¹A Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy vystrel Pavel ruku a bránil sa:

¹Oti toe, na'uli' Agripa hi Paulus: "Rapalogai-moko-kowo mololita, mpo'uli' noa' -nu." Paulus mpo'ongko' pale-na, pai' -i mpo'uli' noa' -na. Lolita-na hewa tohe'i:

²Za šťastného sa považujem, kráľu Agrippa, že sa mám dnes brániť pred tebou ohľadom všetkého, čo na mňa žalujú Židia,

²"Magau' Agripa to kubila'! Lomo' -lomo' -na ku'uli', morasi' lia-a, ma'ala-a-kuwo mpo'uli' noa' -ku hi Magau', mpotompoi' hawe'ea pangadua' to Yahudi hi aku'.

³a zvlášte preto, že si ty znalcom všetkých obyčají a sporných otázok u Židov. Preto ťa prosím, žeby si ma trpezlive vypočul.

³Hangkedia' -nami apa' Magau' mpo'inca lia ada pai' tudui' to rapomehonoi' to Yahudi. Toe pai' merapi' -a-kuwo bona mosabara-ko mpe'epei-ka-kuwo noa' -ku.

⁴Teda jaký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia,

⁴"Hawe'ea to Yahudi mpo'inca omea dala ngkatuwu' -ku ngkai lomo' -na. Ngkai kakedia' -ku mo'oha' -a dohe ompi' -ku hi Yerusalem.

⁵ktorí ma znajú od prvopočiatku, keby chceli dosvedčiť, že podľa najakurátnejšej sekty našeho náboženstva som žil ako farizeus.

⁵Mahae moto-mile ra'inca gau' -kue. Ane dota-ra, hira' moto ma'ala mpotutura dala ngkatuwu' -ku ngkai lomo' -na, ka'aku' -na tohe'i mpotuku' tudui' to Parisi, to mantata' mpu'u petuku' -ra hi hawe'ea ada agama Yahudi.

⁶A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Bôh našim otcom, stojím pred súdom,

⁸Jadi', hewa toe lau, mokore-a hi rehe'i bona raparesa', apa' kusarumaka Alata'ala mpopadupa' janci-na hi ntu'a-ta owi to mpo'uli': hawe'ea tomate napotuwu' nculii' hi eo mpeno. Kita' muli Israel to hampulu' rontina, hawe'ea-ta mpopea kadupa' -na pojanci toe, toe pai' mepue' ncuu-ta hi Alata'ala, lompe' hi eo-na lompe' hi bengi-na. Magau' to kubila', ngkai pepangala' -ku hi pojanci Alata'ala toe-die, pai' alaa-na rapakilu-a to Yahudi toi-e. Pai' koi' ompi' -ompi' -ku to Yahudi! Napa-di pai' uma nipangalai' kabaraka' -na Alata'ala mpotuwu' nculii' tomate-e?

⁷ku ktorému zasľúbeniu nadeje sa dojsť našich dvanásť pokolení slúžiac v napätí dňom i nocou Bohu. Pre túto nádej žalujú na mňa Židia, kráľu Agrippa.

⁹"Owi wo'o-kuwo-le, wori' nyala akala-ku mpo'ewa tauna to mpotuku' Yesus to Nazaret toei.

⁸Čo, vy súdite, že je to neuveriteľné, ak Bôh kriesi mŕtvych?

¹⁰Hiaa' ku'ewa mpu'u-ra hi Yerusalem. Hante sura kuasa ngkai imam pangkeni, wori' tauna to mepangala' hi Yesus kutarungku'. Kupokono wo'o-kuwo ane rahuku' mate-ra.

⁹Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazarejského mnoho na priekor,

¹¹Wori' ngkani-a mpobalinai' -ra hi rala tomi posampayaa, pai' kupewuku-ra mposapuaka pepangala' -ra hi Yesus. Dede' -damo nono-ku, alaa-na hilou-ama hi ngata-ngata to molaa mpobalinai' -ra.

¹⁰čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas

¹³"O Magau' to kubila', hante patuju toe-mi, pai' hilou-a hi ngata Damsyik, rapowiti' pai' rawai' kuasa ngkai imam pangkeni. Hi pomako' -ku hilou hi Damsyik toe, hi lengko ohea-a-pidi, kira-kira tebua' -mi eo, muu-mule' kuhilo baja to mehini ngkai langi' mpohinii-a hante doo-doo-ku. Baja toe meliu kabaja-na ngkai hini eo.

¹¹a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som až i do vonkajších miest cudzích.

¹⁴Kamodungka-kai omea-mi. Pai' ria ku'epe to mpololitai-a hi rala basa Yahudi, na'uli' -ka: `Saulus! Saulus! Napa pai' nubalinai' -a? Aga iko moto-kowo mpai' to peda' ane nujojo mpo'ewa pekio' Pue' -nu!'

¹²V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov.

¹⁵"Ku'uli' -ki: `Ha hema-ko Pue'?' "Natompoi' -a: `Aku' -mile Yesus, to nubalinai' -e!

¹³A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou.

¹⁶Aga wae lau, mokore-moko! Mehupa' -ama hi iko hewa toe lau, apa' ria patuju-ku hi iko: kupelihi-moko jadi' topobago-ku pai' sabi' -ku. Iko kana mpoparata hi tau ntani' -na napa to nuhilo-mi eo toe lau, pai' napa to kupopohiloi-koko hi eo-eo to tumai mpai'.

¹⁴A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

¹⁷Kubahaka moto-ko mpai' ngkai kuasa-ra to Yahudi pai' ngkai kuasa-ra to bela-ra to Yahudi. Kusuro-moko hilou mpokeni Lolita-ku hi tauna to bela-ra to Yahudi.

¹⁵A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

¹⁸Kusuro-ko hilou mpobini' mata-ra, pai' mpotete' -ra ngkai kabengia-na tumai hi kabajaa-ku; bona tebahaka-ra ngkai kuasa Magau' Anudaa' pai' nakuasai-ramo Alata'ala; bona te'ampugi jeko' -ra pai' jadi' -ramo bagia Alata'ala sabana pepangala' -ra hi Aku'.'

¹⁶Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem

¹⁹"O Magau' Agripa to kubila', toe-mi pai' kuhuduwukui oa' mpotuku' napa to na'uli' -ka Pue' hi rala pangila-ku toe-e.

¹⁷vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam,

²⁰Kuparata hi hawe'ea tauna kareba to mpo'uli': kana medea-ta ngkai jeko' -ta pai' mpotonu katuwu' -ta hi Alata'ala, pai' kana tapopohiloi hante gau' -ta kamedea-ta mpu'u-mi ngkai jeko' -ta. Lomo' -na kareba toe kuparata hi ngata Damsyik, oti toe hi Yerusalem pai' hobo' hi tana' Yudea. Pai' hilou wo'o-a hi tauna to bela-ra to Yahudi mpokeni kareba toe.

¹⁸aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.

²¹Toe-mi pai' alaa-na rahoko' to Yahudi-a hi Tomi Alata'ala, doko' rapatehi.

¹⁹A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu;

²²Aga nau' wae, Alata'ala mpotulungi-a ngkai lomo' -na duu' rata hi eo toe lau. Toe pai' mokore-a hi rehe'i mpo'uli' posabi' -ku hi tauna omea, lompe' maradika lompe' ntodea. Napa to ku'uli' tohe'i, uma ria ntani' -na, bate hibalia hante napa to nalowa ami' -mi nabi Musa pai' nabi-nabi ntani' -na owi,

²⁰ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia.

²³to mpo'uli': Magau' Topetolo' kana mporata kaparia duu' -na rapatehi, pai' Hi'a-mi to lomo' -na tuwu' nculii' ngkai kamatea. Bona Hi'a-mi to mpokeni kabajaa-na hi hawe'ea tauna, ba to Yahudi-ra ba bela-ra to Yahudi."

²¹Preto ma Židia sobrali v chráme a pokúšali sa o to, aby ma zabili.

²⁴Bula-na Paulus mololita-pidi mpo'uli' noa' -na, mejeu' -mi Festus na'uli': "Wuli-ko Paulus! Kapantea-nu to wori' tetu mpokeni-ko wuli."

²²Ale dostanúc pomoc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš,

²⁵Na'uli' Paulus: "Uma-a-kuwo wuli, O Gubernur to kubila'. Monoto moto nono-ku, pai' makono lolita-ku.

²³totiž že či je to možné, aby Kristus mohol trpieť a či prvý zo zmŕtvychvstania mŕtvych bude zvestovať izraelskému ľudu i pohanom svetlo.

²⁶Ane Magau' Agripa, na'inca wo'o-hawo hawe'ea to ku'uli' we'i. Toe pai' daho' -a-kuwo mololita hante kalonto' -lonto' -na. Apa' ku'uli' uma ria to ko'ia na'incai Magau', apa' hawe'ea to jadi' tohe'e uma jadi' hi kawunia-na.

²⁴A keď sa týmto bránil, povedal Festus velikým hlasom: Blázniš, Pavle. Tá tvoja veľká učenosť ťa ženie do bláznovstva.

²⁷Magau' Agripa to kubila'! Nupangala' wa lolita nabi owi-e? Kusarumaka bate nupangala'!"

²⁵Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Feste, ale hovorím slová pravdy a zdravého rozumu.

²⁸Na'uli' Magau' Agripa mpo'uli' -ki Paulus: "Ha nu'uli' -kona mojoli mpobawai-a jadi' to Kristen hangkale'liu-e?"

²⁶Lebo veď kráľ vie o týchto veciach, ktorému i smelo hovorím, lebo som presvedčený, že nieto ničoho z toho, o čom by nevedel, lebo veď sa to nepodialo voľakde v kúte.

²⁹Na'uli' Paulus: "Hi tempo to hangkale'liu ba tempo to mahae, mekakae-a hi Alata'ala bona Magau' hante hawe'ea to mpo'epe lolita-ku eo toe lau jadi' hewa aku' toi. Sampale-wadi pohoo' tohe'i-e, neo' mporata-koi."

²⁷Či veríš, kráľu Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.

³⁰Kahudu-na Paulus mololita, mokore-ramo magau' pai' gubernur pai' Bernike hante doo-ra, pai' -ra malai-mi ngkai tomi porumpua.

²⁸A Agrippa povedal Pavlovi: Bez mála by si ma nahovoril stať sa kresťanom.

³¹Karata-ra hi mali-na, momepololitai-ramo ra'uli': "Tau tohe'ei ria, uma-hawo ria sala' -na to natao rapatehi-ki ba ratarungku' -ki."

²⁹Ale Pavel riekol: Žiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nie len ty, ale aby sa i všetci, ktorí ma dnes čujú stali takými, jako so i ja, krome týchto pút.

³²Na'uli' Magau' Agripa mpo'uli' -ki Festus: "Kakono-na, ane ke uma-i mpopebua' kara-kara-na hi Kaisar, ma'ala tabahaka lau-imi."

³⁰A keď to povedal, povstal kráľ i vladár i Bernika aj tí, ktorí sedeli s nimi,

³¹a keď sa vzdialili, hovorili medzi sebou a vraveli: Tento človek nerobí ničoho, čo by bolo hodno smrti alebo pút.

³²A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.