¹Potom odišiel Ježiš za Galilejské more Tiberiadské.

¹Oti toe, hilou-imi Yesus hi dipo Rano Galilea, to rahanga' wo'o Rano Tiberias.

²A išiel za ním veliký zástup, lebo videli jeho divy, ktoré činil pri nemocných.

²Wori' lia tauna mpotuku' -i, apa' rahilo hawe'ea tanda mekoncehi to nababehi, mpaka'uri' topeda'.

³A Ježiš vyšiel na vrch a tam sedel so svojimi učeníkmi.

³Manake' -i lou hi panapa bulu' hante ana'guru-na, pai' mohura-imi hi ree.

⁴A bola blízko Veľká noc, sviatok Židov.

⁴Nto'u toe, neo' rata-mi eo bohe agama Yahudi to rahanga' Eo Paskah.

⁵A keď pozdvihol Ježiš oči a videl, že ide k nemu veliký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime toľko chleba, aby sa títo najedli?

⁵Yesus mponaa ntololikia-na, nahilo-hawo, mo'iko-ra-damo tauna tumai mpomohui' -i. Na'uli' mpo'uli' -ki Filipus: "Hiapa-ta me'oli pongkoni', tapokoni' -raka tauna to wori' toera lau?"

⁶Ale to povedal nato, aby ho zkúsil, lebo však on vedel, čo má urobiť.

⁶(Kakoo-kono-na, na'inca ami' moto-mi napa mpai' to nababehi. Napekune' hewa toe hi Filipus, apa' doko' naponciloi pepangala' -na.)

⁷Filip mu odpovedal: Za dvesto denárov chleba im nebude dosť, aby každý z nich čo len niečo málo dostal.

⁷Na'uli' Filipus: "Nau' ro'atu doi pera' tapope'oli-ki pongkoni' pai' butu dua-ra tawai' hore hangkedi' -wadi, uma oa' hono'."

⁸A jeden z jeho učeníkov, Andrej, brat Šimona Petra, mu povedal:

⁸Ngkai ree, hadua ana'guru-na to rahanga' Andreas, ompi' -na Simon Petrus, mpo'uli':

⁹Je tu jeden chlapček, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby, ale čože je to pre toľkých!

⁹"Ohe'i hadua ana' to mobokui lima meha' roti pai' tinapa uru roma'a, aga napa-mile kalaua-na hi tauna to wori' hewa toe-e lau?"

¹⁰A Ježiš povedal: Povedzte ľuďom, aby si posadali. A bolo mnoho trávy na tom mieste. Vtedy si posadali mužovia, počtom asi päť tisíc.

¹⁰Na'uli' Yesus: "Hubui-ramo mohura!" Jadi' mohura-ramo hi kowo' raponcawa ali', apa' wori' kowo' hi ree. Hi olo' ntodea toe, ria ba lima ncobu paka' tomane.

¹¹A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli.

¹¹Ngkai ree, na'ala' -mi roti, na'uli' tarima kasi hi Alata'ala, pai' nabagi-bagi hi tauna to wori' to mohura. Hewa toe wo'o pompobabehi-na hante bau' uru. Ngkoni' -ramo omea duu' -ra bohu.

¹²A keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Soberte zvýšené kúsky, aby nič nezhynulo!

¹²Bohu-ramo omea, na'uli' Yesus hi ana'guru-na: "Rumpu-koi toro-na, bona neo' ria to rakerei."

¹³A tak sobrali a naplnili dvanásť košov kúskami z tých päť jačmenných chlebov, ktoré sa zvýšily tým, ktorí jedli.

¹³Rarumpu mpu'u-mi, hampulu' roluncu-pi toro-na ngkai lima meha' roti to rakoni' tauna to wori' we'i.

¹⁴Vtedy, keď videli ľudia div, ktorí učinil Ježiš, hovorili: Toto je skutočne ten prorok, ktorý mal prijsť na svet.

¹⁴Karahilo-na ntodea tanda mekoncehi tohe'e, momepololitai-ramo, ra'uli': "Hi'a mpu'u-mi-tawo' nabi to rajanci owi-e, to ra'uli' rata mpai' hi dunia' toi-e!"

¹⁵A tedy keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrch on samotný.

¹⁵Jadi', ria patuju-ra doko' mpewuku-i jadi' magau' -ra. Kana'inca-na Yesus patuju-ra toe, malai-imi ngkai ree hilou hi bulu' -na.

¹⁶A keď sa zvečerilo, sišli jeho učeníci k moru

¹⁶Ncimonou' tohe'e, mana'u-ramo ana'guru-na hilou hi rano mpopea-i.

¹⁷a vojdúc do lode plavili sa na druhú stranu mora, do Kafarnauma. A už sa bolo aj zotmilo, a Ježiš ešte nebol prišiel za nimi,

¹⁷Rapopea duu' mobengi, ko'ia oa' -i rata. Jadi', mosakaya moto-ramo hilou mpotoa' ngata Kapernaum.

¹⁸a more, pretože dul silný vietor, sa búrilo.

¹⁸Bula-ra mosakaya toe, rata ngolu' bohe mporumpa' -ra, alaa-na bohe balumpa hi rano.

¹⁹A tedy odplaviac sa tak asi na dvadsaťpäť alebo tridsať honov videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi a báli sa.

¹⁹Lima ba ono kilo-ramo ngkai talinti, rahilo-rawo, etu-imi tumai Yesus momako' hi lolo ue mpototopa-ra. Aga uma ra'incai Kayesus-na. Me'eka' lia-ramo.

²⁰A on im povedal: Ja som, nebojte sa!

²⁰Na'uli' Yesus: "Neo' me'eka'! Aku' -mile toi-e."

²¹Nuž chceli ho vziať na loď, a hneď bola loď pri zemi, do ktorej išli.

²¹Mpo'epe toe-di, goe' -ramo mpodoa Yesus hi rala sakaya. Pesua' -na Yesus hi rala sakaya, rata-ramo hi wiwi' talinti to ratoa'.

²²A druhého dňa zástup, ktorý stál za morom a videl, že tam nebolo druhej lode, krome tej jednej, do ktorej vošli jeho učeníci, a že Ježiš nevošiel spolu so svojimi učeníkmi do lode, ale že len jeho učeníci sami odišli,

²²Kampeneo-na, wori' tauna hi dipo rano mpopali' Yesus, ra'uli': "Hiapa-imidie? Uma-idi mohawi' sakaya dohe ana'guru-nae ngone. Hiaa' uma ria sakaya ntani' -na hi rei ngone, muntu' sakaya to rahawi' ana'guru-na-wadi."

²³a prišly iné lode od Tiberiady blízko miesta, kde jedli ten chlieb, keď to Pán ďakoval;

²³Ngkai ree, rata wo'o tauna ngkai ngata Tiberias hi rala sakaya-ra, pai' -ra mencore mohu' hi pongkonia' -ra ntodea wengi, to mpokoni' roti to nagane' Pue' Yesus.

²⁴keď tedy videl zástup, že nieto tam Ježiša ani jeho učeníkov, vošli aj oni do lodí, ktoré boly pripluly od Tiberiady, a prišli do Kafarnauma hľadajúc Ježiša.

²⁴Kara'inca-na ntodea ka'uma-napi ria Yesus hi ree, ntahawe' ana'guru-na uma wo'o-pi ria, mosakaya wo'o-ramo-rawo hilou hi Kapernaum mpopali' -i.

²⁵A keď ho našli za morom, povedali mu: Rabbi, kedy si sem prišiel?

²⁵Karata-ra ntodea hi dipo rano mpohirua' -ki Yesus, rapekune' -i: "Nto'uma-ko rata hi rehe'i-e, Guru?"

²⁶Ježiš im odpovedal a riekol: Ameň, ameň vám hovorím, hľadáte ma, nie preto, že ste videli divy, ale že ste jedli z tých chlebov a nasýtili ste sa.

²⁶Na'uli' Yesus: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Ku'inca moto-le patuju-ni mpali' -ae. Uma ba kani'inca-na batua-na tanda mekoncehi to kubabehi. Nipali' -ale apa' bohu-mokoi kupokoni'.

²⁷Pracujte nie o pokrm, ktorý hynie, ale o pokrm, ktorý zostáva do večného života, ktorý vám dá Syn človeka, lebo toho spečatil Otec, Bôh.

²⁷Neo' -koi mobago mpali' pongkoni' to sohi' oti pai' waha'. Mobago-koi mpali' pongkoni' to uma ria kawahaa' -na pai' to mpowai' katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na. Aku' Ana' Manusia' to mpowai' -koi pongkoni' tohe'e, apa' Alata'ala to Tuama mpotudo' ka'Aku' -nami to napelihi pai' to napokono."

²⁸Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie?

²⁸Mepekune' -ra ntodea: "Napa to kana kipobago bona pobago-kai ntuku' konoa Alata'ala?"

²⁹Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.

²⁹Na'uli' Yesus: "Toi-mile pobago to napokono Alata'ala-e: mepangala' hi Aku' to nasuro."

³⁰Vtedy mu povedali: Jaké ty tedy činíš znamenie, aby sme videli a uverili ti? Čo robíš?

³⁰Ra'uli' wo'o-mi ntodea: "Ane wae, tanda napa to nupopohiloi-kakai, bona kipangala' -ko kangkai Alata'ala-na mpu'u-ko? Napa to nubabehi?

³¹Naši otcovia jedli mannu na púšti, jako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.

³¹Wai' -ka-kaiwo pongkoni', hewa to rakoni' ntu'a-ta owi. Bula-ra hi papada to wao', ngkoni' -ra pongkoni' to rahanga' manna, hewa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli': 'Nawai' -ra pongkoni' ngkai suruga.'"

³²Na to im povedal Ježiš: Ameň, ameň vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý.

³²Na'uli' Yesus: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Bela nabi Musa owi to mpowai' pongkoni' ngkai suruga. Tempo toi-e, Tuama-ku-hana to mpowai' -koi pongkoni' to mpu'u-mpu'u ngkai suruga.

³³Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý sostupuje z neba a dáva svetu život.

³³Pongkoni' to nawai' Alata'ala, batua-na, to mana'u tumai ngkai suruga pai' to mpowai' katuwua' hi manusia'."

³⁴Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb.

³⁴Ra'uli' -ki ntodea: "Ane wae, wai' -ka-kaiwo pongkoni' tetu butu-butu eo-na!"

³⁵A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto prijde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť.

³⁵Na'uli' Yesus: "Aku' toi-mi pongkoni' to mpowai' katuwua'. Hema to tumai hi Aku' uma-rapa mo'oro', pai' hema to mepangala' hi Aku' uma-rapa ngkamara, duu' kahae-hae-na.

³⁶Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte.

³⁶Aga hewa to ku'uli' we'i, nau' nihilo-ama, uma oa' -a nipangala'.

³⁷Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von.

³⁷Hawe'ea tauna to nawai' -maka Tuama-ku, bate tumai hi Aku'. Pai' hema-hema to tumai hi Aku', bate kutarima-i pai' uma-i kupopalai.

³⁸Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

³⁸Apa' tumai-a ngkai suruga, uma mpobabehi konoa-ku moto. Tumai-a mpobabehi konoa-na Alata'ala to mposuro-a.

³⁹A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň.

³⁹Toi-mi konoa-na: bona ngkai hawe'ea tauna to nawai' -ka, neo' mpai' ria haduaa to moronto, bate kupopemata-ra omea hi Eo Kiama.

⁴⁰Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

⁴⁰Toi-mi konoa Tuama-ku: bona hawe'ea to mpohilo pai' to mepangala' hi Aku' Ana' -na mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na, pai' kupopemata-ra hi Eo Kiama."

⁴¹Vtedy reptali Židia proti nemu, že povedal: Ja som ten chlieb, ktorý sostúpil z neba,

⁴¹Ngkai ree, mparangkunutia-ramo to Yahudi, apa' na'uli' -hana Yesus, Hi'a-mi pongkoni' to mana'u tumai ngkai suruga.

⁴²a hovoril: Či nie je toto Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca i matku my známe? Jako tedy hovorí tento, že vraj sostúpil som z neba?

⁴²Momepololitai-ramo ra'uli': "Ah, Hi'a toe-le Yesus, ana' Yusuf. Ta'inca moto tina-na pai' tuama-na. Napa-di-hana pai' na'uli' ngkai suruga-ie?"

⁴³Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Nerepcite medzi sebou!

⁴³Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Neo' -koi ngkunuti.

⁴⁴Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

⁴⁴Uma ria haduaa to ma'ala tumai hi Aku', ane uma-ra nakeni Tuama-ku to mposuro-a. Pai' kupopemata-ra omea hi Eo Kiama.

⁴⁵Je napísané v prorokoch: A všetci budú učení od Boha. A tak tedy každý, kto počul od Otca a naučil sa, ide ku mne.

⁴⁵Hi rala sura nabi-nabi owi te'uki' hewa toi: 'Alata'ala mpotudui' hawe'ea topetuku' -na.' Jadi', hawe'ea tauna to mpo'epe pai' mpotarima tudui' -na Tuama-ku, bate tumai-ra hi Aku'.

⁴⁶Nie že by niekto bol videl Otca, krome toho, ktorý je od Boha, ten videl Otca.

⁴⁶Aga neo' ni'uli' wae, ria mpu'u-ramo to mpohilo Tuama-ku. Muntu' Aku' -wadi to mpohilo-i, apa' Aku' ngkai Alata'ala-a-kuna.

⁴⁷Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život.

⁴⁷Makono mpu'u lolita-ku toi: hema to mepangala' hi Aku', mporata-ramo katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

⁴⁸Ja som chlieb života.

⁴⁸Aku' -mi pongkoni' to mpowai' katuwua'.

⁴⁹Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli;

⁴⁹"Pongkoni' to rahanga' manna to rakoni' ntu'a-ni owi hi papada to wao' uma mpowai' katuwua', apa' mate omea moto-ra.

⁵⁰ale toto je chlieb, ktorý sostupuje z neba, aby z neho jedol človek a nezomrel.

⁵⁰Aga uma hewa toe ane pongkoni' to mana'u tumai ngkai suruga. Hema-hema to ngkoni' pongkoni' toi, uma-ra mate.

⁵¹Ja som ten živý chlieb, ktorý sostúpil z neba. Keby niekto jedol z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za život sveta.

⁵¹Aku' toi-mi pongkoni' to mana'u tumai ngkai suruga, pongkoni' to tuwu'. Tauna to ngkoni' pongkoni' toi tuwu' duu' kahae-hae-na. Pongkoni' to tuwu' tohe'i, batua-na woto-ku to kupewai' bona manusia' mporata katuwua'."

⁵²Vtedy sa dohadovali Židia medzi sebou a hovorili: Jako nám tento môže dať jesť telo?

⁵²Kara'epe-na to Yahudi lolita-na Yesus toe, momehono' -ramo himpau hira', ra'uli': "Beiwa-i ma'ala mpewai' woto-na hi kita' bona takoni' -e?"

⁵³A Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života.

⁵³Toe pai' na'uli' -raka: "Makono mpu'u lolita-ku toi: Ane uma nikoni' woto-ku, Aku' Ana' Manusia', pai' uma ni'inu raa' -ku, uma-koi mporata katuwua' kao' -ni.

⁵⁴Kto jie moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.

⁵⁴Tauna to ngkoni' woto-ku pai' nginu raa' -ku, mporata-ramo katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na, pai' kupopemata-ra hi Eo Kiama.

⁵⁵Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj.

⁵⁵Apa' woto-ku pongkoni' mpu'u, pai' raa' -ku ininu mpu'u.

⁵⁶Ten, kto jie moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.

⁵⁶Tauna to ngkoni' woto-ku pai' nginu raa' -ku, tida-ra hintuwu' hante Aku', pai' Aku' hante hira'.

⁵⁷Ako mňa poslal ten živý Otec, a jako ja žijem skrze Otca, tak i ten, kto mňa jie, bude žiť skrze mňa.

⁵⁷"Tuama-ku to mposuro-a, Hi'a-mi pehupaa' katuwua', pai' Aku' tuwu' ngkai Hi'a. Wae wo'o tauna to ngkoni' woto-ku, mporata-ra katuwua' ngkai Aku'.

⁵⁸To je ten chlieb, ktorý sostúpil z neba, nie ako čo vaši otcovia jedli mannu a pomreli. Ten, kto jie tento chlieb, bude žiť na veky.

⁵⁸Toi mpu'u-mile pongkoni' to mana'u ngkai suruga-e, uma hewa manna to rakoni' ntu'a-ni owi. Nau' -ra ngkoni' manna toe, bate mate oa' -ra. Tapi' tauna to ngkoni' pongkoni' toi-e, tuwu' -ra duu' kahae-hae-na."

⁵⁹To povedal v synagóge učiac v Kafarnaume.

⁵⁹Yesus mpololita hawe'ea toe nto'u petudui' -na hi tomi posampayaa hi Kapernaum.

⁶⁰Vtedy mnohí z jeho učeníkov počujúc to povedali: To je tvrdá reč; kto ju môže počúvať?!

⁶⁰Kampo'epe-ra lolita Yesus toe we'i, wori' topetuku' -na mpo'uli': "Ah! Mokoro rahi tudui' toe-e. Hema mpai' to mpokule' mpotuku'!"

⁶¹Ale Ježiš vediac sám v sebe, že jeho učeníci repcú preto, povedal im: To vás pohoršuje?

⁶¹Ntaa' na'inca moto-di Yesus kangkunuti-ra topetuku' -nae. Toe pai' na'uli' -raka: "Ha nipokedi' nono mpo'epe tudui' -ku we'i?

⁶²A čo, keby ste videli Syna človeka vystupovať hore, kde bol prv?

⁶²Ane wae-di, beiwa mpai' ane nihilo-apa, Aku' Ana' Manusia', ngkahe' nculii' hilou hi po'ohaa' -ku ami'?

⁶³Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.

⁶³Inoha' Alata'ala-hana to mpowai' katuwua'. Kuasa manusia' uma ria kalaua-na. Lolita to kupohowa' -kokoi mehuwu ngkai Inoha' Alata'ala pai' mpowai' katuwua'.

⁶⁴Ale sú niektorí z vás, ktorí neveria. Lebo Ježiš vedel hneď od počiatku, ktorí sú to tí, ktorí neveria, a kto je ten, ktorý ho zradí.

⁶⁴Aga nau' wae, ria moto-koi hantongo' to uma mepangala'." Yesus mpo'uli' hewa toe apa' na'inca ami' -mi ngkai lomo' -na kahema-ra to uma mepangala' hi Hi'a, pai' na'inca wo'o kahema-na mpai' to mpobalu' -i hi bali' -na.

⁶⁵A vravel: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca.

⁶⁵Na'uli' wo'o-mi Yesus: "Toe pai' ku'uli' -mi we'i, uma haduaa to ma'ala tumai hi Aku' ane uma-ra napiliu Tuama-ku."

⁶⁶Od tej chvíle odišli mnohí z jeho učeníkov nazad a nechodili viacej s ním.

⁶⁶Ntepu'u ngkai tempo toe, wori' topetuku' -na Yesus mpalahii-i. Uma-rapa dota mpotuku' -i.

⁶⁷Vtedy povedal Ježiš tým dvanástim: Či azda i vy chcete odísť?

⁶⁷Jadi', mepekune' wo'o-imi hi ana'guru-na to hampulu' rodua, na'uli': "Ha malai wo'o-koi mpai' koi' -e?"

⁶⁸A Šimon Peter mu odpovedal: Pane, ku komu pojdeme? Slová večného života máš;

⁶⁸Na'uli' Simon Petrus: "Ha hilou hi hema-makai mpai' Pue'? Iko-wadi to mpohowa' lolita to mpowai' katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

⁶⁹a my sme uverili a poznali, že si ty Kristus, ten Syn živého Boha.

⁶⁹Kipangala' -mi pai' ki'inca ka'Iko-na Suro to moroli' ngkai Alata'ala."

⁷⁰Ježiš im odpovedal: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol.

⁷⁰Na'uli' Yesus: "Aku' moto-mile to mpelihi-koi to hampulu' rodua toi-e. Nau' wae, hadua ngkai koi' mewali seta mpai'."

⁷¹A to povedal o Judášovi Šimona Iškariotského, lebo ten ho mal zradiť, ktorý bol jedným z tých dvanástich.

⁷¹To natoa' Yesus, Yudas ana' Simon Iskariot. Apa' nau' Yudas hadua ngkai ana'guru-na to hampulu' rodua, hi'a mpai' to mpobalu' Yesus hi bali' -na.