¹A jako tedy poznal Pán, že počuli farizeovia, že Ježiš činí viacej učeníkov a krstí než Ján

¹To Parisi mpo'epe kawoo-woria' tauna to hilou mpopeniu' hi Yesus jadi' topetuku' -na, alaa-na meliu-pi kawori' -na topetuku' -na Yesus ngkai topetuku' -na Yohanes Topeniu'.

²(hoci sám Ježiš nekrstil, ale jeho učeníci),

²(Kakoo-kono-na, bela-hawo Yesus to meniu', ana'guru-na to meniu'.)

³opustil Judsko a odišiel zase do Galilee.

³Jadi', kana'inca-na Yesus kara'epe-nami to Parisi kareba toe, malai-imi ngkai tana' Yudea hilou nculii' hi tana' Galilea.

⁴A musel ísť cez Samáriu.

⁴Rala pomako' -na tohe'e, kana mpotara tana' Samaria-i.

⁵A tak prišiel do mesta Samárie, zvaného Sichar, blízko pozemku, ktorý bol dal Jakob Jozefovi, svojmu synovi.

⁶Neo' tebua' -mi eo-na, rata-imi hi ngata to Samaria to rahanga' Sikar, uma molaa ngkai tana' to napewai' Yakub owi hi Yusuf ana' -na. Hi mali ngata toe, ria hameha' buwu to rahanga' buwu Yakub. Mohura-imi Yesus hi wiwi' buwu toe, apa' lenge' -imi momako'.

⁶A bola tam studňa Jakobova. Ježiš tedy, unavený z cesty, sadol si takto na studňu, a bolo asi šesť hodín.

⁸Ana'guru-na kaliliu hilou hi ngata me'oli pongkoni'. Ko'ia mahae, rata hadua tobine to Samaria tumai ntomu'. Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki: "Totina, wai' -a-kuwo ue ku'inu."

⁷Vtedy prišla žena zo Samárie nabrať vody. A Ježiš jej povedal: Daj sa mi napiť!

⁹Konce tobine toei, apa' biasa-na to Yahudi morungku mposigalo-raka to Samaria. Toe pai' na'uli': "Iko to Yahudi, aku' to Samaria-a. Napa pai' daho' -ko mperapii' -a ue?"

⁸Lebo jeho učeníci boli odišli do mesta, aby nakúpili potravy.

¹⁰Na'uli' Yesus: "Ane ke nu'inca kabohe rasi' to nawai' Alata'ala, pai' ane nu'inca-a kahema-ku Aku' to mperapii' -ko ue, tantu merapi' wo'o-ko-kowo hi Aku', pai' kuwai' -ko ue to tuwu'."

⁹Vtedy mu povedala žena, tá Samaritánka: Jako je to, že ty súc Žid žiadaš odo mňa piť, od ženy Samaritánky? (Lebo Židia neobcujú so Samaritánmi).

¹¹Na'uli' tobine toei: "Ngkaiapa-kona ue to tuwu' to nu'uli' tetu-e, bo uma-di ria potolou' -nue, hiaa' buwu toi monala-hana.

¹⁰Ježiš odpovedal a riekol jej: Keby si znala dar Boží a vedela, kto je ten, ktorý ti hovorí: Daj sa mi napiť! ty by si bola jeho prosila, a bol by ti dal živej vody.

¹²Buwu toi sosora ngkai Yakub, ntu'a-kai owi. Hi'a nginu ue ngkai rei moto-i-hawo, wae wo'o ana' -na pai' porewua-na. Ha nu'uli' -kona meliu kabohe tuwu' -nu ngkai Yakub, pai' ma'ala-ko mpewai' ue to meliu kalompe' -na ngkai ue buwu toi-e?"

¹¹Žena mu povedala: Pane, veď nemáš ani vedra nabrať vody, a studňa je hlboká, odkiaľ máš tedy tú živú vodu?

¹³Na'uli' Yesus: "Hawe'ea tauna to nginu ue ngkai buwu toi, ngkamara nculii' -ra-pidi mpai'.

¹²Či si ty azda väčší ako náš otec Jakob, ktorý nám dal studňu a sám z nej pil i jeho synovia a i jeho dobytok?

¹⁴Tapi' hema to mpo'inu ue to kuwai' -raka, uma-rapa ngkamara duu' kahae-hae-na. Apa' ue to kuwai' -raka toe, jadi' ue tuwu' to mo'ili ncuu hi rala nono-ra-- batua-na, mporata-ra katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na."

¹³Ježiš odpovedal a riekol jej: Každý, kto pije z tejto vody, bude zase žízniť;

¹⁵Na'uli' tobine toei: "Ane wae, wai' -ama-kuna ue tetu, bona uma-apa ngkamara oa', pai' uma-apa mingki' tumai ntomu' butu eo-na hi rehe'i."

¹⁴ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, ten nebude žízniť na veky; ale voda, ktorú mu dám, obráti sa v ňom na prameň vody, vyvierajúcej do večného života.

¹⁶Na'uli' Yesus: "Koi' ulu, kio' tomane-nu, pai' -ko nculii' tumai."

¹⁵A žena mu povedala: Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila ani nechodila sem naberať.

¹⁷Na'uli' tobine toei: "Uma-kuna motomanei-a." Na'uli' Yesus: "Makono-di,

¹⁶Na to jej povedal Ježiš: Iď, zavolaj svojho muža a prijdi sem!

¹⁸apa' lima ngkani-mokole motomanei-e, pai' tomane-nu tetu-e lou, bela tomane-nu moto. Jadi', makono lia lolita-nu we'i-e."

¹⁷Žena odpovedala a riekla mu: Nemám muža. Ježiš jej povedal: Dobre si povedala, že vraj nemám muža,

¹⁹Na'uli' tobine toei: "Ei', nabi-ko-tawo'!

¹⁸lebo si mala päť mužov, a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.

²⁰Kai' to Samaria, mepue' hi bulu' tohe'i moto-ka-kaiwo, hi bulu' pepuea' ntu'a-kai. Hiaa' koi' to Yahudi mpo'uli', kana hi Yerusalem-wadi pepuea' to makono."

¹⁹Vtedy mu riekla žena: Pane, vidím, že si ty prorok.

²¹Na'uli' Yesus: "Pangala' -mi lolita-ku toi: Rata mpai' tempo-na, uma-pi wule' hi Yerusalem-wadi tauna mpopue' Alata'ala, uma wo'o hi bulu' toi-wadi.

²⁰Naši otcovia sa modlievali na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť.

²²Koi' to Samaria, uma ni'incai kahema-na to nipue'. Kai' to Yahudi, ki'inca kahema-na to kipue', apa' ria pojanci Alata'ala to mpo'uli' kalompea' manusia' mehuwu ngkai laintongo' to Yahudi.

²¹Ježiš jej povedal: Ver mi, ženo, že ide hodina, keď ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme nebudete sa modliť Otcovi.

²³Tapi' rata mpai' tempo-na-- pai' toi-mi tempo-na-- tauna to mepue' mpu'u-mpu'u hi Alata'ala to Tuama, kana mpopue' -i hante kuasa Inoha' Tomoroli', pai' ntuku' ohea to makono. Pepue' to hewa toe-mi to napokono Alata'ala to Tuama.

²²Vy sa modlíte a neviete čomu; my sa modlíme a vieme čomu, lebo spása je zo Židov.

²⁴Alata'ala, Hi'a-mi Inoha'. Jadi', tauna to mpopue' -i, kana mepue' hante kuasa Inoha' Tomoroli' pai' ntuku' ohea to makono."

²³Ale ide hodina a je teraz, keď praví modlitebníci budú sa modliť Otcovi v duchu a v pravde, lebo aj Otec hľadá takých modlitebníkov, ktorí by sa mu tak modlili.

²⁵Na'uli' tobine toei: "Io', to ku'inca-na, rata mpai' Magau' Topetolo', to rahanga' Kristus. Ane rata-ipi mpai', Hi'a to mpakanoto omea hi kita'."

²⁴Bôh je duch, a tí, ktorí sa mu modlia, musia sa modliť v duchu a v pravde.

²⁶Na'uli' Yesus: "Aku' -mile toi-e, to mpololitai-ko wae-e lau."

²⁵A žena mu povedala: Viem, že prijde Mesiáš, ktorý sa zovie Kristus. Keď ten prijde, oznámi nám všetko.

²⁷Bula-ra mololita, rata-ramo ana'guru-na ngkai ngata. Konce-ra mpohilo Yesus mpololitai hadua tobine. Aga uma haduaa to daho' mpopekune' tobine toei ba napa paraluu-na. Uma wo'o-ra daho' mpekune' Yesus ba napa pai' napololitai-i.

²⁶Ježiš jej povedal: Ja som to, ktorý hovorím s tebou.

²⁸Ngkai ree, tobine toei mpalahii-mi pontomua' -na hi ree, ncaliu hilou hi ngata mpo'uli' -raka hingka ngata-na:

²⁷A v tom prišli jeho učeníci a divili sa, že hovoril so ženou. Avšak niktorý nepovedal: Na čo sa pýtaš? alebo: Čo s ňou hovoríš?

²⁹"Kita hilou mpohilo tauna to mpolohu-ka hawe'ea gau' -ku. Meka' ba lue' Hi'a mpu'u-mi Magau' Topetolo' -e!"

²⁸Vtedy nechala žena svoje vedro a odišla do mesta a povedala tam ľuďom:

³⁰Toe pai' hilou-ramo hi mali ngata doko' mpohirua' -ki Yesus.

²⁹Poďte, vidzte človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila, či nie je on Kristus.

³¹Lingku' -na tobine toe hilou hi rala ngata, ana'guru-na Yesus mpo'uli' -ki: "Guru, mai-tamo ngkoni'."

³⁰Vtedy vyšli z mesta a prišli k nemu.

³²Aga na'uli' Yesus: "Ria-ka-kuna koni' -ku to uma ni'incai."

³¹A medzi tým ho boli prosili učeníci a hovorili: Rabbi, jedz!

³³Momepekune' -ramo ana'guru-na ra'uli': "Hema-die to mpowai' -i pongkoni' -e?"

³²Ale on im povedal: Ja mám na jedenie pokrm, o ktorom vy neviete.

³⁴Toe pai' Yesus mpo'uli' -raka: "Pongkoni' -kule, mpotuku' konoa Pue' Ala to mposuro-a, pai' mposipolea pobago to nawai' -ka.

³³Vtedy hovorili učeníci jeden druhému: Či mu snáď niekto doniesol jesť?

³⁵Koi' biasa mpo'uli' lolita bulawa toi: Opo' mula-damo pai' lako' mepae-ta. Aga Aku' mpo'uli' -kokoi: Naa-dile, oe lau bonea to mperenene-damo pae-na pai' to hangaa rapepae-damo.

³⁴Ale Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo.

³⁶Tauna to mepae bate mporata gaji' -ra, alaa-na topepae pai' to ntuja' goe' hangkaa-ngkania. Wua' to rapepae, batua-na, tauna to mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

³⁵Či vy nehovoríte, že ešte štyri mesiace, a prijde žatva? Hľa, hovorím vám, pozdvihnite svoje oči a podívajte sa na krajiny, že sa už belejú, len ich žať.

³⁷Jadi', makono lolita bulawa to mpo'uli': 'Kahadua-na to ntuja', kahadua-na to mpepae.'

³⁶A ten, kto žne, berie plat a shromažďuje úrodu do večného života, aby sa spolu radovali, ten, kto seje, i ten, kto žne.

³⁸Kuhubui-koi mpepae to bela tinuja' -ni. Tau ntani' -na to mpotuja', koi' to mpepae wua' pobago-ra."

³⁷Lebo v tomto prípade je pravdivé to slovo, že iný je, kto seje, a iný, kto žne.

³⁹Hi ngata to Samaria toe, wori' tauna to mepangala' hi Yesus, apa' ra'epe lolita tobine toe we'i to mpo'uli': "Nalohu-maka hawe'ea gau' -ku."

³⁸Ja som vás poslal žať, na čom ste vy nepracovali; iní pracovali, a vy ste vstúpili do ich práce.

⁴⁰Jadi', kahilou-rami mpohirua' -ki Yesus, pai' raperapi' bona mehani-i hi ngata-ra. Mehani mpu'u-imi hi ree romengia.

³⁹A z toho mesta mnohí z tých Samaritánov uverili v neho pre slovo tej ženy, ktorá svedčila, že vraj povedal mi všetko, čo som porobila.

⁴¹Ngkai ree, kawoo-woria' tena pue' ngata to mepangala' hi Yesus, apa' ra'epe moto-mi lolita-na.

⁴⁰Keď tedy prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, žeby zostal u nich. A zostal tam dva dni.

⁴²Ra'uli' mpo'uli' -ki tobine toei: "Wae lau kipangala' mpu'u-mi, uma muntu' ngkai lolita-nu iko-wadi. Apa' ki'epe ntilinga moto-mi lolita-na, pai' ki'inca Kahi'a-na mpu'u-mi Magau' Tompohore manusia' ngkai huku' jeko' -ra."

⁴¹A o mnoho viac ich uverilo pre jeho vlastné slovo,

⁴³Timpaliu romengia hi Samaria, Yesus mpokaliliu pomako' -na hilou hi tana' Galilea.

⁴²a žene hovorili: Už viacej neveríme pre tvoju reč, lebo sami sme počuli a vieme, že toto je vpravde Spasiteľ sveta, Kristus.

⁴⁴Ria hangkani Yesus mpo'uli': "Hadua nabi uma biasa rabila' hi ngata-na moto."

⁴³A po tých dvoch dňoch vyšiel odtiaľ a odišiel do Galilee,

⁴⁵Jadi', karata-na hi Galilea, tauna mpotarima-i hante kagoe' nono-ra, apa' ria-ra wengi hi Yerusalem mpokaralai eo bohe Paskah, pai' mpohilo hante mata-ra moto-mi hawe'ea anu mekoncehi to nababehi hi ria nto'u toe.

⁴⁴lebo sám Ježiš vysvedčil, že prorok nemá cti vo svojej vlasti.

⁴⁶Rata wo'o-imi Yesus hi ngata Kana hi Galilea, hi ngata pompobalia' -na ue jadi' anggur. Uma molaa ngkai Kana toe, ria hadua topohawa' hi ngata Kapernaum, to mobago hi tomi raja, peda' gaga ana' -na.

⁴⁵A tak keď prišiel do Galilee, prijali ho Galileania, ktorí videli všetko, čo činil v Jeruzaleme v ten sviatok, lebo aj oni boli prišli na sviatok.

⁴⁷Kana'epe-na topohawa' toei karata-na Yesus hi Galilea ngkai Yudea, hilou-imi hi ngata Kana mpohirua' -ki, na'uli' -ki: "Pue', hilou-ta hi Kapernaum, nupaka'uri' -ka-kuwo ana' -ku, apa' neo' mate-imi."

⁴⁶A tedy zase prišiel Ježiš do Galilejskej Kány, kde bol učinil z vody víno. A bol nejaký kráľovský úradník, ktorého syn bol nemocný v Kafarnaume.

⁴⁸Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki: "Ane uma-koi mpohilo tanda mekoncehi pai' anu mobaraka', uma oa' -koi mepangala'!"

⁴⁷Ten, keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galilee, odišiel k nemu a prosil ho, žeby sišiel a uzdravil jeho syna, lebo už mal zomrieť.

⁴⁹Na'uli' topohawa' toei: "Pue', hilou-tamo sohi', mate mpai' ana' -ku!"

⁴⁸A Ježiš mu povedal: Ak neuvidíte divov a zázrakov, neuveríte.

⁵⁰Na'uli' Yesus: "Nculii' -moko, mo'uri' -imi ana' -nu." Napangala' mpu'u-mi topohawa' toei lolita Yesus, pai' nculii' mpu'u-imi-hawo.

⁴⁹A kráľovský úradník mu povedal: Pane, sídi, prv ako zomrie moje dieťa.

⁵¹Hi lengko ohea-i-pidi, ba hangkuja dua batua-na mpotomu-i, ra'uli' -ki: "Mo'uri' -imile ana' -nue!"

⁵⁰Ježiš mu riekol: Idi, tvoj syn žije. A človek uveril slovu, ktoré mu povedal Ježiš, a išiel.

⁵²Napekune' -ramo: "Jaa hangkuja-i mo'uri' -e?" Ra'uli': "Wengi, ba jaa satu mpo'eo tu, uma-ipi ngkelengi'."

⁵¹A keď už išiel zpät, dolu do Kafarnauma, stretli sa s ním jeho sluhovia a zvestovali mu a vraveli: Tvoj syn žije.

⁵³Nakiwoi-mi topohawa', nto'u-na toe mpu'u-mi wengi Yesus mpo'uli' -ki: "Mo'uri' -imi ana' -nu." Ngkai ree, topohawa' toei pai' hira' hantomia, mepangala' -ramo hi Yesus.

⁵²Vtedy sa dozvedal od nich na hodinu, v ktorú mu bolo lepšie. A povedali mu: Včera o siedmej hodine ho opustila horúčka.

⁵⁴Toe-mi tanda mekoncehi karongkani-na to nababehi Yesus hi Galilea karata-na ngkai Yudea.

⁵³Vtedy poznal otec, že to bolo v hodinu, v ktorú mu povedal Ježiš: Tvoj syn žije. A uveril on aj celý jeho dom.

⁵⁴To učinil Ježiš zase druhý div prijdúc z Judska do Galilee.