1Pavel, sluha Ježiša Krista, povolaný apoštol, oddelený k evanjeliu nášho Boha,
1Sura toi ngkai aku' Paulus, batua Yesus Kristus. Napelihi-ama pai' nasuro-a ngkeni Kareba Lompe' to ngkai Alata'ala.
2ktoré vopred zasľúbil skrze svojich prorokov vo svätých písmach
2Kareba Lompe' toe najanci ami' -mi Alata'ala hante wiwi nabi-nabi-na owi, hewa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli'.
3o svojom Synovi, pošlom zo semena Dávidovho podľa tela
4Kareba Lompe' toe mpo'uli' kahema-nai Ana' Alata'ala, Pue' -ta Yesus Kristus. Ntuku' kaputu-na jadi' manusia', Yesus muli Magau' Daud owi. Tapi' Yesus toei, Ana' Alata'ala wo'o-i, apa' moroli' -i hibalia hante Alata'ala. Monoto-mi tohe'e apa' Alata'ala mpopotuwu' -i nculii', pai' hante tanda mekoncehi toe napakanoto Kahi'a-na mpu'u-mi Ana' Alata'ala.
4určenom Synovi Božom v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvychvstania mŕtvych, o Ježišu Kristovi, našom Pánovi,
5Hante wiwi Yesus toe-mi Alata'ala mpowai' -a rasi' bohe na'ongko' -a jadi' suro-na, bona aku' to mpokeni Kareba Lompe' hi tauna hi humalili' dunia', mpotudui' -ra mepangala' pai' mengkoru hi Pue' Yesus, bona hanga' Yesus rapomobohe.
5skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národami za jeho meno,
6Wae-koiwo koi' to Kristen to hi ngata Roma tetu. Alata'ala mpokio' wo'o-ko-koiwo jadi' bagia-na Yesus Kristus.
6medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježiša Krista,
7Toe pai' kupakatu sura toi hi hawe'ea to Kristen hi Roma. Nape'ahi' -mokoi Alata'ala pai' nakio' -koi jadi' topetuku' -na to moroli'. Wori' tabe: mekakae-a hi Alata'ala Tuama-ta pai' hi Pue' Yesus Kristus bona nagane' -koi ngkai kabula rala-na pai' nawai' -koi kalompea' tuwu'.
7všetkým, ktorí ste v Ríme, milovaným Božím povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!
8Lomo' -lomo' -na, rala hanga' Yesus Kristus, aku' mpo'uli' tarima kasi hi Pue' -ku Pue' Alata'ala sabana koi' ompi'. Apa' pepangala' -ni hi Pue' Yesus rapotompo'wiwi-mi hi humalili' dunia'.
8Najprv ďakujem svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás za všetkých, že vaša viera sa rozhlasuje po celom svete.
9Mobago-a hante nono mpu'u mpobago bago to nawai' -ka Alata'ala, mpoparata Kareba Lompe' to mpotompo'wiwi Ana' -na. Pai' Alata'ala mpo'inca ihi' nono-ku, na'inca beiwa-a mpokahangai' oa' -koi hi rala posampaya-ku.
9Lebo mojím svedkom je Bôh, ktorému svätoslúžim vo svojom duchu v evanjeliu jeho Syna, jako sa neprestajne zmieňujem o vás
10Kuposampayai oa' -koi ompi' pai' kuperapi' mpu'u hi Alata'ala bona ane da ma'aa-ala napalogai-a tilou mpencuai' -koi, ane napokono Alata'ala.
10prosiac vždycky na svojich modlitbách, ak by sa mi už predsa raz nejako podarilo z vôle Božej prijsť k vám.
11Doko' lia-a mpohirua' -kokoi, bona ma'ala kubagi-kokoi rasi' ngkai Inoha' Tomoroli' to mporohoi pepangala' -ni.
11Lebo túžim vás vidieť, aby som vám mohol udeliť nejaký duchovný dar milosti, aby ste boli upevnení,
12Patuju-ku, bona aku' wo'o terohoi ngkai pepangala' -ni, bona kita' momeroo-rohoi ngkanono hadua pai' hadua.
12to jest, aby som bol spolu s vami potešený medzi vami skrze v nás obapolne sa nachodiacu, vašu i moju vieru.
13Ompi' -ompi', bona ni'inca: wori' ngkani-ama moliwo tilou mpencuai' -koi, aga ria oa' to mpolawa' -a. Patuju-ku mpencuai' -koi toe, bona ria mpai' wua' bago-ku hi ngata-ni, hewa ria wo'o wua' bago-ku hi olo' tauna to bela-ra to Yahudi hi ngata-ngata ntani' -na.
13A nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že som si už mnoho ráz bol zaumienil, že prijdem k vám - a bolo mi vždy prekazené až doteraz -, aby som mal nejaký užitok aj medzi vami jako aj medzi ostatnými národami.
14Doko' kupencuai' -koi apa' ria inta-ku hi hawe'ea tauna, pai' ohea-ku mpobayari inta-ku toe, mpopalele-a Kareba Lompe' hi hawe'ea tauna, uma mpelihi ba to mo'oha' hi rala ngata ba to molompu, uma mpenara' ba to mosikola ba to uma-ra mosikola.
14Grékom i barbarom, múdrym i nerozumným som dlžníkom.
15Toe-mi pai' doko' lia-a mpoparata Kareba Lompe' hi koi' wo'o to hi ngata Roma.
15Takto tá vo mne ochota aj vám, ktorí ste v Ríme, zvestovať evanjelium.
16Uma kupoka'ea' ngkeni Kareba Lompe'. Apa' Kareba Lompe' toe-mi baraka' Alata'ala to mpowai' kalompea' hi hawe'ea tauna to mepangala'. Lomo' -na Kareba Lompe' raparata-raka to Yahudi, aga hewa too-toi raparata wo'o-miraka tauna to bela-ra to Yahudi.
16Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi.
17Hi Kareba Lompe' toe, Alata'ala mpo'uli' -taka beiwa ohea jadi' monoa' hi poncilo-na. Ohea-na toe muntu' ngkai pepangala' -ta hi Alata'ala-wadi, uma ria ohea ntani' -na. Hewa to te'uki' hi Buku Tomoroli' owi: "Tauna to monoa' hi poncilo Alata'ala-le, hira' -mi tauna to mporata katuwua' to lompe' ngkai pepangala' -ra."
17Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude žiť z viery.
18Ngkai suruga Alata'ala mpopohiloi roe-na mpokaroe hawe'ea manusia' to uma mengkoru hi Hi'a pai' to mpobabehi po'ingku to uma monoa'. Ngkai po'ingku-ra to uma monoa' toe, manusia' mposapuaka tudui' to makono.
18Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou,
19Apa' monoto hi hawe'ea manusia' kabeiwa-na Alata'ala, apa' Alata'ala moto-mi to mpakanoto-raka.
19pretože to, čo sa môže vedieť o Bohu, je im zjavné, pretože im to Bôh zjavil.
20Apa' nau' uma tahiloi lence Alata'ala, ngkai lomo' kajadi' dunia' incana moto hi manusia' kabeiwa-na Alata'ala. Ngkai hawe'ea to napajadi', tahilo kabohe tuwu' -na pai' tahilo wo'o baraka' -na to uma ria kahudua-na. Jadi', uma ria manusia' to ma'ala mpo'uli': "Uma-kuna ku'incai!"
20Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky.
21Ra'inca moto karia-na Alata'ala, tapi' uma-ra mpobila' -i hewa to masipato' hi Alata'ala, pai' uma ra'uli' tarima kasi hi Hi'a. Wori' pekiri-ra to uma ria kalaua-na, alaa-na mobengi-mi nono-ra, uma-pi ra'incai tudui' to makono.
21Pretože poznajúc Boha neoslavovali ho jako Boha ani mu neďakovali, ale zmárniveli vo svojich myšlienkach, a zatemnilo sa ich nerozumné srdce,
22Ra'uli' pante-ra. Ntaa' wojo-radi!
22hovoriac o sebe, že sú múdri, stali sa bláznami
23Oja' -ra mepue' hi Alata'ala to tuwu' liu-liu hante uma ria kabali' -na. Mepue' -ra hi pinotau to rababehi ntuku' -ki lence manusia' to mate moto mpai'. Mepue' -ra hi pinotau to molence mpodanci ba ule ba binata ntani' -na.
23a zamenili slávu neporušiteľného Boha za podobnosť obrazu porušiteľného človeka i vtákov i štvornohých tvorov i zemeplazov.
24Jadi', apa' manusia' uma dota mepue' hi Alata'ala, toe pai' napelele' lau-ramo mpotuku' konoa nono-ra, bona mogau' dada'a-ra, alaa-na mpobabehi gau' to me'eai' lau-ramo hi himpau hira'.
24Preto ich tiež aj Bôh ta vydal v žiadostiach ich srdca do nečistoty, aby prznili svoje telá medzi sebou,
25Tudui' Alata'ala to makono rasapuaka, tudui' to boa' lau-di to rapangala'. Oja' -ra mpopue' Topejadi', anu tuwu' to napajadi' Alata'ala, toe lau-di to rapue' pai' to rapengkorui. Hiaa' kakoo-kono-na Topejadi' toe-idi-hawo to natao ta'une' duu' kahae-hae-na. Amin!
25jako takí, ktorí premenili pravdu Božiu na lož a radšej sťa Boha ctili a bohoslúžili stvoreniu než Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky. Ameň.
26Jadi', apa' oja' -ra mpopue' -ie, toe pai' napelele' lau-ramo mpotuku' kahinaa nono-ra to me'eai' toe. Ntahawe' tobine-tobine uma-pi mogau' hewa gau' manusia' biasa. Himpau tobine moto-ramo momepotobine.
26Preto ich Bôh vydal do hanebných náruživostí, lebo aj ich ženského pohlavia osoby premenili prirodzené používanie seba na také, ktoré je proti prírode,
27Tomane wae wo'o-wadi-hawo: uma-ra mpotobine tobine, tapi' mpokahina hingka tomane-radi. Tomane mpobabehi gau' to uma tumotoa hi hingka tomane-ra, pai' ka'omea-na mporata lau-ramo pehuku' to hintotoa hante gau' -ra to sala' toe.
27a podobne aj mužského pohlavia osoby opustiac prirodzené používanie ženy rozpálili sa vo svojej hriešnej žiadosti navzájom naproti sebe, mužovia s mužmi páchajúc hanebnosť a odplatu, jaká bola treba za ich šialený blud, dostávajúc sami na sebe.
28Apa' oja' -ra mpangaku' Alata'ala hi rala pekiri-ra, toe pai' Alata'ala mpelele' pekiri-ra jadi' mogero, alaa-na mpobabehi-ra to uma taoa-na rababehi.
28A jako neuznávali za hodné a potrebné mať Boha v pravej známosti, tak ich aj Bôh vydal v neosvedčenú myseľ prevrátenú, aby robili to, čo sa nepatrí,
29Wori' nyala jeko' pai' pekiri to uma monoa' hi rala nono-ra. Jampa-ra, dada'a gau' -ra, mohingi', doko' mepatehi, motuda', mebagiu, mohuku',
29naplnených každou neprávosťou, smilstvom, podlosťou, lakomstvom, zlosťou, plných závisti, vraždy, sváru, lesti, zlých obyčají,
30metuntui' pai' mporuge' doo, mpokahuku' Alata'ala, sapa, molangko nono-ra, pai' mpope'une'. Rapali' -pali' ohea-ra mpobabehi to dada'a. Mposapuaka totu'a-ra.
30pletichárov, pomlúvačov, nenávidiacich Boha, trýzniteľov, pyšných, chlúbnych, vynálezcov zlého, rodičom neposlušných,
31Uma-ra monono, uma-ra mpo'ihii' tipa' -ra, uma ria ahi' -ra, uma ria petulungi-ra hi doo.
31nesmyselných, vierolomných, nemajúcich lásky, nesmierlivých a nemilosrdných,
32Ra'inca moto hawa' Alata'ala to mpo'uli' hema-hema to mogau' hewa toe masipato' rahuku' mate. Aga nau' wae, rababehi oa' gau' to hewa toe, pai' rapokono lau-mi ane ria doo-ra to mpobabehi-e.
32ktorí, hoci dobre poznali právo Božie, že tí, ktorí robia také veci, sú hodni smrti, nie len že to robia, ale to ešte aj schvaľujú tým, ktorí to tiež robia.