¹Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčínca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník;

¹Na'uli' Yesus: "Makono mpu'u lolita-ku toi: ane ria tauna to mesua' hi rala gimpu ngkahe' wala, pai' uma-i ntara hi wobo', topanako pai' toperampaki-i-hana.

²ale ten, ktorý vchádza dverami, je pastier oviec.

²Ane topo'ewu, mesua' ntara hi wobo' moto-i.

³Tomu otvára vrátny, a ovce čujú jeho hlas, a svoje vlastné ovce volá podľa mena a vyvodí ich

³Topodongo wobo' mpobea-ki wobo', pai' bima-na mpetonoi libu' -na ane nakio' hanga' -ra butu-butu ma'a-na, pai' nakeni-ra hilou hi mali-na.

⁴a keď vyženie všetky svoje vlastné ovce, ide pred nimi, a ovce idú za ním, pretože znajú jeho hlas.

⁴Kanakeni-ra hilou hi mali-na omea, mako' meri'ulu-i ngkai bima-na, pai' bima-na mpotuku' -i, apa' ra'inca mpetonoi libu' -na.

⁵Ale za cudzím nikdy nepojdú, ale utečú od neho, pretože neznajú hlasu cudzích.

⁵Uma-ra mpotuku' tau ntani' -na. Ane ria tauna to bela topo'ewu-ra to mpokio' -ra, rapetiboi' -i, apa' uma ra'incai mpetonoi libu' -na."

⁶Toto podobenstvo im povedal Ježiš, ale oni neporozumeli, čo je to, čo im hovoril.

⁶Yesus mpo'uli' walatu toe hi to Parisi, aga uma ra'incai patuju-na.

⁷Vtedy im zase povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím: Ja som dverami oviec.

⁷Toe pai' na'uli' wo'o-mi: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Aku' toi-mi wobo' to natara bima mesua' hi rala gimpu.

⁸Všetci, koľko ich prišlo predo mnou, sú zlodeji a lotri, ale ovce ich nepočuly.

⁸Hawe'ea tauna to rata meri'ulu ngkai Aku', topanako pai' toperampaki-ra-hana. Aga bima-ku uma mposaile' pekio' -ra.

⁹Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde.

⁹Aku' toi-mi wobo'. Hema to mesua' ntara hi Aku', mporata-ra kalompea'. Hira' hewa bima to mesua' hi rala gimpu pai' mehupa' hilou hi mali-na mporata kowo' to morudu'.

¹⁰Zlodej nejde na iné, iba nato, aby ukradol, zabil a zahubil. Ja som prišiel nato, aby maly život a aby maly hojnosť.

¹⁰Patuju-na topanako-le, tumai doko' manako, mepatehi pai' megerohi. Tapi' Aku' tumai bona manusia' mporata katuwua' to uma mowo kalompe' -na.

¹¹Ja som ten dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.

¹¹"Aku' toi-mi topo'ewu to lompe'. Kupewai' tuwu' -ku bona bima-ku tuwu'.

¹²Ale nájomník a ten, kto nie je pastierom, ktorého ovce nie sú jeho vlastné, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk lapá a rozháňa ovce.

¹²Ane tauna to baha ragaji', uma lompe' pompo'ewu-na, apa' bela hi'a pue' bima. Ane mpohilo-i serigala tumai, metibo' -i mpalahii bima ewua-na. Jadi' bima toe nadapa' pai' nahungongo' serigala, alaa-na pagaa' -gaa' -ramo.

¹³A nájomník uteká, pretože je nájomník a nedbá o ovce.

¹³Tauna to ragaji' toei metibo', apa' mobago baha ragaji' -wadi. Uma-i mposaile' ewua-na.

¹⁴Ja som ten dobrý pastier a znám svoje, i moje mňa znajú.

¹⁵"Aku' toi-mi topo'ewu to lompe'. Hewa Tuama-ku mpo'inca-a, pai' Aku' mpo'inca Tuama-ku, wae wo'o Aku' mpo'inca bima-ku, pai' bima-ku mpo'inca-a. Kupewai' tuwu' -ku bona bima-ku tuwu'.

¹⁵Jako mňa zná Otec, tak i ja znám Otca a kladiem svoju dušu za ovce.

¹⁶"Ria wo'o-pidi bima-ku to ntani' -na, to uma hi rala gimpu toi. Hira' wo'o mpai' kana kukeni tumai. Rapetonoi mpai' libu' -ku, bona hawe'ea bima-ku jadi' mopahantuda lau, pai' hadua-ku-wadi to mpo'ewu-ra omea.

¹⁶A mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčínca, aj tie musím priviesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

¹⁷"Tuama-ku mpoka'ahi' -a, apa' kupewai' tuwu' -ku bona kurua' nculii' tuwu' -ku.

¹⁷Preto ma miluje Otec, že ja kladiem svoju dušu, aby som ju zase vzal.

¹⁸Uma ria haduaa to mpatehi-a ane uma konoa-ku. Ku'agi mate hante karoli' -roli' nono-ku. Ria kuasa-ku mpewai' tuwu' -ku bona rapatehi, pai' ria wo'o kuasa-ku tuwu' nculii'. Toe-mi hawa' to kutarima ngkai Tuama-ku."

¹⁸Nikto jej neberie odo mňa, ale ja ju kladiem sám od seba. Mám právo ju položiť a mám právo ju zase vziať. To prikázanie som dostal od svojho Otca.

¹⁹Kara'epe-na to Yahudi pololita-na Yesus toe, momehono' wo'o-ramo.

¹⁹Vtedy zase povstala roztržka medzi Židmi pre tie slová.

²⁰Wori' -ra to mpo'uli': "Kahawia' -ile! Wuli-i! Napa-pi kalaua-na tape'epei lolita-na."

²⁰A mnohí z nich hovorili: Démona má a blázni; čo ho počúvate?

²¹Aga ria wo'o to mpo'uli': "Uma-di! Tauna to napesuai' seta-le uma-hawo mololita hewa toei. Ha bisa wo'o-hawo seta mpaka'uri' tauna to wero-e?"

²¹A zase iní hovorili: To nie sú slová posadlého démonom; či azda môže démon otvoriť oči slepých?

²²Hi Yerusalem nto'u toe, tauna mpobabehi karamea mpokiwoi eo bohe pompowatia' Tomi Alata'ala owi. Nto'u toe, tempo lengi'.

²²A bola slávnosť obnovenia chrámu v Jeruzaleme, a bola zima.

²³Yesus momako' hi berewe Tomi Alata'ala, hi pengkawinaraa to rahanga' Pengkawinaraa Salomo.

²³A Ježiš sa prechádzal v chráme, v dvorane Šalamúnovej.

²⁴Topoparenta to Yahudi mpotipuhi Yesus pai' ra'uli' -ki: "Napa pai' nupelele' oa' -kai ingu', uma oa' nupakalonto' kahema-nue? Ane bongko Magau' Topetolo' mpu'u-kole, uli' pakalonto' lau-mi."

²⁴Vtedy ho obstúpili Židia a hovorili mu: Dokedy budeš držať našu dušu v napnutí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene!

²⁵Na'uli' Yesus: "Oti-mi ku'uli' -kokoie, aga uma-koi dota mpangala'. Anu mekoncehi to kubabehi hante kuasa Tuama-ku, toe-mi to mpakanoto kahema-ku.

²⁵Ježiš im odpovedal: Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne;

²⁶Tapi' uma oa' nipangala', apa' bela-koi bima-ku.

²⁶ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec, ako som vám už povedal.

²⁷Bima-ku mpetonoi libu' -ku. Ku'inca moto-ra, pai' -ra mpotuku' -a.

²⁷Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma,

²⁸Kuwai' -ra katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na, pai' monoa' -mi ka'uma-ra mpai' rahuku' hi naraka. Uma ria haduaa to ma'ala mpo'agoi-a bima-ku.

²⁸a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky.

²⁹Tuama-ku meliu kabaraka' -na ngkai hawe'ea, pai' Hi'a-mi to mpowai' -a bima-ku. Uma ria haduaa to ma'ala mpo'ago-ra ngkai Tuama-ku.

²⁹Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca.

³⁰Aku' pai' Tuama-ku, hadua lau-wada-kai."

³⁰Ja a Otec sme jedno.

³¹Ngkai ree, to Yahudi mpotima' watu doko' rapana' -ki Yesus bona mate-i.

³¹Vtedy zase zodvihli Židia kamene, aby ho ukameňovali.

³²Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Nihilo moto-a mpobabehi bago to lompe' ntuku' hawa' Tuama-ku. Ngkai bago-ku tohe'e, to'uma to masipato' nipatehi-ka?"

³²Ale Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od svojho Otca, pre ktorý z tých skutkov ma kameňujete?

³³Ra'uli' to Yahudi: "Bela ngkai pobago-nu to lompe', pai' doko' kipatehi-ko. Pai' doko' kipatehi-kole apa' mpokedi' Alata'ala-ko-kona! Api' manusia' biasa-wadi-ko, nu'uli' -kona Alata'ala-ko!"

³³Židia mu odpovedali: Za dobrý skutok ťa nekameňujeme, ale za rúhanie sa a preto, že ty súc človek robíš sa Bohom.

³⁴Na'uli' Yesus: "Hi rala Buku Atura-ni ria te'uki' Lolita Alata'ala hi pangkeni to Yahudi owi, hewa toi moni-na: 'Koi', raponcawa Alata'ala-koi.'

³⁴Ježiš im odpovedal: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste?

³⁵Napa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli' tetu, uma ria balia' -na. Jadi', ane Buku Tomoroli' mpo'uli' 'Alata'ala-koi' hi tauna to mpotarima Lolita Alata'ala owi, peliu-liu-nami Aku'.

³⁵Ak tedy tých nazval bohmi, ku ktorým sa stalo slovo Božie, - a Písmo nemožno zrušiť -

³⁶Apa' Aku' toi-e, to nawati' Tuama-ku, napowiwi napowiti' tumai hi dunia'. Jadi', napa pai' ni'uli' -ka mpokedi' -a Alata'ala apa' ku'uli' ka'Aku' -na Ana' -na?

³⁶vy hovoríte tomu, ktorého posvätil Otec a poslal na svet, vraj rúhaš sa, pretože som povedal: Syn Boží som?

³⁷"Ane rapa' -na uma kubabehi bago to ngkai Tuama-ku, neo' -a nipangala'.

³⁷Ak nečiním skutkov svojeho Otca, neverte mi;

³⁸Tapi' ane kubabehi moto-mi bago to ngkai Tuama-kue, kana nipangala' -a sabana pobago-ku toe. Nau' Aku' moto uma nipangalai', kana nipangala' kangkai Alata'ala-na pobago-ku. Ane mepangala' -koi hi pobago-ku toe, ni'inca mpai' pai' monoto mpu'u hi nono-ni kahintuwu' -ku hante Tuama-ku, pai' Tuama-ku hintuwu' hante Aku'."

³⁸ale ak činím, aj keby ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a uverili, že je Otec vo mne a ja v Otcovi.

³⁹Mpo'epe toe-di, to Yahudi doko' wo'o-ramo mpohoko' -i, aga tepetibo' moto-i.

³⁹Vtedy ho zase hľadeli jať, ale vyšiel z ich ruky.

⁴⁰Ngkai ree, malai wo'o-imi Yesus hilou hi dipo ue Yordan, hi peniua' -na Yohanes ri'ulu, pai' -i mo'oha' hi ria.

⁴⁰A zase odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján najprv krstil, a zostal tam.

⁴¹Wori' tauna hilou mpohirua' -ki, ra'uli': "Yohanes uma mpobabehi tanda mekoncehi. Aga hawe'ea to na'uli' mpotompo'wiwi Yesus, makono omea."

⁴¹A mnohí prišli za ním a hovorili, že Ján síce neurobil nijakého divu, ale vraj všetko, čo Ján povedal o tomto, bola pravda.

⁴²Toe pai' wori' tauna hi ree mepangala' hi Yesus.

⁴²A mnohí tam uverili v neho.