¹A tak šesť dňami pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde bol Lazar, ten, ktorý to bol zomrel a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych,

¹Ono eo kako'ia-na Eo Paskah, hilou-imi Yesus hi Betania, ngata katidaa-na Lazarus, to napotuwu' nculii' -e wengi.

²a pripravili mu tam večeru, pri čom Marta posluhovala, a Lazar bol jedným z tých, ktorí s ním spolu sedeli za stolom.

²Mpobabehi-ra karamea, apa' goe' -ra mpotarima Yesus hi ngata-ra. Marta moruhe, Lazarus mpohimpohura-ki Yesus pai' torata ntani' -na.

³A Mária vzala funt masti z pravého a drahocenného nardu a pomazala nohy Ježišove a poutierala nohy Ježišove svojimi vlasmi, a dom sa naplnil vôňou masti.

³Bula-ra ngkoni', tumai-i Maria ngkeni hantanga' lite lana honga. Lana toe rababehi ngkai rali' kaju to mohonga, masuli' lia oli-na. Natua lana toe hi witi' -na Yesus pai' naporihi hante wuluwoo' -na. Mohonga-damo hobo' hi rala tomi.

⁴A jeden z jeho učeníkov, Judáš, syn Šimonov, ten Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

⁴Hadua ana'guru-na Yesus to rahanga' Yudas Iskariot-- to mpobalu' Yesus hi bali' -nae mpai'-- mpo'uli':

⁵Prečo sa tá masť nepredala za tristo denárov, a nedalo sa chudobným?

⁵"Masuli' lia oli-na lana tetu, nte tolu atu doi pera'. Napa-di-hana pai' uma rapobalu' lau, pai' doi-na rawai' -raka tokabu!"

⁶Ale nepovedal toho preto, že by sa bol staral o chudobných, ale preto, že bol zlodej a mal mešec a to, čo sa dalo do neho, nosil.

⁶Kakoo-kono-na, Yudas uma kamposaile' -na mpu'u tokabu. Api' katomanako-nadi! Apa' hi'a to ntimamahi doi-ra, pai' pontu-na na'ala' bongo.

⁷Vtedy povedal Ježiš: Nechaj ju, zachovala to ku dňu môjho pohrabu;

⁷Na'uli' Yesus: "Pelele' moto-i-hawo! Napa to nababehi toi, mpenonoi eo karatana-ku mpai'.

⁸lebo veď chudobných máte vždycky so sebou, ale mňa nemáte vždycky.

⁸Ane tokabu, ria-pidi loga-ni mpotulungi-ra. Tapi' Aku', neo' uma-pi ria loga-ni mpotulungi-a, apa' uma-apa mahae dohe-ni."

⁹Vtedy sa dozvedel veľký zástup zo Židov, že je tam, a prišli nie len pre Ježiša, ale tiež aby videli Lazara, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

⁹Wori' to Yahudi mpo'epe karia-na Yesus hi Betania, toe pai' mo'iko-ra hilou doko' mpohilo-i. Pai' doko' wo'o-ra mpohilo Lazarus, to napotuwu' nculii' Yesus-e wengi.

¹⁰Ale najvyšší kňazi sa uradili, aby aj Lazara zabili,

¹⁰Jadi', mohawa' wo'o-ramo imam pangkeni doko' mpopatehi Lazarus.

¹¹pretože mnohí zo Židov odchádzali pre neho a uverili v Ježiša.

¹¹Apa' ngkai hi'a pai' alaa-na wori' to Yahudi mpalahii-ra pai' mepangala' hi Yesus.

¹²Keď potom nasledujúceho dňa počul veliký zástup, ktorý bol prišiel na sviatok, že ide Ježiš do Jeruzalema,

¹²Kamepulo-na, wori' tauna hi Yerusalem mpo'epe kahilou-na Yesus mpotoa' ngata-ra. Nto'u toe, wori' lia tauna morumpu hi Yerusalem apa' neo' rata-mi Eo Paskah.

¹³nabrali palmových letorastov a vyšli proti nemu a volali: Hosanna, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraelov!

¹³Mpo'ala' -ra palampa, pai' hilou-ra mpotomu-i. Ntora mekio' -ra: Une' -imi Pue' Ala!" Pue' mpogane' Magau' to tumai mpokeni hanga' -na!" Pue' mpogane' Magau' to Israel!"

¹⁴A Ježiš najdúc osľa sadol si naň, ako je napísané:

¹⁴Yesus mpo'ala' hama'a keledai to mongura, pai' nahawi'. Pehawi' -na tohe'e mpopadupa' lolita nabi owi to mpo'uli':

¹⁵Neboj sa, dcéro Siona! Hľa, tvoj Kráľ prichádza jazdiac na osľati.

¹⁵"Neo' -koi me'eka', pue' ngata Sion. Hilo! Etu-i tumai Magau' -ni. Mpohawi' -i hama'a ana' keledai."

¹⁶Toho prv neznali jeho učeníci, ale keď bol Ježiš oslávený, vtedy sa rozpamätali, že to bolo napísané o ňom, a vykonali mu to.

¹⁶Nto'u toe, ko'ia rapaha ana'guru-na napa batua-na to jadi' toe. Aga ka'oti-na Yesus rapatehi pai' rapomobohe, rakiwoi-mi napa to jadi' hi Yesus toe, hewa to telowa ami' hi rala Buku Tomoroli'.

¹⁷Vtedy svedčil zástup, ktorý bol s ním, keď vyvolal Lazara z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych.

¹⁷Hi Yerusalem nto'u toe, ria wo'o wori' tauna to dohe Yesus wengi nto'u kanakio' -na Lazarus ngkai rala daeo' pai' mpotuwu' -i nculii'. Tauna toera ntora mpojarita kajadia' toe.

¹⁸A preto aj vyšiel proti nemu zástup, pretože počuli, že učinil ten div.

¹⁸Ngkai toe-mi pai' alaa-na wori' rahi tauna hilou mpotomu-i Yesus, apa' ra'epe Kahi'a-na to mpobabehi tanda mekoncehi toe.

¹⁹Vtedy si povedali farizeovia: Vidíte, že nič neosožíte, hľa celý svet odišiel za ním.

¹⁹Momepololitai-ramo to Parisi, ra'uli': "Madagi-tamo toi-e! Hilo-dile, hawe'ea tauna hi dunia' mpotuku' -i."

²⁰A boli tam niektorí z tých Grékov, ktorí chodievali hore do Jeruzalema, aby sa tam pomodlili na sviatok.

²⁰Ngkai kawori' tauna to hilou hi Yerusalem mepue' nto'u Eo Paskah toe, ria wo'o ba hangkuja dua to Yunani.

²¹Tí tedy pristúpili k Filipovi, tomu z Galilejskej Betsaidy, a prosili ho a vraveli: Pane, chceme vidieť Ježiša.

²¹To Yunani toera hilou hi Filipus, ra'uli' -ki: "Doko' -ka-kaiwo mpohirua' -ki Yesus." (Filipus tohe'e ngkai ngata Betsaida hi tana' Galilea.)

²²A Filip prišiel a povedal to Andrejovi, a zase Andrej a Filip to povedali Ježišovi.

²²Filipus hilou mpo'uli' -ki Andreas, pai' hira' roduaa hilou mparata-ki Yesus.

²³Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka.

²³Yesus mpo'uli' -raka: "Rata-mi tempo-na, Aku' Ana' Manusia' rapomobohe.

²⁴Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku.

²⁴Makono mpu'u lolita-ku toi: Aku' ma'ala rarapai' -ki pae. Ane pae toe uma ratuja' hi tana' pai' ra'urihi hewa tomate, bate-na oa' -i. Tapi' ane ratuja' -i-damo, wori' -mi mpai' wua' -na.

²⁵Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života.

²⁵Tauna to mpentaei konoa-na moto, moronto-ki mpai' katuwu' -na hi eo mpeno-na. Aga tauna to mpobahaka konoa-na hi dunia' toi, mporata-i mpai' katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

²⁶Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec.

²⁶Hema-koi to doko' jadi' topobago-ku, kana mpotuku' -a, bona hiapa kahiloua-ku, retu wo'o-koi. Tuama-ku mpai' mpobila' -koi to jadi' topobago-ku.

²⁷Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine.

²⁷"Susa' nono-ku toi-e. Uma ku'incai napa to kana ku'uli'. Ria hi rala nono-ku doko' mekakae: 'Mama, bahaka-a-kuwo ngkai kaparia to neo' mporumpa' -a toi-e!' Aga bo toe-mi pai' tumai-a hi rala dunia', bona mpotodohaka kaparia toe.

²⁸Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim.

²⁸Ku'uli' hewa toi: Mama, pomobohe-mi hanga' -nu!" Ngkai ree, ria to mololita ngkai langi' mpo'uli' -ki Yesus: "Oti-mile kupomobohe hanga' -kue, pai' kupomobohe tena-pi mpai'."

²⁹Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril.

²⁹Ntodea to mpo'epe lolita ngkai langi' toe, mpo'uli': "Toe lou moni kuna!" Aga hantongo' mpo'uli': "Bela-hawo kuna. Ria-hana mala'eka mpololitai-i."

³⁰Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás.

³⁰Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Lolita to ni'epe toe we'i, rapohowa' uma bona mpotulungi Aku'. Rapohowa' bona mpotulungi koi' -hana.

³¹Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté.

³¹Rata-mi tempo-na Alata'ala kana mpohurai hawe'ea kasalaa' manusia' hi dunia'. Pai' rata wo'o tempo-na Magau' Anudaa' to mpokuasai dunia' toi kana rapopalai.

³²A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe.

³²Aga Aku', ane rapokalangko-apa mpai' hi wongko dunia', kukeni hawe'ea tauna tumai hi Aku'."

³³Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť.

³³Lolita-na Yesus toe, mpowalatu beiwa mpai' karapatehi-na.

³⁴Vtedy mu odpovedal zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus zostáva na veky, a jako ty hovoríš, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka?

³⁴Ra'uli' ntodea: "Hi rala Atura Pue' kibasa: Magau' Topetolo' tuwu' duu' kahae-hae-na. Napa-kona pai' nu'uli' Ana' Manusia' kana rapokalangko hi wongko dunia'? Ana' Manusia' to'uma wo'o-pi to nu'uli' tetu-e?"

³⁵Na to im povedal Ježiš: Ešte krátky čas je svetlo s vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezachvátila tma. A ten, kto chodí vo tme, nevie, kam ide.

³⁵Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Hampai' -damo, pai' baja to mpobajahi-koi tempo toi-e, uma-pi ria dohe-ni. Kaliliu-mokoi mako' bula-na mobaja-pidi, bona neo' -koi narata bengi. Tauna to mako' hi rala kabengia-na, uma ra'incai hiapa kahiloua-ra.

³⁶Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla. To povedal Ježiš a potom odišiel a skryl sa pred nimi.

³⁶Mepangala' -mokoi hi Aku' bula-ku ria-pidi dohe-ni mpobajahi-koi, bona mobaja nono-ni." Ka'oti-na Yesus mpo'uli' hawe'ea toe, malai-imi ngkai ree, pai' uma-ipi mpopehuwu woto-na hi ntodea.

³⁷A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho,

³⁷Nau' wori' tanda mekoncehi to nababehi Yesus hi mata to Yahudi, uma oa' -ra mepangala' hi Hi'a.

³⁸aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené?

³⁸Jadi', madupa' -mi lolita nabi Yesaya owi to mpo'uli': Pue', uma hema to mpangala' kareba to kikeni. Nau' nupopohiloi-ra kabaraka' -nu, uma oa' rapangalai'."

³⁹Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš:

³⁹Jadi', uma-ra bisa mepangala', apa' ria wo'o Lolita Alata'ala to na'uki' nabi Yesaya owi, to mpo'uli':

⁴⁰Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil.

⁴⁰"Na'uli' Pue' Ala: 'Tungkai' kupakawero-ra, bona uma-ra pehilo. Kupakako'o nono-ra, bona nono-ra uma monoto. Ka'omea-na mpai' uma-ra nculii' hi Aku', toe pai' uma-ra kuwai' kalompea'.'"

⁴¹To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom.

⁴¹Lolita toe na'uki' nabi Yesaya owi, apa' nahilo ami' -mi kabaraka' -na Yesus, pai' nalowa-i.

⁴²No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy,

⁴²Aga nau' wae, wori' moto pangkeni to Yahudi to mepangala' hi Yesus. Aga mepangala' bongo-ra-wadi, apa' me'eka' -ra nee-neo' mpai' to Parisi mpopalai-ra ngkai tomi posampayaa.

⁴³lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu.

⁴³Apa' konoa-ra doko' ra'une' hingka doo-ra, uma rasaile' pe'une' to ngkai Alata'ala.

⁴⁴A Ježiš zvolal a povedal: Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, ktorý ma poslal;

⁴⁴Yesus mpesukui mekio', na'uli': "Tauna to mepangala' hi Aku', uma muntu' Aku' to rapangala'. Mepangala' wo'o-ramo hi Pue' Ala to mposuro-a.

⁴⁵a kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal.

⁴⁵Tauna to mpohilo-a, mpohilo Pue' Ala wo'o-ra to mposuro-a.

⁴⁶Ja som prišiel svetlo na svet, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme.

⁴⁶Tumai-a hi dunia' toi jadi' baja, bona hawe'ea tauna to mepangala' hi Aku' uma-pi mo'oha' hi rala kabengia-na.

⁴⁷A keby niekto počul moje slová a neuveril by, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet.

⁴⁷"Tauna to mpo'epe lolita-ku pai' uma ratuku', bela Aku' to mpohuku' -ra. Apa' bela patuju-ku tumai hi dunia' toi bona mpohuku' manusia'. Tumai-ale, bona mpobahaka-ra ngkai huku' -ra.

⁴⁸Kto mnou pohŕda a neprijíma mojich slov, ten má, kto by ho súdil - slovo, ktoré som hovoril, to ho bude súdiť v posledný deň;

⁴⁸Tauna to mposapuaka-a pai' uma mpotarima lolita-ku, ria-mi mpai' to mpohuku' -ra. Lolita-ku to kupohowa', toe-mi mpai' to mpohuku' -ra hi Eo Kiama.

⁴⁹lebo ja som nehovoril sám od seba, ale ten, ktorý ma poslal, sám Otec, mi prikázal, čo mám povedať a čo hovoriť.

⁴⁹Apa' mololita-a uma ngkai konoa-ku moto. Ku'uli' pai' kulolita napa to napahawa' -ka Tuama-ku, apa' Hi'a-mi to mposuro-a tumai.

⁵⁰A viem, že jeho prikázanie je večný život. Čo tedy ja hovorím, ako mi povedal Otec, tak hovorím.

⁵⁰Pai' ku'inca: hawa' -na toe mpowai' katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na. Jadi', napa to ku'uli' toi-e, bate lolita to na'uli' ami' -maka Tuama-ku."