1A bol istý človek z farizeov, ktorému bolo meno Nikodém, židovské knieža.
1Ria hadua tauna to rahanga' Nikodemus. Nikodemus toei, to Parisi pai' pangkeni agama Yahudi.
2Ten prišiel k Ježišovi vnoci a povedal mu: Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha jako učiteľ, lebo nikto nemôže činiť divy, ktoré ty činíš, keby nebol s ním Bôh.
2Rala-na hamengi, rata-i mpohirua' -ki Yesus, na'uli' -ki: "Guru, to ki'inca, Iko hadua guru to nasuro Alata'ala, apa' uma ria tauna to bisa mpobabehi tanda mekoncehi hewa to nubabehi, ane uma-i nadohei Alata'ala."
3A Ježiš odpovedal a riekol mu: Ameň, ameň ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.
3Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Ane tauna uma putu nculii', uma-i mpai' jadi' ntodea Alata'ala hi rala Kamagaua' -na."
4A Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či azda môže po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?
4Na'uli' Nikodemus: "Ha beiwa-hawo tauna to motu'a-mi putu nculii' -e? Ha bisa-i mempuna' hi rala puanaka tina-na, pai' -i putu karongkani-nae?"
5Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.
5Na'uli' Yesus: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Ane tauna uma putu hante ue pai' hante baraka' Inoha' Alata'ala, uma-i jadi' ntodea Alata'ala hi rala Kamagaua' -na.
6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
6Manusia' tuwu' hi rala dunia' toi, apa' putu ngkai totu'a-na. Tapi' katuwua' kao' -na to bo'u narata ngkai Inoha' Tomoroli'.
7Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.
7Jadi', neo' nupokakonce lolita-ku tohe'i to mpo'uli': koi' omea kana putu nculii'.
8Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.
8Rapa' -na ngolu', mewui hiapa kalaua-na. Wule' sere-na ta'epe, uma ta'incai kangkaiapa-na ba hilou hiapa-i. Wae wo'o hante tauna to putu ngkai baraka' Inoha' Alata'ala."
9A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať?
9Na'uli' Nikodemus: "Beiwa wo'o-hawo kawali-na tetu-e?"
10Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?
10Na'uli' Yesus: "Iko-le hadua guru to Israel to rabila', hiaa' uma-di-kona nu'incai batua-na lolita-ku toi-e!
11Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.
11Makono mpu'u lolita-ku toi: Kai' mpo'uli' napa to ki'inca, kilolita napa to kihilo. Hiaa' uma-di nipangalai' lolita-kai.
12Ak som vám povedal zemské veci, a neveríte, jako potom, ak vám poviem nebeské, uveríte?!
12Ane kututura-kokoi napa to jadi' hi dunia', uma nipangala'. Peliu-liu-nami mpai' ane kututura-kokoi napa to jadi' hi suruga.
13A nikto nevstúpil hore do neba, iba ten, ktorý sostúpil z neba - Syn človeka, ktorý je v nebi.
13Uma ria haduaa tauna hi dunia' to manake' hilou hi suruga. Muntu' Aku' -wadi to mpo'inca napa to jadi' hi suruga, apa' Aku' Ana' Manusia' to mo'oha' hi suruga ngkai owi pai' to mana'u tumai ngkai suruga.
14A jako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený Syn človeka,
14"Owi hi papada to wao', nabi Musa mpobabehi lence ule ngkai ngkala, pai' natu'u hi doe hampole kaju pai' natunya' napopokore. Hema-hema to natilo' ule, ane rangoa' lence ule ngkala toe, tuwu' moto-ra. Jadi', hewa ule ngkala toe rapokalangko owi, wae wo'o mpai' Aku' Ana' Manusia' kana rapokalangko,
15aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
15bona hema-hema to mepangala' hi Aku' mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na."
16Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.
16Hewa toi-mi Alata'ala mpoka'ahi' hawe'ea tauna hi dunia', alaa-na napewai' Ana' -na to Hadudua, bona hema-hema to mepangala' hi Ana' -na toe, uma-ra mporata huku', tapi' mporata-ra katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.
17Lebo neposlal Bôh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho.
17Bela patuju-na Alata'ala mposuro Ana' -na tumai hi dunia' bona mpohuku' manusia'. Patuju-na mposuro Ana' -na tumai-le, bona mpohore manusia' ngkai huku' jeko' -ra.
18Kto verí v neho, nebude odsúdený, ale ten, kto neverí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.
18Tauna to mepangala' hi Ana' Alata'ala, uma-ra rahuku'. Aga tauna to uma mepangala', monoa' -mi kanahuku' -ra Alata'ala, apa' uma-ra dota mepangala' hi Ana' Alata'ala to Hadudua toei.
19A to je ten súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia viacej milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.
19Rata-imi hi dunia' mpokeni baja hi hawe'ea tauna. Tapi' manusia' mpokono-pi bengi ngkai baja, apa' dada'a kehi-ra. Toe pai' Alata'ala mpohuku' -ra.
20Lebo každý, kto robí zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby neboly trestané jeho skutky.
20Hawe'ea tauna to mpobabehi kehi to dada'a, mpokahuku' baja. Uma-ra dota rata hi kabajaa-na, bona neo' mpai' kahiloa kehi-ra to dada'a.
21Ale ten, kto činí pravdu, ide k svetlu, aby boly zjavené jeho skutky, že sú vykonané v Bohu.
21Tauna to monoa' kehi-ra rata hi kabajaa-na, bona kahiloa po'ingku-ra pai' bona monoto-mi kampotuku' -ra konoa Alata'ala.
22Potom prišiel Ježiš i jeho učeníci do Judskej zeme a tam sa zdržoval s nimi a krstil.
22Oti toe, Yesus pai' ana'guru-na hilou hi tana' Yudea. Bula-ra hi ree, meniu' -ra mponiu' tauna to doko' jadi' topetuku' -na.
23A krstil i Ján v Énone, blízko Sálema, lebo tam boly mnohé vody, a prichádzali ta a krstili sa.
24Nto'u toe, Yohanes Topeniu' ko'ia-i ratarungku'. Meniu' -i hi ngata Ainon, uma molaa ngkai ngata Salim, apa' hi ree wori' ue. Butu eo-na tauna hilou mpopeniu' hi Yohanes.
24Lebo Ján nebol ešte hodený do žalára.
25Rala-na ha'eo, ba hangkuja dua ana'guru Yohanes momehono' hante to Yahudi mpomehonoi' ada peniu' rala agama.
25Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Židmi o očisťovanie.
26Hilou-ramo hi Yohanes ra'uli' -ki: "Guru, nukiwoi-pidi wengi tauna to dohe-ta hi dipo ue Yordan, to nutudo' -kakaie? Oe-imi ria, meniu' wo'o-i-hawo, pai' kawoo-woria' tauna lou hi Hi'a!"
26A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu.
27Na'uli' Yohanes: "Kita' manusia' uma mporata napa-napa ane uma pewai' -na Alata'ala.
27Ján odpovedal a riekol: Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba.
28Ni'epe moto-mi wengi lolita-ku. Ku'uli': aku' bela Magau' Topetolo'. Pai' -a tumai-kuwo-le, tumai meri'ulu ngkai Hi'a mporodo-ki ohea-na.
28Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním.
29"Ane rapa' -na hi susa' poncamokoa, topemua' -di-hana to jadi' poko-na, apa' hi'a-mi pue' tobine to rapemuai'. Ane bale-na topemua' -hawo-le, mokore-i mpopanene' -wadi-ki-hawo pai' mpe'epei hawa' -na. Pai' goe' -i mpo'epe libu' topemua'. Wae-mi-kuwo aku' -e, aku' hewa bale-na topemua'. Goe' -a, pai' gana kagoea' -ku, apa' kawoo-woria' tauna mpotuku' -i Yesus.
29Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila.
30Hi'a-mi to kana tepaiwongko tuwu' -na, pai' aku' kana tepai'ara' tuwu' -ku."
30On musí rásť a ja sa menšiť.
31Yesus, Hi'a-mi to tumai ngkai suruga, pai' meliu tuwu' -na ngkai hawe'ea. Tauna to ngkai dunia', bate manusia' biasa, pai' lolita-na mpololita napa-napa to jadi' hi dunia'. Aga Yesus, ngkai suruga-i-hana, pai' meliu tuwu' -na ngkai hawe'ea.
31Ten, ktorý prichádza s hora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, je zo zeme a hovorí zo zeme; ten, ktorý prichádza z neba, je nad všetkých,
32Lolita-na mpololita napa to nahilo pai' to na'epe, tapi' uma ria to mpangala' lolita-na.
32a čo videl a počul, to svedčí, ale nikto neprijíma jeho svedoctva.
33Aga hema to mpangala' lolita-na mpo'uli': "Bate makono-hanale lolita Alata'ala-e."
33Kto prijal jeho svedoctvo, ten spečatil, že Bôh je pravdivý.
34Apa' Hi'a-mi to nasuro Alata'ala mpohowa' lolita-na, pai' Alata'ala mpowai' -i Inoha' Tomoroli' hante uma ria huka' -na.
34Lebo ten, ktorého poslal Bôh, hovorí slová Božie; lebo nie z miery dáva Bôh Ducha.
35Alata'ala to Tuama mpoka'ahi' Ana' -na, pai' nawai' -imi hawe'ea kuasa-na.
35Otec miluje Syna a dal všetko do jeho ruky.
36Tauna to mepangala' hi Ana' -na toei, mporata-ramo katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na. Tauna to uma mengkoru hi Ana' -na toei, uma-ra mporata katuwua'. Mporata roe Alata'ala lau-rada duu' kahae-hae-na.
36Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.