¹A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva.

¹Oti toe, Feliks mpobotuhi bona Paulus rapopehawi' hi kapal hilou hi tana' Italia. Jadi', Paulus pai' ba hangkuja dua tau ntani' -na to ratarungku' ratonu hi Yulius, tadulako hi rala tantara to Roma to rahanga' Pasukan Kaisar.

²A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.

²Yulius mpopehawi' -kai hi kapal bohe ngkai ngata Adramitium, to sadia-mi me'ongko' mpotoa' ngata-ngata hi wiwi' tahi' to hi propinsi Asia. Me'ongko' mpu'u-makai. Doo-kai hi pomakoa' toe, Aristarkhus, to ngkai ngata Tesalonika hi tana' Makedonia.

³A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.

³Kamepulo-na, mehani-makai hi ngata Sidon. Lompe' lia ingku-na Yulius hi Paulus. Napalogai moto-i hilou hi role-na mpencuai' doo-na hi rala ngata, bona rawai' -i ba napa-napa to naparaluu.

⁴A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe.

⁴Ngkai ree, kipokaliliu-mi pomako' -kai. Aga ngolu' mpotomu kapal-kai, toe pai' mewiwi' -kai hi lewuto' Siprus tono' hi mata'eo, bona uma-kai narumpa' rahi ngolu'.

⁵A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii.

⁵Ngkai ree-makai mpobonte tahi' to mpomenyanyohi tana' Kilikia pai' Pamfilia, duu' -na rata-kai hi ngata Mira hi tana' Likia.

⁶Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.

⁶Hi ngata Mira toe, tadulako tantara mporua' kapal ngkai ngata Aleksandria to mpotoa' tana' Italia. Jadi', napopentoli-makai hi kapal toe.

⁷A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne.

⁷Rala ba hangkuja eo, pie' lia pomako' kapal. Ncaruku' rata-kai hi ngata Knidus. Ngkai ree, apa' uma oa' lompe' pewui ngolu', uma kipokaliliu pomako' -kai ntuku' to ratoa' lomo' -na. Toe pai' kapal-kai ntara hi Tanjung Salmone pai' mewiwi' hi lewuto' Kreta, bona uma-kai narumpa' rahi ngolu'.

⁸A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea.

⁸Mokoro lia-kai mewiwi' hi lewuto' Kreta toe. Ka'oo-omea-na, rata-makai hi pehania kapal to rahanga' Pehania Lompe', to mohu' ngata Lasea.

⁹A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel

⁹Apa' wori' -mi tempo-kai to teliu, timpaliu-mi eo bohe popuasaa' to Yahudi, pai' neo' rata-mi tempo lengi'. Biasa-na nto'u toe, hawe'ea kapal kana mento'o, apa' mekoroi' pewui ngolu' pai' uma-pi lompe' pomako' kapal. Toe pai' Paulus mpopo'ingai' -ra bona neo' kaliliu, na'uli':

¹⁰a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov.

¹⁰"Ompi' -ompi', ane tapokaliliu pomako' -ta, wori' mpai' karugia-ta. Uma muntu' kapal pai' kenia-ta to morugi, meka' ba lue' ria-ta mpai' to mate."

¹¹Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel.

¹¹Tapi' tadulako tantara toei, uma-i mpangalai' lolita Paulus, apa' meliu-pi pompangala' -na lolita tompajala' kapal pai' pangkeni kapal. Hira' doko' kaliliu.

¹²A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra.

¹²Jadi', apa' uma mpu'u-hawo lompe' pehania toe napento'oi kapal nto'u tempo lengi', toe pai' wori' to mpo'uli', agina kipalahii lau-mi pehania toe, pai' kipekukuhi bona rata-kai hi ngata Feniks mpopea katimpaliu-na tempo lengi'. Feniks tohe'e, pehania kapal hi Kreta to lompe' rapehanii nto'u tempo lengi', apa' teleru hala' ngkai ngolu'.

¹³A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte.

¹³Nto'u toe, ngolu' ngkai selatan lompe' pewui-na. Toe pai' ra'uli' topobago hi kapal, ma'ala-ramo mpokaliliu pomako' -ra hante kalompea' -na. Jadi', ra'ore' -mi ahe' to mpotaha kapal (to rahanga' balango'), pai' -ra kaliliu mewiwi' hi lewuto' Kreta.

¹⁴Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon.

¹⁴Ntaa' we'i, ko'ia mahae ngkai ree, rata-mi ngolu' bohe ngkai role-na, ngolu' to rahanga' Bara' Tahi'.

¹⁵A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás.

¹⁵Apa' uma-pi-hawo nadadahi kapal mponyanyo ngolu', toe pai' ra'uli' topobago hi kapal, pelele' wae-mi kapal nawui ngolu'.

¹⁶A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln,

¹⁶Uma mahae ngkai ree, teleru hala' -makai ngkai ngolu' hi kampotara-kai tono' selatan lewuto' to rahanga' Kauda. Nto'u toe, ki'ore' sakaya to kedi' to biasa radii' hi tilingkuria kapal (to rahanga' sekoci). Mokoro lia pobago toe.

¹⁷ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli.

¹⁷Ka'oti-na ki'ore' sakaya to kedi' toe hi lolo kapal, kihoo' -mi pakaroho bona neo' -i mpai' moronto. Oti toe, kapal wo'o baha rakapu' hante koloro bona moroho. Ngkai ree, apa' me'eka' -ramo topobago hi kapal, nee-neo' mpai' kapal-kai mporumpa' wo'one hi kalongkea ue to mohu' hi tana' Libia, toe pai' rapopana'u-mi layar, pai' rapelele' -mi kapal nawui ngolu'.

¹⁸A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad

¹⁸Kamepulo-na topobago kapal ntepu'u mpetadi kenia kapal hi rala tahi', bona monangko' kapal, apa' uma ria pento'oa uda mpongolu' mporumpa' -kai.

¹⁹a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode.

¹⁹Kamepulo-na tena, topobago hi kapal mpotadi rewa-rewa kapal hi rala tahi'.

²⁰A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení.

²⁰Ba hangkuja eo, uma-kai mpohiloi lence eo ba betue', pai' uma ria pento'oa-na uda mpongolu' mporumpa' -kai, alaa-na mere' -mi nono-kai, ki'uli' olo' mpobira' -kai tuwu'.

²¹Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu.

²¹Ba hangkuja eo-ramo topobago hi kapal uma tepongkoni' nakeni kakawuhe-ra. Ngkai ree, mokore-imi Paulus hi laintongo' -ra pai' na'uli' -raka: "Ane ke nipangala' -a wengi bona neo' -ta ulu me'ongko' ngkai Kreta, ke uma wa morugi-ta hewa tohe'i.

²²A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie.

²²Aga hewa toe lau ku'uli' -kokoi, pakaroho nono-ni! Uma-ta ria haduaa to mate. Kapal-wadi to morugi.

²³Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,

²³Apa' ngkabengia ngone, Alata'ala to kupue', Alata'ala to jadi' Pue' -ku, mpopahawa' mala'eka-na mpohirua' -ka.

²⁴a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.

²⁴Na'uli' -ka mala'eka toei: `Neo' -ko me'eka', Paulus. Apa' bate rata moto-ko mpai' hi Roma mponyanyo magau' hi ria. Pai' ngkai kama'ahi' -na Alata'ala hi iko, hawe'ea tauna to hi rala kapal dohe-nu, uma-ra moapa.'

²⁵Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené.

²⁵Toe-mi ompi', pakaroho nono-ni. Apa' bate kupangala', napa to na'uli' -ka Alata'ala kana madupa'.

²⁶Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.

²⁶Nau' kapal-ta mogero mpai', tehore moto-ta omea hi hameha' lewuto'."

²⁷A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem.

²⁷Hono' hampulu' opo' mengi, kapal-kai bate nawui ngolu' bohe hi tahi' Adria. Ba ria mentongo' bengi, ra'epe topobago hi kapal hewa mohu' -mi kapal hi role-na.

²⁸A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah.

²⁸Toe pai' ra'ulu watu pompetudu bona ra'inca kanala tahi'. Rapetudu toe, rompulu' nopo kanala-na. Oti toe rapetudu tena, hampulu' lima nopo-damo.

²⁹A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň.

²⁹Me'eka' -ramo nee-neo' mpai' kapal mporumpa' watu ranga'. Toe pai' ra'ulu-mi hilou hi rala ue opo' meha' ahe' to motomo hi tilingkuria kapal (to rahanga' balango'), bona tetaha kapal. Pai' mosampaya-ra bona sohi' -sohi' -mi mobaja.

³⁰A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy,

³⁰Ngkai ree, topobago kapal toera doko' metibo' bongo-ramo ngkai kapal. Toe pai' rapopana'u-mi sakaya to kedi' hi tahi', ntani' doko' mpotoe ahe' to motomo hi nyanyoa kapal.

³¹povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení.

³¹Mpohilo toe, na'uli' Paulus mpo'uli' -ki tadulako hante tantara-na: "Ane malai-ra topobago toera ngkai kapal, bate uma-koi mpai' tuwu'!"

³²Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora.

³²Toe pai' tantara mpobintohi potoe sakaya to kedi', alaa-na sakaya toe monawu' hi tahi' pai' ma'anu'.

³³A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho.

³³Neo' mehupa' -mi eo, na'uli' -mi Paulus mpo'uli' -raka: "Kana ngkoni' omea-koi! Hampulu' opo' eo-mi, hangaa mpopea napa to jadi' -damo-koi. Uma-koi ngkoni'.

³⁴Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.

³⁴Jadi', toe pai' ku'uli' -kokoi, ngkoni' kampa' hangkedi', bona moroho-wakoi. Apa' uma moto-koi moapa-apa."

³⁵A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.

³⁵Ka'oti-na mololita hewa toe, na'ala' -mi pongkoni', pai' -i mpo'uli' tarima kasi hi Alata'ala hi nyanyoa-ra omea. Nabagi-mi pongkoni' toe, pai' -i ngkoni'.

³⁶A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.

³⁶Ngkai ree, moroho-mi nono-ra, ngkoni' omea-ramo.

³⁷A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť.

³⁷Hawe'ea tauna ihi' kapal toe, ro'atu pitu mpulu' ono.

³⁸A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora.

³⁸Bohu-ramo ngkoni', gandum kenia kapal ratadi hi rala tahi', bona kapal monangko' hala'.

³⁹A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď.

³⁹Kamobaja-nami, rahilo topobago hi kapal kahiloa-mi role-na. Aga uma ra'incai ba napa hanga' ngata toe. Pai' rahilo wo'o, etu-mi mai huno tahi' hante talinti to uma watua. Toe pai' patuju-ra ane rakule', mencore hi mai-ra.

⁴⁰A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu.

⁴⁰Jadi', rabintohi-mi koloro potoe ahe' pontaha kapal, pai' ahe' pontaha toe rapelele' moto-mi hi rala tahi'. Nto'u toe wo'o, rabongka-mi koloro to mpohoo' guli' kapal, bona kapal ma'ala rapajala'. Pai' ratoe layar hi nyanyoa kapal bona kapal mpotoa' role-na.

⁴¹Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.

⁴¹Ntaa' we'i, uma-di kaliliu hi role-na, mporumpa' wo'one lau-midi apa' longke ue-na. Woo' -na kapal toka' hi wo'one, alaa-na uma-pi molengo-lengo. Hiaa' hi tilingkuria-na narumpa' balumpa tahi' to bohe, alaa-na moreke.

⁴²Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol.

⁴²Ngkai ree, mohawa' -ramo tantara doko' mpatehi hawe'ea to rataha, bona neo' mpai' ria to monangu hilou hi role-na pai' nculi' metibo'.

⁴³Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem

⁴³Tapi' tadulako mpotagi-ra, apa' ma'ahi' -i hi Paulus. Napehubui bona tauna to nginca monangu ngkalitadi hi tahi' pai' monangu hilou hi role-na.

⁴⁴a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.

⁴⁴Oti toe, to hantongo' to uma mpo'incai monangu mpolama' kaju ba pengka kapal bona rakeni hilou hi role-na. Toe-damo pai' uma-kai moapa, rata moto-kai omea hi role-na.