria sala' -ku hi to Yahudi.

¹¹Lebo ak krivdím a spáchal som niečo hodné smrti, nezdráham sa zomrieť; ale ak je nič, čo títo na mňa žalujú, nikto im ma nemôže darovať. Na cisára sa odvolávam!

¹¹Ane rapa' -na ria lau-ama mpotiboki atura mpobabehi to kasipato' -na rapatehi-ka, uma kuhuna rapatehi. Aga ane uma makono pangadua' -ra to Yahudi, uma ria haduaa to ma'ala mpotonu-a hi rala pale-ra. Mpopebua' -a kara-kara-ku hi Kaisar!"

¹²Vtedy Festus poshovárajúc sa s radou odpovedal: Na cisára si sa odvolal, pred cisára pojdeš.

¹²Mpo'epe toe, Festus mololita hante hingka topohura-na. Oti toe, na'uli' mpo'uli' -ki Paulus: "Bo merapi' -ko mpobua' kara-kara-nu hi pobotuhia Kaisar, wae-pi bate hilou moto-ko hi ngata Roma mpohirua' -ki Kaisar."

¹³A keď pominulo niekoľko dní, prišli do Cezáree kráľ Agrippa i Bernika pozdraviť Festa.

¹³Uma mahae ngkai ree, Magau' Agripa hante Bernike, hilou hi ngata Kaisarea mpotabe Festus ngkai kara'ongko' -na jadi' gubernur.

¹⁴A jako tam trávili viacej dní, predniesol Festus kráľovi vec Pavlovu a povedal: Felix tu zanechal nejakého muža, väzňa,

¹⁴Ba hangkuja mengi-ramo hi Kaisarea, Festus mpololita kara-kara Paulus hi Magau' Agripa, na'uli': "Ria hi rehe'i hadua tauna to ratarungku' nto'u poparenta-na Feliks.

¹⁵o ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, prišli ku mne najvyšší kňazi a starší Židov a žiadali ho odsúdiť,

¹⁵Nto'u-ku ria hi Yerusalem wengi, imam pangkeni pai' totu'a to Yahudi ntani' -na mpo'uli' pangadua' -ra to rapangadu' -ki, pai' raperapi' bona kuhuku' -i.

¹⁶ktorým som odpovedal, že Rimania nemajú obyčaje darovať niektorého človeka a vydať na záhubu, prv ako by obžalovaný bol mal žalobníkov zoči-voči a bol dostal príležitosť brániť sa proti obvineniu.

¹⁶Kutompoi' -ra: ntuku' atura to Roma, tauna to rapakilu uma ma'ala hangaa ratonu hi bali' -na ane ko'ia-i rapopohirua' hante bali' -na, pai' ko'ia-i rapalogai mpo'uli' noa' -na.

¹⁷A tak keď sa sem sišli, bez akéhokoľvek odkladu som sadol nasledujúci deň na súdnu stolicu a rozkázal som doviesť človeka,

¹⁷Ngkai ree, ba hangkuja dua pangkeni to Yahudi tumai dohe-ku ngkai Yerusalem. Karata-kai hi rehe'i, uma leba' kupopea mahae. Kamepulo-na, ncaliu kupahawa' tauna mpokeni Paulus tumai, pai' kupohurai kara-kara-na.

¹⁸ktorého obstúpili žalobníci, ale ho nevinili nijakými takými zločinmi, o jakých som sa ja domnieval.

¹⁸Hawe'ea topepakilu toera mpo'uli' pangadua' -ra. Ku'uli' -kuna, ba ria gau' -na to dada'a lia to rapakilu-ki. Ntaa' to rapakilu-ki toe, bela-hawo gau' to dada'a.

¹⁹Ale mali s ním akési škriepky o svoje vlastné náboženstvo a o jakéhosi zomrelého Ježiša, o ktorom istil Pavel, že žije.

¹⁹To kurua' -na, muntu' posisalaa-ra hi agama-ra moto-rawo. Momehono' wo'o-ra mpomehonoi' hadua tauna to rahanga' Yesus. Yesus toei, mate-imi, tapi' Paulus mpo'uli' tuwu' nculii' -i.

²⁰A ja súc v rozpakoch ohľadom sporu o také veci vravel som, či by chcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený o to.

²⁰Jadi', ingu' -a-kuwo mpobotuhi kara-kara toe. Toe pai' kupekune' -i Paulus, ku'uli' -ki: `Dota-ko hilou hi Yerusalem, bona hi ria-damo mpai' rapohurai kara-kara-nu?'

²¹Ale keď sa Pavel odvolal aby bol strážený, až ako rozpozná jeho veličenstvo, rozkázal som, aby ho strážili, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.

²¹Tapi' naperapi' bona kara-kara-na rabua' hi Kaisar. Pai' naperapi' wo'o bona rajaga-i duu' kara-kara-na rabua' hi Kaisar. Toe-die pai' kupelele' moto-i ratarungku' duu' -na ria loga-ku mpopakatu-i hilou hi Kaisar."

²²A Agrippa povedal Festovi: Chcel by som i sám počuť človeka. A on riekol: Zajtra ho počuješ.

²²Ngkai ree, na'uli' Magau' Agripa mpo'uli' -ki Festus: "Bo doko' wo'o-a-kuwo mpo'epe lolita-na." Na'uli' Festus: "Mepulo-damo mpai' ta'epe-i."

²³A tak na druhý deň, keď prišiel Agrippa i Bernika s veľkou okázalosťou, a vošli do posluchárne s tisícnikmi a vynikajúcimi mužmi mesta, rozkázal Festus, a doviedli Pavla.

²³Kamepulo-na, tumai mpu'u-ramo Agripa pai' Bernike, pai' -ra rapotomu hante wori' nyala pebila'. Mesua' -ramo hi rala tomi poromua hante tadulako tantara pai' totu'a ngata. Festus mpopahawa' bona Paulus rakeni hi poromua-ra.

²⁴A Festus povedal: Kráľu Agrippa i všetci tu s nami prítomní mužovia, vidíte tohoto, o ktorého ma prosilo celé to množstvo Židov, ako v Jeruzaleme tak i tu, a kričali, že nesmie ďalej žiť.

²⁴Ngkai ree, natepu'u-mi Festus mololita, na'uli': "Magau' Agripa pai' tuama-tuama omea to morumpu hi rehe'i! Tau tohe'ii rapangadu' hawe'ea to Yahudi, lompe' hi Yerusalem lompe' hi rehe'i. Rajojo merapi' hi aku' bona rapasangkani lau-imi.

²⁵No, ja som pochopil, že neurobil ničoho, za čo by bol hoden smrti, a keď sa i tento sám odvolal na jeho veličenstvo, usúdil som poslať ho,

²⁵Hiaa' aku', uma-kuwo ria kuruai' ba sala' napa to nababehi to natao rahuku' mate-ki. Hiaa' oti toe wo'o, merapi' -i bona kara-kara-na rabua' hi Kaisar. Toe wo'o-mi-kuwo pai' kupomonoa' -mi mpopakatu-i hilou hi Kaisar.

²⁶o ktorom nemám čo istého napísať pánovi, preto som ho predviedol pred vás, a zvlášte pred teba, kráľu Agrippa, aby som po vyšetrení mal čo napísať.

²⁶Aga ko'ia-kuwo ria kanoaa' -na to natao ku'uki' hi rala sura-ku to hilou hi Kaisar. Jadi', toe pai' hewa toe lau, kukeni-i tumai hi rehe'i, hangkedia' -nami hi Magau' Agripa to kubila'. Patuju-ku, ane hudu-pi pomparesa' -ta tohe'i, ria-mi to ma'ala ku'uki'.

²⁷Lebo sa mi zdá byť nerozumným poslať väzňa a neudať i toho, jaká je proti nemu žaloba.

²⁷Apa' ku'uli', uma-hawo ohea-na mpopakatu tauna hilou hi pobotuhia Kaisar ane uma rapakanoto sala' to rapakilu-ki."