¹A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.

¹Hi role-na omea-makai, lako' ki'inca-di: lewuto' toe rahanga' Malta.

²A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozložili oheň a prijali nás všetkých pre dážď, ktorý bol vtedy, a pre zimu.

²Lompe' lia nono-ra pue' ngata hi kai'. Ratarima lompe' -kai, rapobaa-kakai apu kiponerui, apa' udaa wo'o-mi pai' molengi'.

³A keď nasbieral Pavel hromadu raždia a priložil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku.

³Paulus mporumpu kaju pai' nalobu. Bula-na mpodampa kaju hi lolo apu, hangaa mehupa' hama'a ule ngkai rala kaju, apa' morani' -hawo nanene apu. Ule toe mpotilo' pale-na.

⁴A jako videli barbari zviera, že visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta žiť.

⁴Karahilo-na pue' ngata ule to mentoe hi pale Paulus, ra'uli' -mi: "Topepatehi-i-tawo' tau tohe'ii! Bo hilo-mi, nau' uma-i mate hi rala tahi' we'i, aga Anitu Topotangara' uma mpelele' -i tuwu'."

⁵Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého.

⁵Ane Paulus-hana, uma hangkedia' peda' na'epe. Napetonta-wadi ule toe hi rala apu.

⁶Oni však očakávali, že opuchne alebo že padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, že sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, že je boh.

⁶Ra'uli' pue' ngata, mowoto-ki mpai' pale-na, ba mule' modungka mata' -i pai' mate. Hiaa' mahae rapeka'au, uma-hawo moapa-i. Ngkai ree mobali' wo'o-mi pekiri-ra, ra'uli': "Paulus toei, to mobaraka' -i!"

⁷A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil.

⁷Uma molaa ngkai ree, ria bonea. Bonea toe, bonea Publius, kapala' hi lewuto' toe. Hante kalompe' nono-na, nakio' -kai hilou hi tomi-na, pai' natorata-kai rala-na tolu eo.

⁸A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho.

⁸Nto'u toe, tuama-na Publius peda' ngkelengi' pai' nturi mo'ue. Paulus hilou hi poturua-na, naposampayai pai' najama-i, alaa-na mo'uri' -imi.

⁹A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení,

⁹Oti toe, hawe'ea to peda' hi lewuto' toe tumai mpopetulungi hi Paulus, pai' napaka'uri' -ra.

¹⁰ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu.

¹⁰Wori' rewa to rawai' -kakai hewa pebila' -ra. Pai' nto'u-kai ngkarewa-mi me'ongko', rakeni napa-napa kaparaluua-kai pai' ratu'u hi rala kapal.

¹¹A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov.

¹¹Hono' -makai tolu mula hi lewuto' Malta, me'ongko' wo'o-makai mpohawi' kapal to ngkai Aleksandria. Kapal toe mahae-imi-hana mento'o hi lewuto' mpeka'au katimpaliu-na tempo lengi'. Hanga' kapal toe, Anitu Moropa'.

¹²A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni,

¹²Mehani-kai hi ngata Sirakusa, tolu eo-kai hi ria.

¹³odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól,

¹³Ngkai ree, kaliliu wo'o-makai mpewiwi' tahi', rata hi ngata Regium. Kamepulo-na, mewui ngolu' to lompe' ngkai selatan. Toe pai' mogasi pomako' kapal-kai, pai' ro'eo oti toe rata-makai hi ngata Putioli hi tana' Italia. Mana'u-makai ngkai kapal hi ree.

¹⁴kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, žeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma.

¹⁴Pana'u-kai ngkai kapal toe, hirua' -kai hante ba hangkuja dua ompi' hampepangalaa'. Rakio' -kai hilou hi tomi-ra pai' ratorata-kai hamingku. Ngkai ree, mako' witi' -makai hilou hi Roma.

¹⁵A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti až po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti.

¹⁵Hi lengko ohea-pidi-kai, ompi' -ompi' hampepangalaa' to hi Roma mpo'epe kaneo' -kai rata-mi. Toe pai' katumai-rami mpotomu-kai hi ngata to rahanga' Pasar Apius pai' Pasanggrahan to Tolu. Kanahilo-na Paulus ompi' hampepangalaa' -kai ngkai Roma toera, na'uli' tarima kasi hi Alata'ala, pai' morawa-mi nono-na.

¹⁶A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.

¹⁶Karata-kai hi Roma, Paulus uma-pi ratarungku'. Rapalogai moto-i mo'oha' hiapa konoa-na, aga hadua tantara mpodongo-i.

¹⁷A stalo sa, že po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Židov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, mužovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom,

¹⁷Tolu eo-kai hi ria, Paulus mpokio' totu'a-totu'a to Yahudi bona mpohirua' -ki. Porumpu-ra toe, mololita-imi Paulus, na'uli' -raka: "Ompi' -ompi', uma-kuwo ria sala' -ku hi ompi' -ta to Yahudi, uma-a ria mpotiboki ada totu'a-ta. Aga nau' wae, rahoko' -a hi Yerusalem pai' -a ratonu hi topoparenta to Roma.

¹⁸ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretože nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.

¹⁸Kara-kara-ku toe raparesa' topoparenta to Roma, pai' doko' rabahaka-a, apa' monoto-mi ka'uma-na ria sala' -ku to natao rapatehi-ka.

¹⁹Ale keď Židia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo žalovať na svoj národ.

¹⁹Tapi' to Yahudi hi Yudea me'ewa ncuu, uma-ra dota mpobahaka-a. Jadi', uma ria ohea ntani' -na, merapi' -ama mpobua' kara-kara-ku hi Kaisar. Nau' wae, uma ba ria to kupakilu-raka ompi' -ta to Yahudi.

²⁰A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou.

²⁰Jadi', toe pai' oi-ama hi Roma, pai' ohe'i-mokoi ompi' -ompi', kukio' -koi tumai apa' doko' kupololitai-koi. Apa' pai' -a rataha tohe'i-e, ngkai pepangala' -ku hi Magau' Topetolo' to najanci Alata'ala, hibalia hante hawe'ea to Israel."

²¹A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe.

²¹Ra'uli' totu'a to Yahudi toera mpo'uli' -ki Paulus: "Uma ria sura kitarima ngkai Yudea to mpotompo'wiwi-ko. Pai' uma wo'o ria ba haduaa ngkai ria to ngkeni kareba ba mpololita kada'aa-nu.

²²Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, že sa jej všade protivia.

²²Sampale-di, doko' ki'epe tudui' -nu mpokahangai' Magau' Topetolo' tetu-e. Apa' ki'epe moto tauna hiapa-apa mposapuaka tudui' tetu."

²³A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi, jako zo zákona Mojžišovho, tak z prorokov, od rána až do večera.

²³Oti toe, raponoa' -mi eo kahiruaa' -ra tena hante Paulus. Rata mpu'u-mi eo to ratoa', wori' -mi tauna morumpu hi po'ohaa' Paulus. Ngkai mepulo duu' ncimonou', napakanoto-raka Kayesus-na Magau' to najanci Alata'ala. Nabasa ihi' Atura Musa pai' sura nabi-nabi, nanotohi-raka pai' nabawai-ra mepangala' hi Yesus.

²⁴A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili.

²⁴Ria-ra to mpangala' lolita-na, ria wo'o to uma mpangala'.

²⁵A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom,

²⁵Pagaa' -gaa' -ramo ngkai porumpua toe, apa' uma mpu'u-pi ria kahintuwuaa' -ra. Aga kako'ia-ra mogaa', Paulus mpololitai-ra hewa tohe'i: "Makono mpu'u-di lolita Inoha' Tomoroli' to napohowa' nabi Yesaya hi ntu'a-ta owi-e.

²⁶keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte!

²⁶Hewa tohe'i moni-na: Na'uli' Pue' Ala: `Hilou-ko, uli' -raka to Yahudi toera: Pe'epe moto-ra, aga uma oa' ra'incai batua-na. Pehilo moto-ra, aga hewa to uma oa' rahiloi mpu'u.

²⁷Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.

²⁷Apa' moko'o-mi nono-ra, mengkawongo-ra pai' mengkawero-ra: oja' -ra pehilo hante mata-ra, oja' -ra pe'epe hante tilinga-ra, oja' -ra ranotohi nono-ra. Ka'omea-na, uma-ra mpai' nculii' tumai hi Aku', pai' uma-ra kuwai' kalompea'.'"

²⁸Nech vám je teda známe, že je pohanom poslané toto spasenie Božie, a oni aj budú počúvať.

²⁸Oti toe, na'uli' wo'o-mi Paulus: "Ompi' -ompi'! Ane uma-koi dota mpotarima Kareba Lompe' to mpokeni kalompea' hi manusia', sala' -ni moto. Tapi' bona ni'inca: kareba toe raparata-miraka tauna to bela-ra to Yahudi. Hira' -mi-hana mpai' to mpotarima." ((

²⁹A keď to povedal, odišli Židia veľmi sa medzi sebou dohadujúc.

²⁹Ka'oti-na Paulus mololita hewa toe, nculii' -ramo to Yahudi ngkai ree, pai' -ra momehono' -hono'.))

³⁰A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu,

³⁰Ngkai ree, Paulus tida hi Roma rompae kahae-na hi rala tomi to nasewa. Goe' -i mpotarima hawe'ea tauna to doko' mpencuai' -i.

³¹a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánu Ježišu Kristovi úplne smele a bez prekážky.

³¹Hante uma ria kakoo-koroa' -na, naparata-raka Kayesus-na Pue' pai' Magau' Topetolo', pai' natudui' -ra ohea-na jadi' ntodea-na Alata'ala hi rala Kamagaua' -na. Pai' uma ria to mposaleroi-i.